Ad Code

अध्याय VI - भाग्यवाद का खंडन

 


अध्याय VI - भाग्यवाद का खंडन

< पिछला

अगला >

वसिष्ठ ने फिर कहना शुरू किया और कहा :-

1. [श्रीवसिष्ठ उवाच ।

तस्मात्प्राक्पौरुषाद्दैवं नान्यत्तत्प्रोज्झ्य दूरतः ।
साधुसंगमसच्छास्त्रैर्जीवमुत्तारयेद्बलात् ॥ १ ॥

śrīvasiṣṭha uvāca |
tasmātprākpauruṣāddaivaṃ nānyattatprojjhya dūrataḥ |
sādhusaṃgamasacchāstrairjīvamuttārayedbalāt || 1 ||

Vasishtha resumed saying said:—Now fate being no other than the result of our actions of the former state of our existence, it is possible to leave it at a distance, and to extricate one's self (from its fetters) by betaking himself to good company and study of moral Sastras.

 चूँकि भाग्य हमारे अस्तित्व की पूर्व अवस्था के कर्मों के परिणाम के अलावा और कुछ नहीं है, इसलिए इसे दूर रखना और अच्छी संगति और नैतिक शास्त्रों के अध्ययन से स्वयं को (अपने बंधनों से) मुक्त करना संभव है।

2. [ यथा यथा प्रयत्नः स्याद्भवेदाशु फलं तथा ।

इति पौरुषमेवास्ति दैवमस्तु तदेव च ॥ २ ॥

yathā yathā prayatnaḥ syādbhavedāśu phalaṃ tathā |
iti pauruṣamevāsti daivamastu tadeva ca || 2 ||

Whatever one attempts to do, he readily meets with its reward: this being the effect of exertion. Fate is no other but the same thing. ]

जो कुछ भी व्यक्ति करने का प्रयास करता है, उसे उसका फल सहज ही मिलता है: यह परिश्रम का परिणाम है। भाग्य कोई और नहीं, बल्कि वही चीज़ है।

3. [ दुःखाद्यथा दुःखकाले हा कष्टमिति कथ्यते ।

हाकष्टशब्दपर्यायस्तथा हा दैवमित्यपि ॥ ३ ॥

duḥkhādyathā duḥkhakāle hā kaṣṭamiti kathyate |
hākaṣṭaśabdaparyāyastathā hā daivamityapi || 3 ||

Men laboring hard, are heard to exclaim "O how painful it is": so men suffering under fate cry out "O hard is fate!" ]

कठिन परिश्रम करने वाले पुरुष यह कहते सुने जाते हैं, "ओह कितना कष्टदायक है यह": इसलिए भाग्य से पीड़ित पुरुष चिल्लाते हैं, "ओह कितना कठिन है भाग्य!" (इसलिए एक दूसरे के समान ही बुरा है)।

4. [ प्राक्स्वकर्मेतराकारं दैवं नाम न विद्यते ।

बालः प्रबलपुंसेव तज्जेतुमिह शक्यते ॥ ४ ॥

prāksvakarmetarākāraṃ daivaṃ nāma na vidyate |
bālaḥ prabalapuṃseva tajjetumiha śakyate || 4 ||

Thus then fate being no other than a name for our past actions, it is as easily overcome (by present acts) as a boy (is subdued) by an adult youth ]

इस प्रकार भाग्य हमारे पिछले कर्मों के अलावा और कुछ नहीं है, इसे (वर्तमान कर्मों द्वारा) उसी प्रकार आसानी से जीता जा सकता है, जैसे एक बालक को एक वयस्क युवक द्वारा (वश में किया जा सकता है)।

5. [ ह्यस्तनो दुष्ट आचार आचारेणाद्य चारुणा ।

यथाशु शुभतामेति प्राक्तनं कर्म तत्तथा ॥ ५ ॥

hyastano duṣṭa ācāra ācāreṇādya cāruṇā |
yathāśu śubhatāmeti prāktanaṃ karma tattathā || 5 ||

As some bad conduct of yesterday is corrected by proper behaviour of the present day, so the anterior fate is removed by (posterior) acts. ]

जैसे कल का कोई बुरा आचरण आज के उचित आचरण से ठीक हो जाता है, वैसे ही पिछला भाग्य (भाग्य) बाद के कर्मों से दूर हो जाता है।

