Ad Code

अध्याय IV - कार्यों और प्रयासों की प्रशंसा


अध्याय IV - कार्यों और प्रयासों की प्रशंसा

< पिछला

अगला > 

वसिष्ठ ने कहा :—

1. [ श्रीवसिष्ठ उवाच ।

सौम्याम्बुत्वे तरङ्गत्वे सलिलस्याम्बुता यथा ।
समैवाब्धौ तथाऽदेहसदेहमुनिमुक्तता ॥ १ ॥

śrīvasiṣṭha uvāca |
saumyāmbutve taraṅgatve salilasyāmbutā yathā |
samaivābdhau tathā'dehasadehamunimuktatā || 1 ||

Vasishtha said:—I know gentle Rama that, liberation of the soul, whether in its embodied or disembodied state is both alike, as the sea-water and its waves are the same liquid substance

हे राम, मैं जानता हूँ कि आत्मा की मुक्ति, चाहे वह देहधारी हो या अदेहरहित, दोनों एक समान है, जैसे समुद्र का जल और उसकी लहरें एक ही तरल पदार्थ हैं।

2. [ सदेहा वास्त्वदेहा वा मुक्तता विषये न च ।

अनास्वादितभोगस्य कुतो भोज्यानुभूतयः ॥ २ ॥

sadehā vāstvadehā vā muktatā viṣaye na ca |
anāsvāditabhogasya kuto bhojyānubhūtayaḥ || 2 ||

The liberation whether of embodied or disembodied spirits, consists in their detachment from the objects of sense: hence the soul unattached to sensual gratification, is (said to be) liberated, having no idea of sensible objects. ]

देहधारी या देहरहित आत्माओं की मुक्ति, इंद्रिय के विषयों से उनकी विरक्ति में निहित है: इसलिए इंद्रिय तृप्ति से अनासक्त आत्मा, मुक्त कहलाती है, उसे इंद्रिय विषयों का कोई विचार नहीं रहता।

3. [ जीवन्मुक्त मुनिश्रेष्ठं केवलं हि पदार्थवत् ।

पश्यामः पुरतो नास्य पुनर्विघ्नोऽन्तराशयम् ॥ ३ ॥

jīvanmukta muniśreṣṭhaṃ kevalaṃ hi padārthavat |
paśyāmaḥ purato nāsya punarvighno'ntarāśayam || 3 ||

And though we see before us the living liberated sage (Vyasa) as an embodied person, yet we have no doubt of the detachment of his inward soul from the (mortal coil of his) body. ]

और यद्यपि हम अपने सामने जीवित मुक्त ऋषि ( व्यास ) को एक देहधारी व्यक्ति के रूप में देखते हैं, फिर भी हमें उनके आंतरिक आत्मा के शरीर (नश्वर कुंडल) से अलग होने में कोई संदेह नहीं है।

4. [ सदेहादेहमुक्तानां भेदः को बोधरूपिणाम् ।

यदेवाम्बुतरङ्गत्वे सौम्यत्वेऽपि तदेव तत् ॥ ४ ॥

sadehādehamuktānāṃ bhedaḥ ko bodharūpiṇām |
yadevāmbutaraṅgatve saumyatve'pi tadeva tat || 4 ||

The difference between the embodied and disembodied souls, when they are equally enlightened and liberated, is like that of the sea-water in its calm and billowy states. ]

देहधारी और देहरहित आत्माओं के बीच का अंतर, जब वे समान रूप से प्रबुद्ध और मुक्त होते हैं, तो समुद्र के पानी के शांत और लहरदार अवस्थाओं के समान होता है।

5. [ न मनागपि भेदोऽस्ति सदेहादेहमुक्तयोः ।

सस्पन्दोऽप्यथवाऽस्पन्दो वायुरेव यथानिलः ॥ ५ ॥

na manāgapi bhedo'sti sadehādehamuktayoḥ |
saspando'pyathavā'spando vāyureva yathānilaḥ || 5 ||

There is no more difference between bodily and unembodied liberation than there is betwixt the air in motion and at rest. ]

