अध्याय XXX - आत्म-निंदा
1. [ श्रीराम उवाच ।
एवमभ्युत्थितानर्थशतसंकटकोटरे ।
जगदालोक्य निर्मग्नं मनो मननकर्दमे ॥ १ ॥
śrīrāma uvāca |
evamabhyutthitānarthaśatasaṃkaṭakoṭare |
jagadālokya nirmagnaṃ mano mananakardame || 1 ||
Seeing the world thus ingulphed amidst the abyss of hundreds of rising dangers and difficulties, my mind is immerged in the mire of anxieties. ]
इस प्रकार बढ़ते हुए सैकड़ों खतरों और कठिनाइयों के गर्त में डूबे हुए संसार को देखकर मेरा मन चिंताओं के दलदल में डूब गया है।
2. [ मनो मे भ्रमतीवेदं संभ्रमश्चोपजायते ।
गात्राणि परिकम्पन्ते पत्राणीव जरत्तरोः ॥ २ ॥
mano me bhramatīvedaṃ saṃbhramaścopajāyate |
gātrāṇi parikampante patrāṇīva jarattaroḥ || 2 ||
My mind is wandering everywhere and I am struck with fear at every thing; my limbs are shaking with fear like the leaves of a withered tree. ]
मेरा मन सर्वत्र भटक रहा है और मैं प्रत्येक वस्तु से भयभीत हो रहा हूँ; मेरे अंग सूखे वृक्ष के पत्तों की भाँति भय से काँप रहे हैं।
3. [ अनाप्तोत्तमसंतोषधैर्योत्सङ्गाकुला मतिः ।
शून्यास्पदा बिभेतीह बालेवाल्पबलेश्वरा ॥ ३ ॥
anāptottamasaṃtoṣadhairyotsaṅgākulā matiḥ |
śūnyāspadā bibhetīha bālevālpabaleśvarā || 3 ||
My mind is bewildered by impatience for its want of true contentment, just as a young woman is afraid in a desert for want of the company of her strong handed husband. ]
मेरा मन सच्चे संतोष के अभाव के कारण अधीरता से भ्रमित है, जैसे एक युवती अपने बलवान पति की संगति के अभाव में रेगिस्तान में डरती है।
4. [ विकल्पेभ्यो लुठन्त्येताश्चान्तःकरणवृत्तयः ।
श्वभ्रेभ्य इव सारङ्गास्तुच्छालम्बविडम्बिताः ॥ ४ ॥
vikalpebhyo luṭhantyetāścāntaḥkaraṇavṛttayaḥ |
śvabhrebhya iva sāraṅgāstucchālambaviḍambitāḥ || 4 ||
The thoughts of my mind are entangled in my desire for worldly enjoyments, as stags are caught in the pit strewn with grass over it. ]
मेरे मन के विचार सांसारिक भोगों की इच्छा में उलझे हुए हैं, जैसे हिरण घास से भरे गड्ढे में फंस जाते हैं।
5. [ अविवेकास्पदा भ्रष्टाः कष्टे रूढा न सत्पदे ।
अन्धकूपमिवापन्ना वराकाश्चक्षुरादयः ॥ ५ ॥
avivekāspadā bhraṣṭāḥ kaṣṭe rūḍhā na satpade |
andhakūpamivāpannā varākāścakṣurādayaḥ || 5 ||
The senses of an unreasonable man, ever run astray to the wrong and never turn to the right way; so the eyes of a blind man lead him but to fall into the pit. ]
विवेकहीन मनुष्य की इन्द्रियाँ सदैव गलत मार्ग पर भटकती रहती हैं, कभी सही मार्ग पर नहीं आतीं; उसी प्रकार अंधे की आँखें उसे गड्ढे में गिरने के लिए प्रेरित करती हैं।
6. [ नावस्थितिमुपायाति न च याति यथेप्सितम् ।
चिन्ता जीवेश्वरायत्ता कान्तेव प्रियसद्मनि ॥ ६ ॥
nāvasthitimupāyāti na ca yāti yathepsitam |
cintā jīveśvarāyattā kānteva priyasadmani || 6 ||
Human thoughts are linked to the animal soul as consorts to their lords. They can neither sit idle nor ramble at liberty, but must remain as wives under the control of their husbands. ]
