अध्याय XVIII - इस संसार की त्रुटियों का पर्दाफाश
1. [ श्रीवसिष्ठ उवाच ।
इत्थं विनोदयामीदं दुःखदं चित्तमित्यलम् ।
बोधयित्वेङ्गितैर्भूपानास्थानादुत्थिताथ सा ॥ १ ॥
śrīvasiṣṭha uvāca |
itthaṃ vinodayāmīdaṃ duḥkhadaṃ cittamityalam |
bodhayitveṅgitairbhūpānāsthānādutthitātha sā || 1 ||
She said, "I have much consolation in you, and now will I console my sorrowing heart."So saying, she made a sign for the assembly to break, and rose from her royal seat.]
उसने कहा, "मुझे आपसे बहुत सांत्वना मिलती है, और अब मैं अपने दुखी हृदय को सांत्वना दूंगी।" ऐसा कहकर, उसने सभा को समाप्त करने का संकेत दिया, और अपनी शाही सीट से उठ खड़ी हुई।
2. [ प्रविश्यान्तःपुरं भर्तुः पार्श्वेऽन्तःपुरमण्डपे ।
विवेश पुष्पगुप्तस्य चिन्तयामास चेतसा ॥ २ ॥
praviśyāntaḥpuraṃ bhartuḥ pārśve'ntaḥpuramaṇḍape |
viveśa puṣpaguptasya cintayāmāsa cetasā || 2 ||
She entered the inner apartment and sat by the side of the dead body of her lord, hidden under the heap of flowers, and thus began to reflect within herself. ]
वह भीतरी कक्ष में प्रवेश कर गई और फूलों के ढेर के नीचे छिपे अपने स्वामी के मृत शरीर के पास बैठ गई, और इस प्रकार अपने भीतर विचार करने लगी।
उसने आश्चर्य से कहा :—
3. [ अहो विचित्रा मायेयमेतेऽस्मत्पुरमानवाः ।
बहिरन्तरवद्देशे तत्र चेह च संस्थिताः ॥ ३ ॥
aho vicitrā māyeyamete'smatpuramānavāḥ |
bahirantaravaddeśe tatra ceha ca saṃsthitāḥ || 3 ||
She exclaimed said:—"O the wondrous magic! that presents these people of my place situated in the same manner without myself, as they were seen to be seated within me. ]
"हे अद्भुत जादू! जो मेरे स्थान के इन लोगों को मेरे बिना उसी तरह स्थित करता है, जैसे वे मेरे भीतर बैठे हुए दिखाई देते थे।
4. [ तालीतमालहिंतालमालिता गिरयोऽप्यमी ।
यथा तत्र तथेहापि बत मायेयमातता ॥ ४ ॥
tālītamālahiṃtālamālitā girayo'pyamī |
yathā tatra tathehāpi bata māyeyamātatā || 4 ||
"O how great is the extent of this delusion, as to contain the same high hills, and the same spacious forests of palm and Hintala trees, both in the outside as well as they are situated in the inside of myself. ]
"ओह, इस मोह का विस्तार कितना बड़ा है, कि इसमें वही ऊंची पहाड़ियां, तथा ताड़ और हिंतल वृक्षों के वही विशाल वन हैं, जो मेरे बाहर भी हैं और भीतर भी।
5. [ आदर्शेऽन्तर्बहिश्चैव यथा शैलोऽनुभूयते ।
बहिरन्तश्चिदादर्शे तथा सर्गोऽनुभूयते ॥ ५ ॥
ādarśe'ntarbahiścaiva yathā śailo'nubhūyate |
bahirantaścidādarśe tathā sargo'nubhūyate || 5 ||
"As the mirror shows the reflection of the hills within itself as they are without it, so the reflector of the intellect presents the whole creation inwardly as it has outwards of itself. ]
"जैसे दर्पण अपने भीतर पहाड़ों का प्रतिबिंब दिखाता है जैसा कि वे उसके बाहर हैं, वैसे ही बुद्धि का प्रतिबिंब पूरी सृष्टि को अंदर से वैसा ही प्रस्तुत करता है जैसा कि वह स्वयं बाहर है।
6. [ तत्र भ्रान्तिमयः सर्गः कः स्यात्कः पारमार्थिकः ।