शारीरिक और अशरीरी मुक्ति में उतना ही अंतर है जितना गतिशील और स्थिर वायु में।

6. [ सदेहा वा विदेहा वा मुक्तता न प्रमास्पदम् ।

अस्माकमपि तस्यास्ति स्वैकतास्त्यविभागिनी ॥ ६ ॥

sadehā vā videhā vā muktatā na pramāspadam |
asmākamapi tasyāsti svaikatāstyavibhāginī || 6 ||

Liberation whether with or without the body, is productive of unselfishness; we have lost our selfishness ever since we have come to the knowledge of an undivided unity. ]

मुक्ति, चाहे शरीर के साथ हो या उसके बिना, निःस्वार्थता से उत्पन्न होती है; जब से हमें अविभाजित एकता (आत्मा की) का ज्ञान हुआ है, तब से हमने अपना स्वार्थ खो दिया है।

7. [ तस्मात्प्रकृतमेवेदं शृणु श्रवणभूषणम् ।

मयोपदिश्यमानं त्वं ज्ञानमज्ञान्ध्यनाशनम् ॥ ७ ॥

tasmātprakṛtamevedaṃ śṛṇu śravaṇabhūṣaṇam |
mayopadiśyamānaṃ tvaṃ jñānamajñāndhyanāśanam || 7 ||

Now therefore attend to the true doctrine that I am going to deliver to you, which will be a jewel to your ears as it will dispel the darkness of ignorance. ]

अब जो सत्य सिद्धांत मैं तुम्हें सुनाता हूँ, उस पर ध्यान दो। यह तुम्हारे कानों के लिए रत्न के समान होगा, क्योंकि यह (तुम्हारे मन से) अज्ञान रूपी अंधकार को दूर कर देगा।

8. [ सर्वमेवेह हि सदा संसारे रघुनन्दन ।

सम्यक्प्रयुक्तात्सर्वेण पौरुषात्समवाप्यते ॥ ८ ॥

sarvameveha hi sadā saṃsāre raghunandana |
samyakprayuktātsarveṇa pauruṣātsamavāpyate || 8 ||

Know, O son of Raghu, that every thing in this world is obtainable by our efforts being properly employed

हे रघु के पुत्र, जान लो कि इस संसार में प्रत्येक वस्तु हमारे उचित प्रयासों (हमारे उद्देश्यों के लिए) से प्राप्त करने योग्य है।

9. [ इह हीन्दोरिवोदेति शीतलाह्लादनं हृदि ।

परिस्पन्दफलप्राप्तौ पौरुषादेव नान्यतः ॥ ९ ॥

iha hīndorivodeti śītalāhlādanaṃ hṛdi |
parispandaphalaprāptau pauruṣādeva nānyataḥ || 9 ||

This (knowledge of truth) rises as the moon (in the human mind), and sheds its cooling and delightsome influence to the heart, that there is no other way to gain the fruits of our exertions but by our efforts. ]

यह (सत्य का ज्ञान) चंद्रमा के समान (मानव मन में) उदय होता है, और हृदय पर अपना शीतल तथा सुखद प्रभाव डालता है, कि हमारे परिश्रम का फल पाने का हमारे प्रयत्नों के अतिरिक्त और कोई उपाय नहीं है।

10. [ पौरुषं स्पन्दफलवद्दृष्टं प्रत्यक्षतो नयत् ।

कल्पितं मोहितैर्मन्दैर्दैवं किंचिन्न विद्यते ॥ १० ॥

pauruṣaṃ spandaphalavaddṛṣṭaṃ pratyakṣato nayat |
kalpitaṃ mohitairmandairdaivaṃ kiṃcinna vidyate || 10 ||

We evidently see the results of the exercise of our efforts, and nothing coming out from what the dull and mistaken call as chance or fate. ]

हम स्पष्ट रूप से अपने प्रयासों के परिणाम देखते हैं, और जो कुछ मूर्ख और भ्रांतिपूर्ण लोग संयोग या भाग्य कहते हैं, उससे कुछ भी नहीं निकलता।

11. [ साधूपदिष्टमार्गेण यन्मनोङ्गविचेष्टितम् ।

तत्पौरुषं तत्सफलमन्यदुन्मत्तचेष्टितम् ॥ ११ ॥

sādhūpadiṣṭamārgeṇa yanmanoṅgaviceṣṭitam |
tatpauruṣaṃ tatsaphalamanyadunmattaceṣṭitam || 11 ||