6. [ तज्जयाय यतन्ते ये न लोभलवलम्पटाः ।

ते दीनाः प्राकृता मूढाः स्थिता दैवपरायणाः ॥ ६ ॥

tajjayāya yatante ye na lobhalavalampaṭāḥ |
te dīnāḥ prākṛtā mūḍhāḥ sthitā daivaparāyaṇāḥ || 6 ||

Those carnal minded libertines who do not try the means (of reforming their fate), but depend upon the favor of fortune, are perverted in their nature and marked for misery. ]

वे भोगवादी, भोगी, जो (अपने भाग्य को सुधारने के लिए) उपाय नहीं करते, बल्कि भाग्य के अनुग्रह पर निर्भर रहते हैं, वे स्वभाव से विकृत होते हैं और दुःख के पात्र होते हैं।

7. [ पौरुषेण कृतं कर्म दैवाद्यदभिनश्यति ।

तत्र नाशयितुर्ज्ञेयं पौरुषं बलवत्तरम् ॥ ७ ॥

pauruṣeṇa kṛtaṃ karma daivādyadabhinaśyati |
tatra nāśayiturjñeyaṃ pauruṣaṃ balavattaram || 7 ||

Thus if the acts of manliness are capable of forefending one's misfortunes, it must be acknowledged that manliness which destroys the other, is the mightier of the two. ]

इस प्रकार यदि पुरुषार्थ के कार्य किसी के दुर्भाग्य को दूर करने में सक्षम हैं, तो यह स्वीकार करना होगा कि जो पुरुषार्थ दूसरे को नष्ट करता है, वह दोनों में अधिक शक्तिशाली है।

8. [ यदेकवृन्तफलयोरथैकं शून्यकोटरम् ।

तत्र प्रयत्नः स्फुरितस्तथा तद्रससंविदः ॥ ८ ॥

yadekavṛntaphalayorathaikaṃ śūnyakoṭaram |
tatra prayatnaḥ sphuritastathā tadrasasaṃvidaḥ || 8 ||

As of two fruits growing on the same fore-stalk, the one is found to be empty within and the other full of juice, so the fruit of fate is rendered abortive by that of manliness.]

जैसे एक ही डंठल पर लगे दो फलों में से एक भीतर से खाली और दूसरा रस से भरा हुआ पाया जाता है, वैसे ही पुरुषार्थ के कारण भाग्य का फल निष्फल हो जाता है।

9. [ यत्प्रयान्ति जगद्भावाः संसिद्धा अपि संक्षयम् ।

क्षयकारकयत्नस्य ह्यत्र ज्ञेयं महद्बलम् ॥ ९ ॥

yatprayānti jagadbhāvāḥ saṃsiddhā api saṃkṣayam |
kṣayakārakayatnasya hyatra jñeyaṃ mahadbalam || 9 ||

Seeing the decay of the best things in the world, we must own the predominant power of the cause of this decay. ]

संसार में श्रेष्ठ वस्तुओं का क्षय होते देखकर हमें इस क्षय के कारण की प्रबल शक्ति को स्वीकार करना चाहिए।

10. [ द्वौ हुडाविव युध्येते पुरुषार्थौ परस्परम् ।

य एव बलवांस्तत्र स एव जयति क्षणात् ॥ १० ॥

dvau huḍāviva yudhyete puruṣārthau parasparam |
ya eva balavāṃstatra sa eva jayati kṣaṇāt || 10 ||

Like two rams our fate and exertions are fighting with one another, wherein the victory is always on the side of the stronger. ]

दो मेढ़ों की तरह हमारा भाग्य और परिश्रम एक दूसरे से लड़ रहे हैं, जिसमें जीत हमेशा शक्तिशाली के पक्ष में होती है।

11. [ भिक्षुको मङ्गलेभेन नृपो यत्क्रियते बलात् ।

तदमात्येभपौराणां प्रयत्नस्य बलं महत् ॥ ११ ॥

bhikṣuko maṅgalebhena nṛpo yatkriyate balāt |
tadamātyebhapaurāṇāṃ prayatnasya balaṃ mahat || 11 ||

In the case of the royal elephant's taking up a beggar boy for being made the ruler (of a country), its cause is to be attributed more to the vote of the country-men and citizens ]

जब राजसी हाथी एक भिखारी बालक को (देश का) शासक बनाने के लिए उठा लेता है, तो इसका कारण (संयोग या भाग्य से नहीं) देशवासियों और नागरिकों के मत को अधिक माना जाना चाहिए।

12. [ पौरुषेणान्नमाक्रम्य यथा दन्तेन चूर्ण्यते ।

अन्यः पौरुषमाश्रित्य तथा शूरेण चूर्ण्यते ॥ १२ ॥

pauruṣeṇānnamākramya yathā dantena cūrṇyate |
anyaḥ pauruṣamāśritya tathā śūreṇa cūrṇyate || 12 ||

As a man takes his food and grinds it under his teeth, so is one (depending on fate) crushed by the stronger party relying on his exertions.]

