अध्याय XV - संतोष पर
वसिष्ठ ने आगे कहा :—
1. [ श्रीवसिष्ठ उवाच ।
संतोषो हि परं श्रेयः संतोषः सुखमुच्यते संतुष्टः परमभ्येति विश्राममरिसूदन ॥ १ ॥
śrīvasiṣṭha uvāca |
saṃtoṣo hi paraṃ śreyaḥ saṃtoṣaḥ sukhamucyate saṃtuṣṭaḥ paramabhyeti viśrāmamarisūdana || 1 ||
Vasishtha continued:—Contentment is the chief good; contentment is called the (true) enjoyment; and the contented man, O thou destroyer of enemies, gets the best repose. ]
संतोष मुख्य कल्याण है; संतोष को (सच्चा) आनंद कहा जाता है; और हे शत्रुओं का नाश करने वाले, संतुष्ट मनुष्य को उत्तम विश्राम मिलता है।
2. [ संतोषैश्वर्यसुखिनां चिरविश्रान्तचेतसाम् ।
साम्राज्यमपि शान्तानां जरत्तृणलवायते ॥ २ ॥
saṃtoṣaiśvaryasukhināṃ ciraviśrāntacetasām |
sāmrājyamapi śāntānāṃ jarattṛṇalavāyate || 2 ||
Those who are happy with their prosperity of contentment, and possess the calm repose of their souls, are as holy saints, and think a sovereignty no better than a bit of rotten straw. ]
जो लोग अपनी संतुष्टि की समृद्धि से खुश हैं, और उनकी आत्मा में शांत शांति है, वे पवित्र संतों के समान हैं, और वे राजसत्ता को सड़े हुए भूसे के टुकड़े से अधिक कुछ नहीं समझते।
3. [संतोषशालिनी बुद्धी राम संसारवृत्तिषु ।
विषमास्वप्यनुद्विग्ना न कदाचन हीयते ॥ ३ ॥
saṃtoṣaśālinī buddhī rāma saṃsāravṛttiṣu |
viṣamāsvapyanudvignā na kadācana hīyate || 3 ||
Whoever retains a contented mind amidst all the affairs of the world, he is never disturbed O Rama, in adverse circumstances nor ever dejected.]
3. [ संतोषशालिनी बुद्धी राम संसारवृत्तिषु ।
विषमास्वप्यनुद्विग्ना न कदाचन हीयते ॥ ३ ॥
saṃtoṣaśālinī buddhī rāma saṃsāravṛttiṣu |
viṣamāsvapyanudvignā na kadācana hīyate || 3 ||
Whoever retains a contented mind amidst all the affairs of the world, he is never disturbed O Rama, in adverse circumstances nor ever dejected. ]
हे राम, जो मानव संसार के समग्र कार्यों के बीच भी सहमत है, वह विचारधारा के विपरीत भी कभी-कभी पक्षपात नहीं करता है, न ही कभी निराश होता है।
4. [ संतोषामृतपानेन ये शान्तास्तृप्तिमागताः ।
भोगश्रीरतुला तेषामेषा प्रतिविषायते ॥ ४ ॥
saṃtoṣāmṛtapānena ye śāntāstṛptimāgatāḥ |
bhogaśrīratulā teṣāmeṣā prativiṣāyate || 4 ||
The saints that are satisfied with the ambrosial draught of contentment, think the highest affluence and enjoyments (of the rich) but poison. ]
जो संत संतोष के अमृत से संतुष्ट हैं, वे धनवानों के सर्वोच्च ऐश्वर्य और भोगों को (अपनी आत्मा के लिए) विष समझते हैं।
5. [ न तथा सुखयन्त्येताः पीयूषरसवीचयः ।
यथातिमधुरास्वादः संतोषो दोषनाशनः ॥ ५ ॥
na tathā sukhayantyetāḥ pīyūṣarasavīcayaḥ |
yathātimadhurāsvādaḥ saṃtoṣo doṣanāśanaḥ || 5 ||