इति पृच्छामि वागीशामभ्यर्च्योक्तमसंशयम् ॥ ६ ॥
tatra bhrāntimayaḥ sargaḥ kaḥ syātkaḥ pāramārthikaḥ |iti pṛcchāmi vāgīśāmabhyarcyoktamasaṃśayam || 6 ||
"I must now invoke the goddess of wisdom to ascertain which of these is illusion, and which the sober and certain reality." ]
"अब मुझे ज्ञान की देवी का आह्वान करना चाहिए ताकि पता चल सके कि इनमें से कौन भ्रम है और कौन गंभीर और निश्चित वास्तविकता है।"
7. [ इति निश्चित्य तां देवीं पूजयामास सा तदा ।
ददर्श च पुरः प्राप्तां कुमारीरूपधारिणीम् ॥ ७ ॥
iti niścitya tāṃ devīṃ pūjayāmāsa sā tadā |dadarśa ca puraḥ prāptāṃ kumārīrūpadhāriṇīm || 7 ||
So saying, she worshipped and invoked the goddess, and beheld her immediately present before herself, in the form of a virgin. ]
ऐसा कहकर उसने देवी की पूजा की और उनका आह्वान किया, और उसे तुरंत अपने सामने कुंवारी के रूप में उपस्थित देखा।
8. [ भद्रासनगतां देवीमुपविश्य पुरोगता ।
परमार्थमहाशक्तिं लीलाऽपृच्छद्भुवि स्थिता ॥ ८ ॥
bhadrāsanagatāṃ devīmupaviśya purogatā |paramārthamahāśaktiṃ līlā'pṛcchadbhuvi sthitā || 8 ||
She made the goddess sit on the elevated seat, and having seated herself low upon the ground before her, asked that divine power to tell her the truth. ]
उसने देवी को ऊंचे आसन पर बैठाया और स्वयं उनके सामने जमीन पर बैठ कर उस दिव्य शक्ति से सत्य बताने के लिए कहा।
लीला ने कहा :—
9. [ लीलोवाच ।
अनुकम्प्यस्य नो देवि भजन्त्युद्वेगमुत्तमाः ।
त्वयेव किल सर्गादौ स्थापिता स्थितिरुत्तमा ॥ ९ ॥
līlovāca |
anukampyasya no devi bhajantyudvegamuttamāḥ |tvayeva kila sargādau sthāpitā sthitiruttamā || 9 ||
Lila said:—"Vouchsafe, O goddess, and clear this doubt of thy suppliant; for it is thy wisdom which has framed this beautiful system of the universe at first and knows the truth. ]
"हे देवी, कृपा कीजिए और अपने याचक का यह संदेह दूर कीजिए; क्योंकि यह आपकी बुद्धि ही है जिसने सर्वप्रथम ब्रह्मांड की इस सुंदर प्रणाली की रचना की है और सत्य को जानती है। (दिव्य बुद्धि ही सभी का मूल कारण है)।
10. [ तदिदं यत्पुरः प्रह्वा पृच्छामि परमेश्वरि ।
तद्ब्रूहि त्वत्कृतो नूनं सफलो मेऽस्त्वनुग्रहः ॥ १० ॥
tadidaṃ yatpuraḥ prahvā pṛcchāmi parameśvari |tadbrūhi tvatkṛto nūnaṃ saphalo me'stvanugrahaḥ || 10 ||
"Tell me, O great goddess, about what I am going to lay before thee at present, for it is by thy favour alone that I may be successful to know it. ]
"हे महान देवी, मुझे बताओ कि मैं इस समय आपके समक्ष क्या रखने जा रहा हूँ, क्योंकि केवल आपकी कृपा से ही मैं इसे जानने में सफल हो सकता हूँ।
11. [ अस्यादर्शो जगन्नाम्नः खादप्यधिकनिर्मलः ।
यस्य योजनकोटीनां कोटयोऽवयवो मनाक् ॥ ११ ॥
asyādarśo jagannāmnaḥ khādapyadhikanirmalaḥ |yasya yojanakoṭīnāṃ koṭayo'vayavo manāk || 11 ||
"I saw the pattern of this world in the intellect, which is more transparent than the etherial sphere, and as extensive as to contain millions and millions of miles in a small space of it.]