जैसे मनुष्य अपना भोजन लेकर उसे दांतों तले पीसता है, वैसे ही मनुष्य (भाग्य पर निर्भर) अपने परिश्रम पर निर्भर रहने वाले बलवानों के द्वारा कुचला जाता है।

13. [ अन्नभूता हि महतां लघवो यत्नशालिनाम् ।

यथेष्टं विनियोज्यन्ते तेन कर्मसु लोष्टवत् ॥ १३ ॥

annabhūtā hi mahatāṃ laghavo yatnaśālinām |
yatheṣṭaṃ viniyojyante tena karmasu loṣṭavat || 13 ||

Inferior servants are thus employed like clods of earth by their more active masters in any work they like. ]

इस प्रकार निम्न स्तर के सेवकों को उनके अधिक सक्रिय स्वामियों द्वारा मिट्टी के ढेले के समान किसी भी कार्य में नियोजित किया जाता है।

14. [ शक्तस्य पौरुषं दृश्यमदृश्यं वापि यद्भवेत् ।

तद्दैवमित्यशक्तेन बुद्धमात्मन्यबुद्धिना ॥ १४ ॥

śaktasya pauruṣaṃ dṛśyamadṛśyaṃ vāpi yadbhavet |
taddaivamityaśaktena buddhamātmanyabuddhinā || 14 ||

Silly and impotent men seeing the strong thriving by their exertions whether apparent or unseen, are apt to attribute it to their good fortune. ]

मूर्ख और नपुंसक लोग बलवानों को उनके प्रत्यक्ष अथवा अदृश्य परिश्रम से सफल होते देखकर, इसे उनके परिश्रम के स्थान पर सौभाग्य मानने लगते हैं।

15. [ भूतानां बलवद्भूतं यन्न दैवमिति स्थितम् ।

तत्तेषामप्यधिष्ठातृ सतामेतत्स्फुटं मिथः ॥ १५ ॥

bhūtānāṃ balavadbhūtaṃ yanna daivamiti sthitam |
tatteṣāmapyadhiṣṭhātṛ satāmetatsphuṭaṃ mithaḥ || 15 ||

The strong efforts of men truly constitute their presiding fortune, and these two are viewed alike by the wise. ]

मनुष्य के प्रबल प्रयास ही वास्तव में उसके भाग्य का निर्धारण करते हैं और बुद्धिमान लोग इन दोनों को समान रूप से देखते हैं ।

16. [ शास्त्रामात्येभपौराणामविकल्पा स्वभावधीः ।

या सा भिक्षुकराज्यस्य कर्तृ धर्तृ प्रजास्थितेः ॥ १६ ॥

śāstrāmātyebhapaurāṇāmavikalpā svabhāvadhīḥ |
yā sā bhikṣukarājyasya kartṛ dhartṛ prajāsthiteḥ || 16 ||

In the case of the (aforesaid) beggar boy's installation to the ruling and protection of the people of a realm, the unanimous concurrence of the law and ministers, of the elephant and citizens. ]

(पूर्वोक्त) भिखारी बालक को किसी राज्य के लोगों के शासन और संरक्षण हेतु नियुक्त किये जाने के मामले में, कानून और मंत्रियों, हाथी और नागरिकों की सर्वसम्मति (को मुख्य कारण माना जाना चाहिए)।

17. [ भिक्षुको मङ्गलेभेन नृपो यत्क्रियते क्वचित् ।

प्राक्तनं पौरुषं तत्र बलवद्वापि कारणम् ॥ १७ ॥

bhikṣuko maṅgalebhena nṛpo yatkriyate kvacit |
prāktanaṃ pauruṣaṃ tatra balavadvāpi kāraṇam || 17 ||

Should the beggar boy be ever elected for a ruler by the royal elephant itself (without the assent of men), in that case it is to be attributed to the boy's good fortune only. ]