Even the waves of liquid nectar fail to afford that pleasure, which the sweetest taste of contentment—the healer of all evils; gives to its possessor. ]
तरल अमृत की लहरें भी उस आनंद को प्रदान करने में असमर्थ हैं, जो संतोष का मधुर स्वाद - सभी बुराइयों को ठीक करने वाला; अपने धारक को देता है।
6. [ अप्राप्तवाञ्छामुत्सृज्य संप्राप्ते समतां गतः ।
अदृष्टखेदाखेदो यः स संतुष्ट इहोच्यते ॥ ६ ॥
aprāptavāñchāmutsṛjya saṃprāpte samatāṃ gataḥ |
adṛṣṭakhedākhedo yaḥ sa saṃtuṣṭa ihocyate || 6 ||
Abandonment of unfruitful desires and calmness in those that are obtained, feeling no pain at and having no sense of pleasure (in any thing), constitute what is called contentment here below. ]
निष्फल इच्छाओं का त्याग और जो प्राप्त है उसमें शांति, किसी भी चीज़ में कोई दुःख या सुख की भावना न होना, यही यहाँ संतोष कहा गया है।
7. [ आत्मनात्मनि संतोषं यावद्याति न मानसम् ।
उद्भवन्त्यापदस्तावल्लता इव मनोबिलात् ॥ ७ ॥
ātmanātmani saṃtoṣaṃ yāvadyāti na mānasam |
udbhavantyāpadastāvallatā iva manobilāt || 7 ||
Until the mind can enjoy the contentment rising spontaneously in the soul of itself, so long will troubles continue to grow in it as briars and brambles in a bog. ]
जब तक मन अपनी आत्मा में स्वतः उठने वाले संतोष का आनंद नहीं ले सकता, तब तक उसमें परेशानियाँ दलदल में झाड़ियों और काँटों की तरह बढ़ती रहेंगी।
8. [ संतोषशीतलं चेतः शुद्धविज्ञानदृष्टिभिः ।
भृशं विकासमायाति सूर्यांशुभिरिवाम्बुजम् ॥ ८ ॥
saṃtoṣaśītalaṃ cetaḥ śuddhavijñānadṛṣṭibhiḥ |
bhṛśaṃ vikāsamāyāti sūryāṃśubhirivāmbujam || 8 ||
The mind cooled by calm contentment, and purified by the light of philosophy, is always in its full bloom as the lotus under sun-beams. ]
शांत संतोष से शीतल और तत्वज्ञान के प्रकाश से शुद्ध हुआ मन सदैव सूर्य की किरणों के नीचे कमल की तरह पूर्ण रूप से खिला रहता है।
9. [ आशावैवश्यविवशे चित्ते संतोषवर्जिते ।
म्लाने वक्रमिवादर्शे न ज्ञानं प्रतिबिम्बति ॥ ९ ॥
āśāvaivaśyavivaśe citte saṃtoṣavarjite |
mlāne vakramivādarśe na jñānaṃ pratibimbati || 9 ||
The ungoverned mind which is under the subjection of desires and devoid of contentment, does not receive the light of knowledge, as a soiled mirror takes no reflection of the face. ]
इच्छाओं के वश में और संतोष से रहित अनियंत्रित मन ज्ञान का प्रकाश प्राप्त नहीं करता है, जैसे एक गंदा दर्पण चेहरे का प्रतिबिंब नहीं लेता है।
10. [ अज्ञानघनयामिन्या संकोचं न नराम्बुजम् ।
यात्यसावुदितो यस्य नित्यं संतोषभास्करः ॥ १० ॥
ajñānaghanayāminyā saṃkocaṃ na narāmbujam |
yātyasāvudito yasya nityaṃ saṃtoṣabhāskaraḥ || 10 ||
The man whose mind is always bright with the sunshine of contentment, does not shrivel itself like the lotus in the dark night of ignorance. ]