"मैंने इस जगत का स्वरूप बुद्धि में देखा, जो आकाशमण्डल से भी अधिक पारदर्शी है, तथा इतनी व्यापक है कि इसके एक छोटे से स्थान में लाखों-करोड़ों मील समाहित हैं।
12. [ निःसंधितवचोज्योतिर्घनो मृदुसुशीतलः ।
अचेत्यचिदिति ख्यातो नाम्ना निर्भित्तिरग्रतः ॥ १२ ॥
niḥsaṃdhitavacojyotirghano mṛdusuśītalaḥ |acetyaciditi khyāto nāmnā nirbhittiragrataḥ || 12 ||
"It is what no definite words can express, and what is known as the calm, cool and ineffable light. This is called the unintelligible intelligence, and is without any cover or support ]
"यह वह है जिसे कोई निश्चित शब्द व्यक्त नहीं कर सकता है, और जिसे शांत, शीतल और अनिर्वचनीय प्रकाश के रूप में जाना जाता है। इसे अबोधगम्य बुद्धि कहा जाता है, और यह किसी आवरण या सहारे ( निर्वरण निर्भीति ) से रहित है।
13. [ दिक्कालकलनाकाशप्रकाशनियतिक्रमाः ।
यत्रेमे प्रतिबिम्बन्ति परां परिणतिं गताः ॥ १३ ॥
dikkālakalanākāśaprakāśaniyatikramāḥ |yatreme pratibimbanti parāṃ pariṇatiṃ gatāḥ || 13 ||
"It exhibits the reflections of space and the course of time, and those of the sky and its light, and the course of events concentrating in itself. ]
"यह अंतरिक्ष और समय के प्रवाह, आकाश और उसके प्रकाश के प्रतिबिंबों और घटनाओं के प्रवाह को अपने आप में केंद्रित करता है।
14. [ त्रिजगत्प्रतिबिम्बश्रीर्बहिरन्तश्च संस्थिता ।
तत्र वै कृत्रिमा का स्यात्कासौ वा स्यादकृत्रिमा ॥ १४ ॥
trijagatpratibimbaśrīrbahirantaśca saṃsthitā |tatra vai kṛtrimā kā syātkāsau vā syādakṛtrimā || 14 ||
"Thus the images of the worlds, are to be seen both within and without the intellect, and it is hard to distinguish the real and unreal ones between them." ]
"इस प्रकार संसार की छवियाँ बुद्धि के भीतर और बाहर दोनों जगह देखी जा सकती हैं, और उनमें वास्तविक तथा अवास्तविक का भेद करना कठिन है।"
देवी ने पूछा :—
15. [ श्रीदेव्युवाच ।
अकृत्रिमत्वं सर्गस्य कीदृशं वद सुन्दरि ।
कीदृशं कृत्रिमत्वं स्याद्यथावत्कथयेति मे ॥ १५ ॥
śrīdevyuvāca |
akṛtrimatvaṃ sargasya kīdṛśaṃ vada sundari |kīdṛśaṃ kṛtrimatvaṃ syādyathāvatkathayeti me || 15 ||
The goddess asked said:—"Tell me fair lady, what is the nature of the real world, and what you mean, by its unreality." ]
"मुझे बताओ सुंदरी, वास्तविक दुनिया की प्रकृति क्या है, और इसकी अवास्तविकता से आपका क्या तात्पर्य है।"
लीला ने उत्तर दिया :—
16. [ लीलोवाच ।
यथाहमिह तिष्ठामि त्वं च देवि स्थिताम्बिके ।
असावकृत्रिमः सर्ग इति देवेशि वेद्म्यहम् ॥ १६ ॥
līlovāca |
yathāhamiha tiṣṭhāmi tvaṃ ca devi sthitāmbike |asāvakṛtrimaḥ sarga iti deveśi vedmyaham || 16 ||
Lila replied:—"I know the nature of the real to be such as I find myself to be sitting here, and looking upon you as seated in this place. ]
"मैं वास्तविकता की प्रकृति को इस प्रकार जानता हूँ, जैसे मैं स्वयं को यहाँ बैठा हुआ पाता हूँ, और आपको इस स्थान पर बैठे हुए देख रहा हूँ।
17. [ यत्राधुना स भर्ता मे स्थितः सर्गः स कृत्रिमः ।