यदि भिखारी बालक को कभी राज हाथी द्वारा (लोगों की सहमति के बिना) शासक के रूप में चुना जाए, तो उस स्थिति में इसे केवल लड़के के अच्छे भाग्य के कारण ही माना जाना चाहिए (क्योंकि उसकी ओर से कोई समझदारीपूर्ण प्रयास नहीं किया गया था)।

18. [ ऐहिकः प्राक्तनं हन्ति प्राक्तनोऽद्यतनं बलात् ।

सर्वदा पुरुषस्पन्दस्तत्रानुद्वेगवाञ्जयी ॥ १८ ॥

aihikaḥ prāktanaṃ hanti prāktano'dyatanaṃ balāt |
sarvadā puruṣaspandastatrānudvegavāñjayī || 18 ||

Present acts destroy those of the past life and so also the vice versa comes to pass; but the exertions of a man are undoubtedly successful. ]

वर्तमान कर्म पूर्वजन्म के कर्मों को नष्ट कर देते हैं और इसी प्रकार विपरीत भी होता है; लेकिन मनुष्य का परिश्रम निस्संदेह (हर समय) सफल होता है।

19. [ द्वयोरद्यतनस्यैव प्रत्यक्षाद्बलिता भवेत् ।

दैवं जेतुं यतो यत्नैर्बालो यूनेव शक्यते ॥ १९ ॥

dvayoradyatanasyaiva pratyakṣādbalitā bhavet |
daivaṃ jetuṃ yato yatnairbālo yūneva śakyate || 19 ||

Of these two powers that of the present state is manifestly superior to the other; hence it is as possible to overcome the past by the present, as to lick a boy by an adult. ]

इन दोनों शक्तियों में से वर्तमान अवस्था स्पष्ट रूप से दूसरी से श्रेष्ठ है; इसलिए वर्तमान द्वारा भूतकाल को जीतना उसी प्रकार संभव है, जैसे किसी वयस्क द्वारा बालक को परास्त करना।

20. [ मेघेन नीयते यद्वद्वत्सरोपार्जिता कृषिः ।

मेघस्य पुरुषार्थोऽसौ जयत्यधिकयत्नवान् ॥ २० ॥

meghena nīyate yadvadvatsaropārjitā kṛṣiḥ |
meghasya puruṣārtho'sau jayatyadhikayatnavān || 20 ||

As a hail shower lays waste the cultivation of a whole year, so also doth the predominant fate sometimes overpower the attempts of this life. ]

जैसे ओलावृष्टि पूरे वर्ष की खेती को नष्ट कर देती है, वैसे ही प्रबल भाग्य कभी-कभी इस जीवन के प्रयासों पर हावी हो जाता है।

21. [ क्रमेणोपार्जितेऽप्यर्थे नष्टे कार्या न खेदिता ।

न बलं यत्र मे शक्तं तत्र का परिदेवना ॥ २१ ॥

krameṇopārjite'pyarthe naṣṭe kāryā na kheditā |
na balaṃ yatra me śaktaṃ tatra kā paridevanā || 21 ||

However it does not behoove us to be sorry at the loss of our long earned treasure (as of the harvest), for what avails our sorrow at what is beyond our control. ]

हालाँकि, हमें अपने लंबे समय से अर्जित खजाने (जैसे कि फसल) के नुकसान पर दुःखी नहीं होना चाहिए, क्योंकि जो हमारे नियंत्रण से परे है, उसके लिए हमें दुःख से क्या फायदा।

22. [ यन्न शक्नोमि तस्यार्थे यदि दुःखं करोम्यहम् ।

तदमारितमृत्योर्मे युक्तं प्रत्यहरोदनम् ॥ २२ ॥

yanna śaknomi tasyārthe yadi duḥkhaṃ karomyaham |
tadamāritamṛtyorme yuktaṃ pratyaharodanam || 22 ||

If I should sorrow for what I have not the power to prevent, I must then weep all the days of my life because I am not to be spared by death. ]

यदि मुझे उस बात के लिए दुःख करना चाहिए जिसे रोकने की शक्ति मुझमें नहीं है, तो मुझे जीवन भर रोना होगा क्योंकि मृत्यु मुझे नहीं बचा सकती।

23. [ देशकालक्रियाद्रव्यवशतो विस्फुरन्त्यमी ।

सर्व एव जगद्भावा जयत्यधिकयत्नवान् ॥ २३ ॥

deśakālakriyādravyavaśato visphurantyamī |
sarva eva jagadbhāvā jayatyadhikayatnavān || 23 ||