An effort when directed according to the counsel and conduct of the good in the exercise of the action of the body and mind, it is attended with success, otherwise it is as vain as the freak of a madman. ]

जब शरीर और मन की क्रियाओं के अभ्यास में अच्छे लोगों की सलाह और आचरण के अनुसार प्रयास किया जाता है, तो उसे सफलता मिलती है, अन्यथा वह पागल आदमी की सनक के समान व्यर्थ है।

12. [ यो यमर्थं प्रार्थयते तदर्थं चेहते क्रमात् ।

अवश्यं स तमाप्नोति न चेदर्धान्निवर्तते ॥ १२ ॥

yo yamarthaṃ prārthayate tadarthaṃ cehate kramāt |
avaśyaṃ sa tamāpnoti na cedardhānnivartate || 12 ||

Thus he who wishes to acquire riches, and perseveres in its acquisition, surely succeeds in gaining them; or else he stops short in the midway. ]

इस प्रकार जो व्यक्ति धन प्राप्त करना चाहता है और उसके अर्जन में दृढ़तापूर्वक लगा रहता है, वह निश्चित रूप से उसे प्राप्त करने में सफल होता है, अन्यथा वह बीच में ही रुक जाता है।

13. [ पौरुषेण प्रयत्नेन त्रैलोक्यैश्वर्यसुन्दराम् ।

कश्चित्प्राणिविशेषो हि शक्रतां समुपागतः ॥ १३ ॥

pauruṣeṇa prayatnena trailokyaiśvaryasundarām |
kaścitprāṇiviśeṣo hi śakratāṃ samupāgataḥ || 13 ||

It was by means of the exertion of their efforts that some particular persons have obtained the paramount dominion of Indra over the three worlds. ]

अपने प्रयासों के माध्यम से कुछ विशेष व्यक्तियों ने तीनों लोकों पर इंद्र का सर्वोच्च प्रभुत्व प्राप्त किया है।

14. [ पौरुषेणैव यत्नेन सहसाम्भोरुहास्पदम् ।

कश्चिदेव चिदुल्लासो ब्रह्मतामधितिष्ठति ॥ १४ ॥

pauruṣeṇaiva yatnena sahasāmbhoruhāspadam |
kaścideva cidullāso brahmatāmadhitiṣṭhati || 14 ||

It is by the exertion of one's efforts that he attains to the rank of the lotus-born (Brahma); and some even gain the inward joy of the state of Brahma by it. ]

मनुष्य अपने प्रयत्नों के द्वारा ही कमल-जन्म ( ब्रह्मा ) के पद को प्राप्त करता है; और कुछ लोग तो इससे ब्रह्म-पद का आन्तरिक आनन्द भी प्राप्त करते हैं।

15. [ सारेण पुरुषार्थेन स्वेनैव गरुडध्वजः ।

कश्चिदेव पुमानेव पुरुषोत्तमतां गतः ॥ १५ ॥

sāreṇa puruṣārthena svenaiva garuḍadhvajaḥ |
kaścideva pumāneva puruṣottamatāṃ gataḥ || 15 ||

It was by virtue of his self-exertion that some body has become the best among men, even as he who bears the ensign of the eagle. ]

अपने परिश्रम के कारण ही कोई मनुष्य मनुष्यों में श्रेष्ठ बना है, जैसे कि गरुड़ का ध्वज धारण करने वाला ( देवताओं में विष्णु )।

16. [ पौरुषेणैव यत्नेन ललनावलिताकृतिः ।

शरीरी कश्चिदेवेह गतश्चन्द्रार्धचूडताम् ॥ १६ ॥

pauruṣeṇaiva yatnena lalanāvalitākṛtiḥ |
śarīrī kaścideveha gataścandrārdhacūḍatām || 16 ||

It was by the exertion of one's efforts that some persons succeeded to obtain the form of Siva accompanied by his female power, and adorned by the semi-circle of the moon in his crest. ] 

कुछ लोग अपने प्रयासों के बल पर शिव का वह रूप प्राप्त करने में सफल हुए जो उनकी स्त्री शक्ति के साथ था और उनके शिखर पर चंद्रमा का अर्धवृत्त सुशोभित था।