अहं मन्ये यतः शून्यो देशकालाद्यपूरकः ॥ १७ ॥
yatrādhunā sa bhartā me sthitaḥ sargaḥ sa kṛtrimaḥ |ahaṃ manye yataḥ śūnyo deśakālādyapūrakaḥ || 17 ||
"And I mean that to be unreal, as the state in which I beheld my husband in the etherial region erewhile; because vacuity has no limit of time or place in it." ]
"और मेरा मतलब है कि यह असत्य है, जैसे कि वह अवस्था जिसमें मैंने अपने पति को आकाशीय क्षेत्र में देखा था; क्योंकि शून्यता में समय या स्थान की कोई सीमा नहीं होती है।"
देवी ने उत्तर दिया :—
18. [ श्रीदेव्युवाच ।
कृत्रिमोऽकृत्रिमात्सर्गान्न कदाचन जायते ।
नहि कारणतः कार्यमुदेत्यसदृशं क्वचित् ॥ १८ ॥
śrīdevyuvāca |
kṛtrimo'kṛtrimātsargānna kadācana jāyate |nahi kāraṇataḥ kāryamudetyasadṛśaṃ kvacit || 18 ||
The goddess rejoined:—"The real creation cannot produce an unreal figure, nor a similar cause produce a dissimilar effect". ]
"वास्तविक सृष्टि एक अवास्तविक आकृति उत्पन्न नहीं कर सकती, न ही एक समान कारण एक असमान प्रभाव उत्पन्न कर सकता है"।
लीला ने उत्तर दिया :—
19. [ लीलोवाच ।
दृश्यते कारणात्कार्यं सुविलक्षणमम्बिके ।
अम्ब्वादातुमशक्ता मृद्धटस्तज्जस्तदास्पदम् ॥ १९ ॥
līlovāca |
dṛśyate kāraṇātkāryaṃ suvilakṣaṇamambike |ambvādātumaśaktā mṛddhaṭastajjastadāspadam || 19 ||
Lila replied:—"But we often see, O goddess! dissimilar effects to be produced from similar causes: thus, the earth and earthen pot though similar in their substance, yet the one is seen to melt in water, and the other to carry water in it." ]
"लेकिन हम अक्सर देखते हैं, हे देवी! समान कारणों से भिन्न प्रभाव उत्पन्न होते हैं: इस प्रकार, पृथ्वी और मिट्टी का बर्तन यद्यपि अपने पदार्थ में समान हैं, फिर भी एक को पानी में पिघलते हुए देखा जाता है, और दूसरे को अपने अंदर पानी ले जाते हुए।"
देवी ने कहा :—
20. [ श्रीदेव्युवाच ।
संपद्यते हि यत्कार्यं कारणैः सहकारिभिः ।
मुख्यकारणवैचित्र्यं किंचित्तत्रावलोक्यते ॥ २० ॥
śrīdevyuvāca |
saṃpadyate hi yatkāryaṃ kāraṇaiḥ sahakāribhiḥ |
mukhyakāraṇavaicitryaṃ kiṃcittatrāvalokyate || 20 ||
The goddess said:—"Yes, when an act is done by the aid of auxiliary means, there the effect is found to be somewhat different from the primary cause. ]
"हाँ, जब कोई कार्य सहायक साधनों की सहायता से किया जाता है, तो वहाँ प्रभाव मूल कारण से कुछ भिन्न पाया जाता है। (इस प्रकार मिट्टी का बर्तन अग्नि के सहायक उपकरणों, कुम्हार के चाक और इसी तरह के द्वारा निर्मित होने के कारण मूल मिट्टी से इसकी गुणवत्ता में भिन्न होता है)।
21. [ वद तद्भर्तृसर्गस्य किं पृथ्व्यादिषु कारणम् ।
तद्भूमण्डलतो भूतिर्जाता तत्र वरानने ॥ २१ ॥
vada tadbhartṛsargasya kiṃ pṛthvyādiṣu kāraṇam |
tadbhūmaṇḍalato bhūtirjātā tatra varānane || 21 ||
Say O beauteous lady! what were the causes of thy husband's being born in this earth? The same led to his birth in the other world also. ]