All our acts are subject to their proper time and place, and to the modes of their operation and combination according to the course of nature; hence it is that the more diligent are the most successful. ]

हमारे सभी कार्य अपने उचित समय और स्थान के अधीन हैं, और प्रकृति के क्रम के अनुसार उनके संचालन और संयोजन के तरीके हैं; इसलिए यह है कि अधिक परिश्रमी लोग सबसे अधिक सफल होते हैं (हर जगह) ।

24. [ तस्मात्पौरुषमाश्रित्य सच्छास्त्रैः सत्समागमैः ।

प्रज्ञाममलतां नीत्वा संसारजलधिं तरेत् ॥ २४ ॥

tasmātpauruṣamāśritya sacchāstraiḥ satsamāgamaiḥ |
prajñāmamalatāṃ nītvā saṃsārajaladhiṃ taret || 24 ||

We ought therefore to rely in our exertions and clearness of understanding by the help of Sastras and association with the wise, for fording over the ocean of this world. ]

इसलिए हमें इस संसार सागर से पार उतरने के लिए शास्त्रों की सहायता से अपने परिश्रम और स्पष्ट समझ तथा बुद्धिमानों की संगति पर भरोसा करना चाहिए।

25. [प्राक्तनश्चैहिकश्चेमौ पुरुषार्थौ फलद्द्रुमौ ।

संजातौ पुरुषारण्ये जयत्यभ्यधिकस्तयोः ॥ २५ ॥

prāktanaścaihikaścemau puruṣārthau phaladdrumau |
saṃjātau puruṣāraṇye jayatyabhyadhikastayoḥ || 25 ||

Actions of the past and present lives are the two fruit trees growing in the garden of humanity; of which the one that is cultivated best, thrives and fructifies the most.]

पिछले और वर्तमान जीवन के कर्म मानवता के बगीचे में उगने वाले दो फलदार वृक्ष हैं; जिनमें से जो सबसे अच्छी तरह उगाया जाता है, वह सबसे अधिक फलता-फूलता है ।

26. [ कर्म यः प्राक्तनं तुच्छं न निहन्ति शुभेहितैः ।

अज्ञो जन्तुरनीशोऽसावात्मनः सुखदुःखयोः ॥ २६ ॥

karma yaḥ prāktanaṃ tucchaṃ na nihanti śubhehitaiḥ |
ajño janturanīśo'sāvātmanaḥ sukhaduḥkhayoḥ || 26 ||

He who is unable to overcome his false fate by his best exertions (in this life), is no better than an ignorant beast that has no power over its pain or pleasure. ]

जो व्यक्ति अपने सर्वोत्तम प्रयासों से (इस जीवन में) अपने मिथ्या भाग्य पर विजय पाने में असमर्थ है, वह उस अज्ञानी पशु के समान है, जो अपने दुःख या सुख पर नियंत्रण नहीं रख सकता।

27. [ ईश्वरप्रेरितो गच्छेत्स्वर्गं नरकमेव वा ।

स सदैव पराधीनः पशुरेव न संशयः ॥ २७ ॥

īśvaraprerito gacchetsvargaṃ narakameva vā |
sa sadaiva parādhīnaḥ paśureva na saṃśayaḥ || 27 ||

He who thinks of going to heaven or hell by the will of the Maker, is also a slave to destiny and no better than a beast. ]

जो व्यक्ति सृष्टिकर्ता की इच्छा से स्वर्ग या नरक जाने के बारे में सोचता है, वह भी भाग्य का गुलाम है और पशु से बेहतर नहीं है।

28. [ यस्तूदारचमत्कारः सदाचारविहारवान् ।

स निर्याति जगन्मोहान्मृगेन्द्रः पञ्जरादिव ॥ २८ ॥

yastūdāracamatkāraḥ sadācāravihāravān |
sa niryāti jaganmohānmṛgendraḥ pañjarādiva || 28 ||

The man of a noble mind and one employed in acts of goodness, breaks off from the errors of the world as a lion from its cage. ]

उत्तम बुद्धि वाला और सत्कर्मों में लगा हुआ मनुष्य संसार की भूलों से उसी प्रकार छूट जाता है, जैसे सिंह पिंजरे से छूट जाता है ।