मानवीय विचार पशु आत्मा से उनके स्वामियों की पत्नियाँ के रूप में जुड़े हुए हैं। वे न तो निष्क्रिय बैठ सकती हैं और न ही स्वतंत्रता से विचरण कर सकती हैं, बल्कि उन्हें अपने पतियों के नियंत्रण में पत्नियों के रूप में रहना चाहिए।
7. [ जर्जरीकृत्य वस्तूनि त्यजन्ती विभ्रती तथा ।
मार्गशीर्षान्तवल्लीव धृतिर्विधुरतां गता ॥ ७ ॥
jarjarīkṛtya vastūni tyajantī vibhratī tathā |
mārgaśīrṣāntavallīva dhṛtirvidhuratāṃ gatā || 7 ||
My patience is almost worn out, like that of a creeper under the winter frost. It is decayed, and neither lives nor perishes at once. ]
मेरा धैर्य लगभग समाप्त हो चुका है, जैसे सर्दियों के पाले में लता का धैर्य समाप्त हो चुका है। यह सड़ चुका है, और न तो एक बार में जीवित रहता है और न ही नष्ट होता है।
8. [ अपहस्तितसर्वार्थमनवस्थितिरास्थिता ।
गृहीत्वोत्सृज्य चात्मानं भवस्थितिरवस्थिता ॥ ८ ॥
apahastitasarvārthamanavasthitirāsthitā |
gṛhītvotsṛjya cātmānaṃ bhavasthitiravasthitā || 8 ||
Our minds are partly settled in worldly things, and partly fixed in their giver (the Supreme soul). This divided state of the mind is termed its half waking condition. ]
हमारा मन कुछ हद तक सांसारिक वस्तुओं में और कुछ हद तक उनके दाता (परमात्मा) में स्थित रहता है। मन की इस विभाजित अवस्था को अर्ध जागृत अवस्था कहते हैं।
9. [ चलिताचलितेनान्तरवष्टम्भेन मे मतिः ।
दरिद्रा छिन्नवृक्षस्य मूलेनेव विडम्ब्यते ॥ ९ ॥
calitācalitenāntaravaṣṭambhena me matiḥ |
daridrā chinnavṛkṣasya mūleneva viḍambyate || 9 ||
My mind is in a state of suspense, being unable to ascertain the real nature of my soul. I am like one in the dark, who is deceived by the stump of a fallen tree at a distance, to think it a human figure. ]
मेरा मन दुविधा की स्थिति में है, क्योंकि मैं अपनी आत्मा की वास्तविक प्रकृति का पता लगाने में असमर्थ हूँ। मैं अंधेरे में पड़े उस व्यक्ति के समान हूँ, जो दूर से गिरे हुए पेड़ के तने को देखकर धोखा खा जाता है और उसे एक मानव आकृति समझ लेता है।
10. [ चेतश्चञ्चलमाभोगि भुवनान्तर्विहारि च ।
न संभ्रमं जहातीदं स्वविमानमिवामराः ॥ १० ॥
cetaścañcalamābhogi bhuvanāntarvihāri ca |
na saṃbhramaṃ jahātīdaṃ svavimānamivāmarāḥ || 10 ||
Our minds are naturally fickle and wandering all about the earth. They cannot forsake their restlessness, as the vital airs cannot subsist without their motion. ]
हमारे मन स्वभावतः चंचल हैं और पृथ्वी पर इधर-उधर भटकते रहते हैं। वे अपनी चंचलता को त्याग नहीं सकते, जैसे प्राण वायु अपनी गति के बिना जीवित नहीं रह सकती।
11. [ अतोऽतुच्छमनायासमनुपाधि गतभ्रमम् ।
किं तत्स्थितिपदं साधो यत्र शोको न विद्यते ॥ ११ ॥
ato'tucchamanāyāsamanupādhi gatabhramam |
kiṃ tatsthitipadaṃ sādho yatra śoko na vidyate || 11 ||
Tell me Oh sage, what is that state of life which is dignified above others, which is unassociated with the troubles (incident to birth and death), unqualified by the conditions of humanity, and apart from errors, and wherein griefs are unknown. ]