17. [ प्राक्तनं चैहिकं चेति द्विविधं विद्धि पौरुषम् ।

प्राक्तनोऽद्यतनेनाशु पुरुषार्थेन जीयते ॥ १७ ॥

prāktanaṃ caihikaṃ ceti dvividhaṃ viddhi pauruṣam |
prāktano'dyatanenāśu puruṣārthena jīyate || 17 ||

Know our actions to be of two kinds namely, those of former and present lives: and that acts of the present life generally supersede those of the past. ]

हमारे कर्म दो प्रकार के होते हैं, पूर्वजन्म के और वर्तमानजन्म के: और यह कि वर्तमानजन्म के कर्म प्रायः पिछलेजन्म के कर्मों से अधिक होते हैं।

18. [ यत्नवद्भिर्दृढाभ्यासैः प्रज्ञोत्साहसमन्वितैः ।

मेरवोऽपि निगीर्यन्ते कैव प्राक्पौरुषे कथा ॥ १८ ॥

yatnavadbhirdṛḍhābhyāsaiḥ prajñotsāhasamanvitaiḥ |
meravo'pi nigīryante kaiva prākpauruṣe kathā || 18 ||

Know also that energy joined with constant practice, and supported by wisdom and some stimulating force, is able to break down the mount of Meru, and the demerits of acts in the former lives of men. ] 

यह भी जान लो कि निरंतर अभ्यास से युक्त, तथा बुद्धि और किसी उत्तेजक शक्ति से समर्थित शक्ति, मेरु पर्वत को तथा मनुष्यों के पूर्व जन्मों के कर्मों के दोषों को नष्ट करने में सक्षम है ।

19. [ शास्त्रनियन्त्रितपौरुषपरमा पुरुषस्य पुरुषता या स्यात् ।

अभिमतफलभरसिद्ध्यै भवति हि सैवान्यथा त्वनर्थाय ॥ १९ ॥

śāstraniyantritapauruṣaparamā puruṣasya puruṣatā yā syāt |
abhimataphalabharasiddhyai bhavati hi saivānyathā tvanarthāya || 19 ||

The exertions of a man proceeding from his good efforts and countenanced by the law, lead to his success, or else they either go for nothing or turn to his disadvantage ]

मनुष्य के अच्छे प्रयासों से उत्पन्न और कानून द्वारा समर्थित परिश्रम, उसे सफलता की ओर ले जाते हैं, अन्यथा वे या तो व्यर्थ हो जाते हैं या उसके लिए नुकसानदेह हो जाते हैं।

20. [ कस्यांचित्स्वयमात्मदुःस्थितिवशात्पुंसो दशायां शनै रङ्गुल्यग्रनिपीडितैकचुलुकादावापबिन्दुर्बहुः ।

कस्यांचिज्जलराशिपर्वतपुरद्वीपान्तरालीकृता भर्तव्योचितसंविभागकरणे पृथ्वी न पृथ्वी भवेत् ॥ २० ॥

kasyāṃcitsvayamātmaduḥsthitivaśātpuṃso daśāyāṃ śanai raṅgulyagranipīḍitaikaculukādāvāpabindurbahuḥ |
kasyāṃcijjalarāśiparvatapuradvīpāntarālīkṛtā bhartavyocitasaṃvibhāgakaraṇe pṛthvī na pṛthvī bhavet || 20 ||

So a man laid up in a state of disability, is unable to twist his fingers in order to hold a little water in the hollow of his palm for drink: while there is another who (by his well directed efforts) gets the possession of seas and islands, mountains and cities for himself, supports all his dependents and relations, and does not think this earth too great for him. ]

इसी प्रकार एक मनुष्य विकलांगता की स्थिति में पड़ा हुआ है, जो पीने के लिए अपनी हथेली में थोड़ा पानी रखने के लिए अपनी उंगलियों को मोड़ने में असमर्थ है: जबकि दूसरा ऐसा है जो (अपने सुव्यवस्थित प्रयासों से) समुद्र, द्वीप, पर्वत और नगरों पर अधिकार कर लेता है, अपने सभी आश्रितों और संबंधियों का भरण-पोषण करता है, और इस पृथ्वी को अपने लिए अधिक बड़ा नहीं समझता।



एक टिप्पणी भेजें

0 टिप्पणियाँ

Ad Code