29. [ कश्चिन्मां प्रेरयत्येवमित्यनर्थकुकल्पने ।

यः स्थितोऽदृष्टमुत्सृज्य त्याज्योऽसौ दूरतोऽधमः ॥ २९ ॥

kaścinmāṃ prerayatyevamityanarthakukalpane |
yaḥ sthito'dṛṣṭamutsṛjya tyājyo'sau dūrato'dhamaḥ || 29 ||

Those who vainly imagine themselves to be led about by some (supernatural power), and so slight their necessary duties, are to be shunned at a distance as the mean and base. ]

जो लोग व्यर्थ ही अपने को किसी (अलौकिक शक्ति) के द्वारा संचालित समझते हैं, और इस प्रकार अपने आवश्यक कर्तव्यों की उपेक्षा करते हैं, उन्हें नीच और अधम मानकर दूर से ही त्याग देना चाहिए।

30. [ व्यवहारसहस्राणि यान्युपायान्ति यान्ति च ।

यथाशास्त्रं विहर्तव्यं तेषु त्यक्त्वा सुखासुखे ॥ ३० ॥

vyavahārasahasrāṇi yānyupāyānti yānti ca |
yathāśāstraṃ vihartavyaṃ teṣu tyaktvā sukhāsukhe || 30 ||

There are thousands of acts that are attended with gain or loss to their doers; but it is the duty of man to do what is right whether they are pleasant or painful. ]

हजारों कर्म ऐसे हैं जिनसे कर्ता को लाभ या हानि होती है; लेकिन मनुष्य का कर्तव्य है कि वह जो उचित है, वही करे, चाहे वह सुखदायी हो या दुखदायी ।

31. [ यथाशास्त्रमनुच्छिन्नां मर्यादां स्वामनुज्झतः ।

उपतिष्ठन्ति सर्वाणि रत्नान्यम्बुनिधाविव ॥ ३१ ॥

yathāśāstramanucchinnāṃ maryādāṃ svāmanujjhataḥ |
upatiṣṭhanti sarvāṇi ratnānyambunidhāviva || 31 ||

He who does not transgress the bounds of law, nor forsake the duties (of his race), is attended by every blessing abundant as the pearls in the sea. ]

जो व्यक्ति कानून की सीमाओं का उल्लंघन नहीं करता, न ही अपने कर्तव्यों का परित्याग करता है, उसे समुद्र में मोतियों की तरह प्रचुर मात्रा में हर आशीर्वाद प्राप्त होता है।

32. [ स्वार्थप्रापककार्यैकप्रयत्नपरता बुधैः ।

प्रोक्ता पौरुषशब्देन सा सिद्ध्यै शास्त्रयन्त्रिता ॥ ३२ ॥

svārthaprāpakakāryaikaprayatnaparatā budhaiḥ |
proktā pauruṣaśabdena sā siddhyai śāstrayantritā || 32 ||

Devoted diligence in acts leading to one's object, is termed to be his manliness by the wise; and that being guided by the Sastra leads to his success. ]

अपने लक्ष्य की प्राप्ति के लिए जो कर्म करता है, उसे बुद्धिमान पुरुष पुरुषत्व कहते हैं, तथा शास्त्र द्वारा निर्देशित होने से सफलता मिलती है।

33. [ क्रियया स्पन्दधर्मिण्या स्वार्थसाधकता स्वयम् ।

साधुसंगमसच्छास्त्रतीक्ष्णयोन्नीयते धिया ॥ ३३ ॥

kriyayā spandadharmiṇyā svārthasādhakatā svayam |
sādhusaṃgamasacchāstratīkṣṇayonnīyate dhiyā || 33 ||

An act accompanied by exertion, is of itself the accomplisher of one's object, and the company of the wise and study of good books serve to raise a man by brightening his understanding. ]

परिश्रम सहित किया गया कार्य स्वयं ही व्यक्ति के उद्देश्य की पूर्ति करता है, और बुद्धिमानों की संगति तथा उत्तम पुस्तकों का अध्ययन मनुष्य की बुद्धि को तीव्र करके उसे उन्नत करने में सहायक होता है।

34. [ अनन्तं समतानन्दं परमार्थं विदुर्बुधाः ।

स येभ्यः प्राप्यते नित्यं ते सेव्याः शास्त्रसाधवः ॥ ३४ ॥

anantaṃ samatānandaṃ paramārthaṃ vidurbudhāḥ |
sa yebhyaḥ prāpyate nityaṃ te sevyāḥ śāstrasādhavaḥ || 34 ||

The infinite happiness or a tranquil spirit is known as the Summum bonum by the wise; and those good works are fit for study which lead to that state. ]