हे सुन्दरी! कहो कि तुम्हारे पति के इस पृथ्वी पर जन्म लेने के क्या कारण थे? उसी कारण से उन्हें परलोक में भी जन्म लेना पड़ा। ( अर्थात् मनुष्यों के कर्मों और इच्छाओं का पुण्य ही उनके दोनों लोकों में जन्म लेने का कारण है)।
22. [गतं चेदित उड्डीय कुतः स्यादिह भूतलम् ।
सहकारीणि कानीव कारणान्यत्र कारणे ॥ २२ ॥
gataṃ cedita uḍḍīya kutaḥ syādiha bhūtalam |
sahakārīṇi kānīva kāraṇānyatra kāraṇe || 22 ||
22. [ संस्कृत उपलब्ध ]
जब आत्मा यहाँ से भाग गई है, तो पृथ्वी उसके पीछे वहाँ कैसे जा सकती है, और इस कारण के संबंध में कौन से सहायक कारण हो सकते हैं?
When the soul has fled from here, how can the earth follow him there any more, and what auxiliary causes can there be in connection with this cause?
23. [ कारणानामभावेऽपि योदेति सहकारिता ।
तत्पूर्वकारणान्नान्यत्सर्वेणेत्यनुभूयते ॥ २३ ॥
kāraṇānāmabhāve'pi yodeti sahakāritā |tatpūrvakāraṇānnānyatsarveṇetyanubhūyate || 23 ||
Wherever there arises a coaction with its apparent causality, it is usually attributed by every one to some unknown antecedent cause or motive".]
जहाँ कहीं भी स्पष्ट कारणता के साथ कोई सहक्रिया उत्पन्न होती है, उसे आमतौर पर हर कोई किसी अज्ञात पूर्ववर्ती कारण या मकसद के लिए जिम्मेदार ठहराता है"।
लीला ने कहा :—
24. [ लीलोवाच ।
स्मृतिः सा देवि मद्भर्तुस्तथा स्फारत्वमागता ।
स्मृतिस्तत्कारणं वेद्मि सर्गोऽयमिति निश्चयः ॥ २४ ॥
līlovāca |
smṛtiḥ sā devi madbhartustathā sphāratvamāgatā | smṛtistatkāraṇaṃ vedmi sargo'yamiti niścayaḥ || 24 ||
Lila said:—Methinks goddess, that it was the expansion of my husband's memory that was the cause of his regenerations; because it is certain that reminiscence is the cause of the reproduction of objects before us. ]
देवी, मुझे लगता है कि यह मेरे पति की स्मृति का विस्तार था जो उनके पुनर्जन्म का कारण था; क्योंकि यह निश्चित है कि स्मृति हमारे सामने वस्तुओं के प्रजनन का कारण है।
[ श्रीदेव्युवाच ।
स्मृतिराकाशरूपा च यथा तज्जस्तथैव ते ।
भर्तुः सर्गोऽनुभूतोऽपि स व्योमैव तथाबले ॥ २५ ॥
śrīdevyuvāca |
smṛtirākāśarūpā ca yathā tajjastathaiva te | bhartuḥ sargo'nubhūto'pi sa vyomaiva tathābale || 25 ||
The goddess replied that, memory is an aerial substance, and its productions are as unsubstantial as itself. ]
देवी ने उत्तर दिया कि, स्मृति एक वायवीय पदार्थ है, और इसकी रचनाएँ स्वयं की तरह ही अवास्तविक हैं ।
लीला ने कहा :—
26. [ लीलोवाच ।
स्मृत्याकाशमयः सर्गो यथा भर्तुर्ममोदितः ।
तथैवेममहं मन्ये स सर्गोऽत्र निदर्शनम् ॥ २६ ॥
līlovāca |
smṛtyākāśamayaḥ sargo yathā bharturmamoditaḥ |tathaivemamahaṃ manye sa sargo'tra nidarśanam || 26 ||
Lila said:—Yes I find reminiscence to be an airy thing, and its reproduction of my husband and all other things within me to be but empty shadows in the mind. ]
हाँ, मुझे स्मरण एक हवाई चीज़ लगती है, और मेरे पति और मेरे भीतर की अन्य सभी चीज़ों की इसकी प्रतिकृति मन में खाली छायाएँ लगती हैं।
देवी ने उत्तर दिया :—
27. [ श्रीदेव्युवाच ।