जिस मनुष्य का मन सदैव संतोष की धूप से उज्ज्वल रहता है, वह अज्ञान (या विपत्ति) की अंधेरी रात में कमल की तरह मुरझाता नहीं है।
11. [ अकिंचनोऽप्यसौ जन्तुः साम्राज्यसुखमश्नुते ।
आधिव्याधिविनिर्मुक्तं संतुष्टं यस्य मानसम् ॥ ११ ॥
akiṃcano'pyasau jantuḥ sāmrājyasukhamaśnute |
ādhivyādhivinirmuktaṃ saṃtuṣṭaṃ yasya mānasam || 11 ||
A man though poor, enjoys the happiness of sovereignty, who is devoid of diseases and anxieties, and whose mind is contented. ]
जो मनुष्य दरिद्र होने पर भी राज्य का सुख भोगता है, जो रोगों और चिंताओं से रहित है, तथा जिसका मन संतुष्ट है।
12. [ नाभिवाञ्छत्यसंप्राप्तं प्राप्तं भुंक्ते यथाक्रमम् ।
यः सुसौम्यसमाचारः संतुष्ट इति कथ्यते ॥ १२ ॥
nābhivāñchatyasaṃprāptaṃ prāptaṃ bhuṃkte yathākramam |
yaḥ susaumyasamācāraḥ saṃtuṣṭa iti kathyate || 12 ||
He is called a contented man, who does not long after what he is not possessed of, and enjoys what he has in its right manner, and is always graceful in his manners. ]
संतुष्ट मनुष्य वह कहलाता है जो उस वस्तु की इच्छा नहीं करता जो उसके पास नहीं है, तथा जो उसके पास है उसका उचित रीति से उपभोग करता है, तथा अपने आचरण में सदैव शालीन रहता है।
13. [ संतुष्टिपरतृप्तस्य महतः पूर्णचेतसः ।
क्षीराब्धेरिव शुद्धस्य मुखे लक्ष्मीर्विराजते ॥ १३ ॥
saṃtuṣṭiparatṛptasya mahataḥ pūrṇacetasaḥ |
kṣīrābdheriva śuddhasya mukhe lakṣmīrvirājate || 13 ||
There is a beauty shining in the face of one, whose mind has the satisfaction of contentment, the fulness of magnanimity and the purity of thoughts like that of the milky ocean in it. ]
जिसके मन में संतोष की संतुष्टि, उदारता की परिपूर्णता और विचारों की पवित्रता क्षीरसागर के समान है, उसके चेहरे पर सौंदर्य चमकता है।
14. [ पूर्णतामलमाश्रित्य स्वात्मन्येवात्मना स्वयम् ।
पौरुषेण प्रयत्नेन तृष्णां सर्वत्र वर्जयेत् ॥ १४ ॥
pūrṇatāmalamāśritya svātmanyevātmanā svayam |
pauruṣeṇa prayatnena tṛṣṇāṃ sarvatra varjayet || 14 ||
Let a man entertain his self-possession within himself, and abandon his craving of all things, by reliance on his manly exertions. ]
मनुष्य को अपने भीतर आत्म-संतुष्टि का मनोरंजन करना चाहिए, और अपने पुरुषार्थ पर भरोसा करके सभी चीजों की लालसा को त्याग देना चाहिए।
15. [ संतोषाऽमृतपूर्णस्य शान्तशीतलया धिया ।
स्वयं स्थैर्यं मनो याति शीतांशोरिव शाश्वतम् ॥ १५ ॥
saṃtoṣā'mṛtapūrṇasya śāntaśītalayā dhiyā |
svayaṃ sthairyaṃ mano yāti śītāṃśoriva śāśvatam || 15 ||
He whose mind is full with the ambrosia of contentment and a calm and cool understanding, acquires a perpetual composure within himself, as it were by the cooling beams of the moon. ]
जिसका मन संतोष के अमृत और शांत एवं शीतल समझ से भरा है, वह अपने भीतर एक स्थायी शांति प्राप्त करता है, जैसे कि वह चंद्रमा की शीतल किरणों से प्राप्त होती है।