अनंत सुख या शान्त आत्मा को बुद्धिमान लोग परम सुख कहते हैं; और वे अच्छे कर्म अध्ययन के योग्य हैं जो उस अवस्था तक ले जाते हैं।

35. [ देवलोकादिहागत्य लोकद्वयहितं भवेत् ।

प्राक्तनं पौरुषं तद्वै दैवशब्देन कथ्यते ॥ ३५ ॥

devalokādihāgatya lokadvayahitaṃ bhavet |
prāktanaṃ pauruṣaṃ tadvai daivaśabdena kathyate || 35 ||

The acts of our former lives constitute what we call our destiny, and they return to us from the region of the gods, for our good in both worlds. ]

हमारे पूर्व जन्मों के कर्म ही हमारा भाग्य कहलाते हैं और वे देवताओं के लोक से हमारे पास लौटकर आते हैं, जिससे दोनों लोकों में हमारा भला होता है।

36. [ तद्युक्तमेतदेतस्मिन्नास्ति नापवदामहे ।

मूढैः प्रकल्पितं दैवं मन्यन्ते ये क्षयं गताः ॥ ३६ ॥

tadyuktametadetasminnāsti nāpavadāmahe |
mūḍhaiḥ prakalpitaṃ daivaṃ manyante ye kṣayaṃ gatāḥ || 36 ||

We blame the fate which is a creation of the fancy of the ignorant, who by their adoration of the same come to meet their destruction. ]

हम भाग्य को दोष देते हैं जो अज्ञानी लोगों की कल्पना की रचना है, जो उसी की पूजा करते हुए अपने विनाश को प्राप्त होते हैं।

37. [ नित्यं स्वपौरुषादेव लोकद्वयहितं भवेत् ।

ह्यस्तनी दुष्क्रियाभ्येति शोभां सत्क्रियया यथा ॥ ३७ ॥

nityaṃ svapauruṣādeva lokadvayahitaṃ bhavet |
hyastanī duṣkriyābhyeti śobhāṃ satkriyayā yathā || 37 ||

One benefits himself always by his activity in both worlds, as his good acts of to-day gives a grace to those of yesterday. ]

मनुष्य अपने कार्यकलापों से दोनों लोकों में सदैव लाभान्वित होता है, क्योंकि उसके आज के अच्छे कर्म कल के कार्यों को अनुग्रह प्रदान करते हैं।

38. [अद्यैवं प्राक्तनी तस्माद्यत्नाद्यः कार्यवान्भवेत् ।

करामलकवद्दृष्टं पौरुषादेव तत्फलम् ।
मूढः प्रत्यक्षमुत्सृज्य दैवमोहे निमज्जति ॥ ३८ ॥

adyaivaṃ prāktanī tasmādyatnādyaḥ kāryavānbhavet |
karāmalakavaddṛṣṭaṃ pauruṣādeva tatphalam |
mūḍhaḥ pratyakṣamutsṛjya daivamohe nimajjati || 38 ||

Whoso therefore applies himself with diligence to his acts, reaps their fruits like that of an Amalaki in his palm, which though it is within his grasp, yet it could not be obtained without the cost of some labour:

अतः जो मनुष्य अपने कर्मों में लगन से लगा रहता है, वह अपने कर्मों का फल हथेली में आमलकी के समान भोगता है, जो भले ही अपने सहयोगियों में होता है, फिर भी उसे बिना परिश्रम के प्राप्त नहीं किया जा सकता है।

39 [ सकलकारणकार्यविवर्जितं निजविकल्पबलादुपकल्पितम् ।

तदनपेक्ष्य हि दैवमसन्मयं श्रय शुभाशय पौरुषमात्मनः ॥ ३९ ॥

sakalakāraṇakāryavivarjitaṃ nijavikalpabalādupakalpitam |
tadanapekṣya hi daivamasanmayaṃ śraya śubhāśaya pauruṣamātmanaḥ || 39 ||

It is the ignorant only that depart from the beaten path, and fall into the error of fatalism. Therefore give up that false faith in an unreal fate, which is a mere creation of the imagination and devoid of any cause or effect; and apply to your manly exertions. ] 

केवल अज्ञानी ही मार्ग से भटक जाते हैं और भाग्यवाद की भूल में पड़ जाते हैं। इसलिए उस अवास्तविक भाग्य पर मिथ्या विश्वास को त्याग दो, जो केवल कल्पना की उपज है और जिसका कोई कारण या प्रभाव नहीं है; और अपने पुरुषार्थ पर ध्यान दो।