एवमेतदसत्सर्गो भर्तुस्तैर्भाति भासुरः ।
तथैवायमिहाभाति पश्याम्येतदहं सुते ॥ २७ ॥
śrīdevyuvāca |
evametadasatsargo bhartustairbhāti bhāsuraḥ |
tathaivāyamihābhāti paśyāmyetadahaṃ sute || 27 ||
The goddess replied:—So verily was this reproduction of thy husband and all those things which appeared to thy sight in thy reverie; and so, my daughter, is the appearance of all things I see in this world. ]
सचमुच तुम्हारे पति की यह प्रतिकृति और वे सभी चीजें जो तुम्हारी स्वप्नावस्था में तुम्हें दिखाई दीं, वैसी ही थीं; और हे मेरी पुत्री, इस संसार में जो कुछ मैं देखती हूँ, वह सब भी वैसा ही है।
लीला ने कहा :—
28. [ लीलोवाच ।
यथा पत्युरमूर्तोऽस्मात्सर्गात्सर्गो भ्रमात्मकः ।
जातस्तथा कथय मे जगद्भ्रमनिवृत्तये ॥ २८ ॥
līlovāca |
yathā patyuramūrto'smātsargātsargo bhramātmakaḥ |jātastathā kathaya me jagadbhramanivṛttaye || 28 ||
Lila said:—Tell me goddess for the removal of my conception of the reality of the world, how the false appearance of my formless lord, was produced before me by the unreal world,]
हे देवी, जगत की वास्तविकता के विषय में मेरी धारणा को दूर करने के लिए मुझे बताइए कि किस प्रकार मेरे निराकार भगवान का मिथ्या स्वरूप, असत्य जगत द्वारा मेरे समक्ष प्रस्तुत किया गया (क्योंकि कोई भी असार वस्तु छाया नहीं डाल सकती)।
देवी ने उत्तर दिया :—
श्रीदेव्युवाच ।
प्राक्स्मृतेर्भ्रान्तिमात्रात्मा सर्गोऽयमुदितो यथा ।
स्वप्नभ्रमात्मको भाति तथेदं कथ्यते शृणु ॥ २९ ॥
śrīdevyuvāca |
prāksmṛterbhrāntimātrātmā sargo'yamudito yathā |
svapnabhramātmako bhāti tathedaṃ kathyate śṛṇu || 29 ||
The goddess replied:—As this illusive world appeared a reality to thee before thy reminiscence of it, so must thou know all this to be unreal from what I am going to relate to thee.
जैसे यह मायावी जगत् तुम्हें स्मरण आने से पहले ही सत्य प्रतीत हुआ था, वैसे ही जो कुछ मैं तुम्हें बताने जा रहा हूँ, उससे तुम्हें यह सब भी असत्य जानना चाहिए ।
30. [ अस्ति क्वचिच्चिदाकाशे क्वचित्संसारमण्डपः ।
आकाशकाचदलवत्संस्थानाच्छादिताकृतिः ॥ ३० ॥
asti kvaciccidākāśe kvacitsaṃsāramaṇḍapaḥ |
ākāśakācadalavatsaṃsthānācchāditākṛtiḥ || 30 |
There is in some part of the sphere of the Intellect the great fabric of the world, with the glassy vault of the firmament for its roof on all sides.
बुद्धि के क्षेत्र के किसी भाग में विश्व का विशाल ढांचा है, जिसके चारों ओर छत के रूप में आकाश का काँच जैसा आवरण है।
31. [ |मेरुस्तम्भस्थलोकेशपुरन्ध्रीशालभञ्जिकः ।
चतुर्दशापवरकस्त्रिगर्तो भानुदीपकः ॥ ३१ ॥
merustambhasthalokeśapurandhrīśālabhañjikaḥ |caturdaśāpavarakastrigarto bhānudīpakaḥ || 31 ||
The Meru (the polar axle or mountain) is its pillar, beset around by the regents of the ten sides, as statues carved upon it. The fourteen regions are as so many apartments of it, and the hollow concavity containing the three worlds, is lighted by the lamp of the luminous sun.