हे ऋषिवर, मुझे बताइए कि जीवन की वह कौन सी अवस्था है जो अन्य अवस्थाओं से अधिक गौरवशाली है, जो कष्टों (जन्म-मृत्यु से संबंधित) से असंबद्ध है, मानवता की परिस्थितियों के अनुसार अयोग्य है, तथा त्रुटियों से अलग है, और जिसमें दुःख अज्ञात हैं।
12. [ सर्वारम्भसमारूढाः सुजना जनकादयः ।
व्यवहारपरा एव कथमुत्तमतां गताः ॥ १२ ॥
sarvārambhasamārūḍhāḥ sujanā janakādayaḥ |
vyavahāraparā eva kathamuttamatāṃ gatāḥ || 12 ||
(Tell me also) how Janaka and the other good men, who are conspicuous for their ceremonious acts, and distinguished for their good conduct, have acquired their excellence. ]
(मुझे यह भी बताओ) कि जनक तथा अन्य अच्छे पुरुष, जो अपने अनुष्ठानिक कार्यों के लिए विशिष्ट हैं, तथा अपने अच्छे आचरण के लिए विख्यात हैं, उन्होंने (पवित्र ज्ञान में) श्रेष्ठता कैसे प्राप्त की है।
13. [ लग्नेनापि किलाङ्गेषु बहुधा बहुमानद ।
कथं संसारपङ्केन पुमानिह न लिप्यते ॥ १३ ॥
lagnenāpi kilāṅgeṣu bahudhā bahumānada |
kathaṃ saṃsārapaṅkena pumāniha na lipyate || 13 ||
(Tell me likewise) Oh source of my honor, how a man, who is besmeared all over his body with the dirt of worldliness, may yet be cleansed and get rid of it. ]
(मुझे भी ऐसा ही बताओ) हे मेरे सम्मान के स्रोत, एक आदमी, जो अपने पूरे शरीर में सांसारिक गंदगी से सना हुआ है, फिर भी कैसे शुद्ध हो सकता है और इससे छुटकारा पा सकता है।
14. [ कां दृष्टिं समुपाश्रित्य भवन्तो वीतकल्मषाः ।
महान्तो विचरन्तीह जीवन्मुक्ता महाशयाः ॥ १४ ॥
kāṃ dṛṣṭiṃ samupāśritya bhavanto vītakalmaṣāḥ | mahānto vicarantīha jīvanmuktā mahāśayāḥ || 14 || ]
समस्त अशुद्धियों से शुद्ध होकर तुमने किस दर्शन की शरण ली है? महान् आत्माएँ जीवन्मुक्त होकर इस संसार में विचरण करती हैं॥14॥
15. [ लोभयन्तो भयायैव विषयाभोगभोगिनः ।
भङ्गुराकारविभवाः कथमायान्ति भव्यताम् ॥ १५ ॥
lobhayanto bhayāyaiva viṣayābhogabhoginaḥ |
bhaṅgurākāravibhavāḥ kathamāyānti bhavyatām || 15 ||
Tell me what is that knowledge, by resorting to which, the serpents of worldliness, may be freed from their worldly crookedness, and become straight in their conduct. ]
मुझे बताइये कि वह कौन सा ज्ञान है, जिसका आश्रय लेने से संसार रूपी सर्प अपनी सांसारिक कुटिलता से मुक्त हो जाते हैं और अपने आचरण में सीधे हो जाते हैं।
16. [ मोहमातङ्गमृदिता कलङ्ककलितान्तरा ।
परं प्रसादमायाति शेमुषीसरसी कथम् ॥ १६ ॥
mohamātaṅgamṛditā kalaṅkakalitāntarā |
paraṃ prasādamāyāti śemuṣīsarasī katham || 16 ||
Tell me how the foulness of my heart may regain its clearness, after it is so much soiled by errors and tainted with evils, like a lake disturbed by elephants and polluted with dirt. ]
मुझे बताइए कि मेरे हृदय की मलिनता पुनः निर्मल कैसे हो सकती है, जबकि यह त्रुटियों से इतना अधिक मलिन और बुराइयों से दूषित हो गया है, जैसे हाथियों द्वारा हिलाया गया तालाब और गंदगी से प्रदूषित हो गया हो।
17. [ संसार एव निवहे जनो व्यवहरन्नपि ।