40. [ शास्त्रैः सदाचरविजृम्भितदेशधर्मैर्यत्कल्पितं फलमतीव चिरप्ररूढम् ।

तस्मिन्हृदि स्फुरति चोपनमेति चित्तमङ्गावली तदनु पौरुषमेतदाहुः ॥ ४० ॥

śāstraiḥ sadācaravijṛmbhitadeśadharmairyatkalpitaṃ phalamatīva ciraprarūḍham |
tasminhṛdi sphurati copanameti cittamaṅgāvalī tadanu pauruṣametadāhuḥ || 40 ||

The fruit of following the Sastras and observing the good customs and local usages, is long known (to be wholesome), as exciting the heart and the exertion of the limbs to action. This it is what they called "manly activity." ]

शास्त्रों का पालन करने और अच्छे रीति-रिवाजों और स्थानीय प्रथाओं का पालन करने का फल, लंबे समय से (स्वास्थ्यवर्धक) माना जाता है, क्योंकि इससे हृदय में उत्तेजना आती है और अंगों को काम करने के लिए प्रेरित किया जाता है। इसे ही वे "मर्दाना गतिविधि" कहते हैं।

41. [ बुद्ध्वैव पौरुषफलं पुरुषत्वमेतदात्मप्रयत्नपरतैव सदैव कार्या ।

नेया ततः सफलतां परमामथासौ सच्छास्त्रसाधुजनपण्डितसेवनेन ॥ ४१ ॥

buddhvaiva pauruṣaphalaṃ puruṣatvametadātmaprayatnaparataiva sadaiva kāryā |
neyā tataḥ saphalatāṃ paramāmathāsau sacchāstrasādhujanapaṇḍitasevanena || 41 ||

All wise men after discussion of the subject of fate and acts, have applied themselves to activity by utter rejection of fatality, and accomplished their ends by attendance on the good and wise. ]

सभी बुद्धिमान पुरुषों ने भाग्य और कर्मों के विषय पर चर्चा करने के बाद, भाग्य को पूरी तरह से अस्वीकार करके खुद को कर्म में लगा दिया है, और अच्छे और बुद्धिमान लोगों की सेवा करके अपने लक्ष्यों को पूरा किया है।

42 [ दैवपौरुषविचारचारुभिश्चेदमाचरितमात्मपौरुषम् ।

नित्यमेव जयतीति भावितैः कार्य आर्यजनसेवयोद्यमः ॥ ४२ ॥

daivapauruṣavicāracārubhiścedamācaritamātmapauruṣam |
nityameva jayatīti bhāvitaiḥ kārya āryajanasevayodyamaḥ || 42 ||

Knowing the efficacy of activity, every one should betake himself to his personal exertions, and attain to his highest perfection by attending to good Sastras and the wise counsels of learned men. ]

कर्म की प्रभावकारिता को जानते हुए, प्रत्येक व्यक्ति को अपने व्यक्तिगत प्रयासों में लग जाना चाहिए, तथा अच्छे शास्त्रों और विद्वानों की बुद्धिमानी भरी सलाह पर ध्यान देकर अपनी सर्वोच्च सिद्धि प्राप्त करनी चाहिए।

43. [ जन्मप्रबन्धमयमामयमेष जीवो बुद्ध्वैहिकं सहजपौरुषमेव सिद्ध्यै ।

शान्तिं नयत्ववितथेन वरौषधेन मृष्टेन तुष्टपरपण्डितसेवनेन ॥ ४३ ॥

janmaprabandhamayamāmayameṣa jīvo buddhvaihikaṃ sahajapauruṣameva siddhyai |
śāntiṃ nayatvavitathena varauṣadhena mṛṣṭena tuṣṭaparapaṇḍitasevanena || 43 ||

And knowing the bondage of our births to be full of pain, let people strive for the exercise of their activities, and obtain the true and sweet blessing of tranquility by their attendance on the wise. ]

और अपने जन्म के बंधन को दुःख से भरा हुआ जानकर, लोगों को अपने कार्यों के अभ्यास के लिए प्रयास करना चाहिए, और बुद्धिमानों की उपस्थिति से शांति का सच्चा और मधुर आशीर्वाद प्राप्त करना चाहिए।



एक टिप्पणी भेजें

0 टिप्पणियाँ

Ad Code