सम्भूतिञ्च विनाशञ्च यस्तद्वेदोभयं सह। विनाशेन मृत्युं तीर्त्वा सम्भूत्याऽमृतमश्नुते ॥
॥ लिप्यन्तरणम् ॥
sambhūtiñca vināśañca yastadvedobhayaṁ saha | vināśena mṛtyuṁ tīrtvā sambhūtyā'mṛtamaśnute ||
॥ अन्वयः ॥
सम्भूतिं च विनाशं च यः तत् उभयं सह वेद विनाशेन मृत्युम् तीर्त्वा सम्भूत्या अमृतम् अश्नुते ॥
॥ अन्वयलिप्यन्तरणम् ॥
sambhūtiṁ ca vināśaṁ ca yaḥ tat ubhayaṁ saha veda vināśena mṛtyum tīrtvā asambhutyā amṛtam aśnute ||
॥ सुबोधिनीभाष्यम् - गोपालानन्दस्वामिरचितम् ॥
अन्धं तमः प्रविशन्ति येऽसम्भूतिमुपासते ।
ततो भूय इव ते तमो य उ सम्भूत्यां रताः ॥१२॥ इत्यत्र व्याख्यातम् ।
॥ आङ्गल-अर्थः ॥
He who knows That as both in one, the Birth and the dissolution of Birth, by the dissolution crosses beyond death and by the Birth enjoys Immortality.
॥ हिन्दी-अर्थः ॥
जो तत् को इस रूप में जानता है कि वह एक साथ जन्म और जन्म का उच्छेद या अन्त दोनों है, वह जन्म के उच्छेद या अन्त से मृत्यु को पार कर जन्म से अमरता का आस्वादन करता है।
॥ शब्दावली ॥
सम्भूतिम् - sambhūtim - the Birth
च - ca - and
विनाशम् - vināśam - the dissolution of Birth
च - ca - and
यः - yaḥ - he who
तत् - tat - That
उभयम् - ubhayam - both
सह - saha - in one
वेद - veda - knows
विनाशेन - vināśena - by the dissolution
मृत्युम् - mṛtyum - death
तीर्त्वा - tīrtvā - having crossed beyond
सम्भूत्या - sambhutyā - by the Birth
अमृतम् - amṛtam - Immortality
अश्नुते - aśnute - enjoys
॥ अथ उपनिषद् ॥

0 टिप्पणियाँ
If you have any Misunderstanding Please let me know