न बन्धं कथमाप्नोति पद्मपत्रे पयो यथा ॥ १७ ॥
saṃsāra eva nivahe jano vyavaharannapi |
na bandhaṃ kathamāpnoti padmapatre payo yathā || 17 ||
How is it possible for one engaged in the affairs of the world, to be untainted with its blemishes, and remain as pure and intact as a drop of water on the lotus leaf. ]
यह कैसे संभव है कि संसार के कार्यों में लगे हुए व्यक्ति का संसार के दोषों से अछूता रहना और कमल के पत्ते पर जल की बूंद के समान पवित्र और अक्षुण्ण रहना ।
18. [ आत्मवत्तृणवच्चेदं सकलं कलयञ्जनः ।
कथमुत्तमतामेति मनोमन्मथमस्पृशन् ॥ १८ ॥
ātmavattṛṇavaccedaṃ sakalaṃ kalayañjanaḥ |
kathamuttamatāmeti manomanmathamaspṛśan || 18 ||
How may one attain his excellence by dealing with others as with himself, and minding the goods of others as straws, and by remaining aloof from love. ]
दूसरों के साथ अपने समान व्यवहार करके, दूसरों की वस्तुओं को तिनके के समान समझकर तथा प्रेम से विमुख रहकर मनुष्य अपनी श्रेष्ठता कैसे प्राप्त कर सकता है?
19. [ कं महापुरुषं पारमुपायातं महोदधेः ।
आचारेणानुसंस्मृत्य जनो याति न दुःखिताम् ॥ १९ ॥
kaṃ mahāpuruṣaṃ pāramupāyātaṃ mahodadheḥ |
ācāreṇānusaṃsmṛtya jano yāti na duḥkhitām || 19 ||
Who is that great man that has got over the great ocean of the world, whose exemplary conduct (if followed) exempts one from misery ]
वह महापुरुष कौन है जिसने संसार रूपी महासागर को पार कर लिया है, जिसके आदर्श आचरण का अनुसरण करने से मनुष्य दुःख से मुक्त हो जाता है।
20. [ किं तस्यादुचितं श्रेयः किं तत्स्यादुचितं फलम् ।
वर्तितव्यं च संसारे कथं नामासमञ्जसे ॥ २० ॥
kiṃ tasyāducitaṃ śreyaḥ kiṃ tatsyāducitaṃ phalam |
vartitavyaṃ ca saṃsāre kathaṃ nāmāsamañjase || 20 ||
What is the best of things that ought to be pursued after, and what is that fruit which is worth obtaining? Which is the best course of life in this inconsistent world. ]
कौन सी श्रेष्ठ वस्तु है जिसका पीछा करना चाहिए, और कौन सा फल है जो प्राप्त करने योग्य है? इस असंगत संसार में जीवन का सर्वश्रेष्ठ मार्ग कौन सा है।
21. [ तत्त्वं कथय मे किंचिद्येनास्य जगतः प्रभो ।
वेद्मि पूर्वापरं धातुश्चेष्टितस्यानवस्थितेः ॥ २१ ॥
tattvaṃ kathaya me kiṃcidyenāsya jagataḥ prabho | vedmi pūrvāparaṃ dhātuśceṣṭitasyānavasthiteḥ || 21 ||
Tell me the manner by which I may have a knowledge of the past and future events of the world, and the nature of the unsteady works of its creator. ]
मुझे वह तरीका बताइए जिससे मैं संसार की भूत और भविष्य की घटनाओं का तथा इसके रचयिता के अस्थिर कार्यों की प्रकृति का ज्ञान प्राप्त कर सकूँ।
22. [ हृदयाकाशशशिनश्चेतसो मलमार्जनम् ।
यथा मे जायते ब्रह्मंस्तथा निर्विघ्नमाचर ॥ २२ ॥
hṛdayākāśaśaśinaścetaso malamārjanam |
yathā me jāyate brahmaṃstathā nirvighnamācara || 22 ||
Do so, that my mind which is as the moon in the sky of my heart, may be cleared of its impurities. ]