16. [ संतोषपुष्टमनसं भृत्या इव महर्द्धयः ।
राजानमुपतिष्ठन्ति किंकरत्वमुपागताः ॥ १६ ॥
saṃtoṣapuṣṭamanasaṃ bhṛtyā iva maharddhayaḥ |
rājānamupatiṣṭhanti kiṃkaratvamupāgatāḥ || 16 ||
All great fortunes wait on him whose mind is strengthened by contentment, as if they were his servants, and as they remain in attendance upon a king. ]
जिसका मन संतोष से मजबूत होता है, उसके लिए सभी महान भाग्य प्रतीक्षा करते हैं, जैसे कि वे उसके सेवक हों, और जैसे वे एक राजा की सेवा में रहते हैं।
17. [ आत्मनैवात्मनि स्वस्थे संतुष्टे पुरुषे स्थिते ।
प्रशाम्यन्त्याधयः सर्वे प्रावृषीवाशु पांशवः ॥ १७ ॥
ātmanaivātmani svasthe saṃtuṣṭe puruṣe sthite |
praśāmyantyādhayaḥ sarve prāvṛṣīvāśu pāṃśavaḥ || 17 ||
One remaining content and composed in himself, quells all his anxieties and cares, as the rains set down the dust of the earth. ]
जो मनुष्य अपने आप में संतुष्ट और शांत रहता है, वह अपनी सारी चिंताओं और परेशानियों को शांत कर देता है, जैसे वर्षा पृथ्वी की धूल को नीचे गिरा देती है।
18. [ नित्यं शीतलया राम कुलङ्कपरिभिन्नया ।
पुरुषः शुद्धया वृत्त्या भाति पूर्णतयेन्दुवत् ॥ १८ ॥
nityaṃ śītalayā rāma kulaṅkaparibhinnayā |
puruṣaḥ śuddhayā vṛttyā bhāti pūrṇatayenduvat || 18 ||
Rama! a man shines by the contentment of his mind and the purity of his conduct, as the cooling and spotless moon when she is full. ]
राम! मनुष्य अपने मन की संतुष्टि और अपने आचरण की पवित्रता से चमकता है, जैसे पूर्णिमा पर शीतल और निष्कलंक चंद्रमा चमकता है।
19. [ समतासुन्दरं वक्रं पुरुषस्यावलोकयन् ।
तोषमेति यथा लोको न तथा धनसंचयैः ॥ १९ ॥
samatāsundaraṃ vakraṃ puruṣasyāvalokayan |
toṣameti yathā loko na tathā dhanasaṃcayaiḥ || 19 ||
No one receives so much delight from his accumulation of wealth, as he derives from the sight of the beautiful placid countenance. ]
किसी को भी धन संचय से उतना आनंद नहीं मिलता, जितना उसे (संतुष्ट व्यक्ति के) सुंदर शांत चेहरे को देखने से मिलता है।
20. [ समतया मतया गुणशालिनां पुरुषराडिह यः समलंकृतः ।
तममलं प्रणमन्ति नभश्चरा अपि महामुनयो रघुनन्दन ॥ २० ॥
samatayā matayā guṇaśālināṃ puruṣarāḍiha yaḥ samalaṃkṛtaḥ |
tamamalaṃ praṇamanti nabhaścarā api mahāmunayo raghunandana || 20 ||
Know, O thou delight of Raghu's race! that the best of men who are decorated with grace of equanimity (the only quality that adorns the wise), are more honoured both by gods and sages than any. ]
हे रघुवंश के आनंद ! यह जान लो कि जो श्रेष्ठ पुरुष समता की शोभा से सुशोभित हैं, वे देवताओं और मुनियों द्वारा सब से अधिक सम्मानित होते हैं ।
.jpeg)
0 टिप्पणियाँ
If you have any Misunderstanding Please let me know