ऐसा करो, ताकि मेरा मन जो मेरे हृदय रूपी आकाश में चंद्रमा के समान है, अपनी अशुद्धियों से शुद्ध हो जाए।
23. [ किमिह स्यादुपादेयं किंवा हेयमथेतरत् ।
कथं विश्रान्तिमायातु चेतश्चपलमद्रिवत् ॥ २३ ॥
kimiha syādupādeyaṃ kiṃvā heyamathetarat |
kathaṃ viśrāntimāyātu cetaścapalamadrivat || 23 ||
Tell me what thing is most delectable to the mind, and what most abominable to it; as also how this fickle and inconstant mind may get its fixedness like that of a rock. ]
मुझे बताइये कि मन को कौन सी बात सबसे अधिक प्रिय है और कौन सी बात सबसे अधिक घृणित है; तथा यह भी बताइये कि यह चंचल और अस्थिर मन किस प्रकार चट्टान के समान स्थिर हो सकता है ।
24. [ केन पावनमन्त्रेण दुःसंसृतिविषूचिका ।
शाम्यतीयमनायासमायासशतकारिणी ॥ २४ ॥
kena pāvanamantreṇa duḥsaṃsṛtiviṣūcikā |
śāmyatīyamanāyāsamāyāsaśatakāriṇī || 24 ||
Tell me what is that holy charm, which can remove this choleric pain of worldliness, that is attended with numberless troubles. ]
मुझे बताइए कि वह कौन सा पवित्र मंत्र है, जो सांसारिकता के इस कष्ट को दूर कर सकता है, जो असंख्य कष्टों से युक्त है।
25. [ कथं शीतलतामन्तरानन्दतरुमञ्जरीम् ।
पूर्णचन्द्र इवाक्षीणां भृशमासादयाम्यहम् ॥ २५ ॥
kathaṃ śītalatāmantarānandatarumañjarīm |
pūrṇacandra ivākṣīṇāṃ bhṛśamāsādayāmyaham || 25 ||
Tell me how can I entertain within my heart, the blossoms of the arbor of heavenly happiness, that sheds about it the coolness of the full-moon beams. ]
मुझे बताइए कि मैं अपने हृदय में स्वर्गीय प्रसन्नता के कुंज के फूलों को कैसे पाल सकता हूँ, जो अपने चारों ओर पूर्णिमा की किरणों की शीतलता बिखेरते हैं ।
26. [ प्राप्यान्तः पूर्णतां पूर्णो न शोचामि यथा पुनः ।
सन्तो भवन्तस्तत्त्वज्ञास्तथेहोपदिशन्तु माम् ॥ २६ ॥
prāpyāntaḥ pūrṇatāṃ pūrṇo na śocāmi yathā punaḥ |
santo bhavantastattvajñāstathehopadiśantu mām || 26 ||
Oh ye good men! that are present and learned in divine knowledge, teach me so that I may obtain the fullness of my heart, and may not come to grief and sorrow any more. ]
हे अच्छे पुरुषों! जो दिव्य ज्ञान में उपस्थित और विद्वान हैं, मुझे सिखाओ ताकि मैं अपने हृदय की परिपूर्णता प्राप्त कर सकूँ, और फिर कभी दुःख और शोक में न पड़ूँ।
27. [ अनुत्तमानन्दपदप्रधानविश्रान्तिरिक्तं सततं महात्मन् ।
कदर्थयन्तीह भृशं विकल्पाः श्वानो वने देहमिवाल्पजीवम् ॥ २७ ॥
anuttamānandapadapradhānaviśrāntiriktaṃ satataṃ mahātman |
kadarthayantīha bhṛśaṃ vikalpāḥ śvāno vane dehamivālpajīvam || 27 ||
My mind is devoid of that tranquility which results chiefly from holy happiness, and is perplexed with endless doubts, that disturb my peace as the dogs molest smaller animals in the desert. ]
मेरा मन उस शांति से रहित है जो मुख्य रूप से पवित्र खुशी से उत्पन्न होती है, और अंतहीन संदेह से उलझन में है, जो मेरी शांति को परेशान करता है जैसे कुत्ते रेगिस्तान में छोटे जानवरों को परेशान करते हैं।
.jpeg)
0 टिप्पणियाँ
If you have any Misunderstanding Please let me know