मेरु (ध्रुवीय धुरी या पर्वत) इसका स्तंभ है, जो दस दिशाओं के शासकों द्वारा घिरा हुआ है, जैसे कि उस पर नक्काशीदार मूर्तियाँ हैं । चौदह क्षेत्र इसके कई अपार्टमेंट हैं, और तीनों लोकों को समाहित करने वाला खोखला अवतल, प्रकाशमान सूर्य के दीपक से प्रकाशित होता है।
32. [कोणस्थभूतवल्मीकव्याप्तपर्वतलोष्टकः ।
अनेकपुत्रजरठप्रजेशब्राह्मणास्पदम् ॥ ३२ ॥
koṇasthabhūtavalmīkavyāptaparvataloṣṭakaḥ |anekaputrajaraṭhaprajeśabrāhmaṇāspadam || 32 ||
Its corners are inhabited by living creatures resembling ants and emmets, which are surrounded by mountains appearing as ant-hills in the sight of Brahma, the prime lord of creatures and the primeval patriarch of many races of men.
इसके कोनों में चींटियों और चींटियों जैसे जीव रहते हैं, जो चारों ओर से पहाड़ों से घिरे हैं, जो ब्रह्मा की दृष्टि में चींटियों के टीलों के समान प्रतीत होते हैं , जो प्राणियों के प्रधान स्वामी और अनेक मनुष्यों की जातियों के आदि पितामह हैं।
33. [ जीवौघकोशकाराढ्यो व्योमोर्ध्वतलकालिमा ।
नभोनिवाससिद्धौघमशकाहितघुंघुमः ॥ ३३ ॥
jīvaughakośakārāḍhyo vyomordhvatalakālimā |
nabhonivāsasiddhaughamaśakāhitaghuṃghumaḥ || 33 ||
All animal beings are as worms confined in the cocoons (prison houses) of their own making. The azure skies above and below are as the soot of this house, beset by bodies of Siddhas (or departed spirits), resembling groups of gnats buzzing in the air.
सभी पशु-पक्षी अपने स्वयं के बनाए कोकून (कारागार) में बंद कीड़ों के समान हैं। ऊपर और नीचे का नीला आकाश इस घर की कालिख के समान है, जो सिद्धों (या दिवंगत आत्माओं) के शवों से घिरा हुआ है, जो हवा में भिनभिनाते हुए मच्छरों के समूह जैसा दिखता है।
34. [ पयोदगृहधूमोग्रजालावलितकोणकः ।
वातमार्गमहावंशस्थितवैमानकीटकः ॥ ३४ ॥
payodagṛhadhūmograjālāvalitakoṇakaḥ |vātamārgamahāvaṃśasthitavaimānakīṭakaḥ || 34 ||
The fleeting clouds are the smoke of this house or as webs of spiders in its corners, and the hollow air is full of aerial spirits, like holes of bamboos filled with flies. ]
क्षणभंगुर बादल इस घर का धुआँ हैं या इसके कोनों में मकड़ियों के जाल हैं, और खोखली हवा हवाई आत्माओं से भरी हुई है, जैसे मक्खियों से भरे बाँस के बिल।
35. [ सुरासुरादिदुर्बाललीलाकलकलाकुलः ।
लोकान्तरपुरग्रामभाण्डोपस्करनिर्भरः ॥ ३५ ॥
surāsurādidurbālalīlākalakalākulaḥ |
lokāntarapuragrāmabhāṇḍopaskaranirbharaḥ || 35 ||
There are also the playful spirits of gods and demigods, hovering over human habitations, as swarms of busy and buzzing bees about vessels of honey. ]
देवताओं और अर्धदेवों की चंचल आत्माएं भी हैं, जो मानव बस्तियों के ऊपर मंडराती रहती हैं, जैसे शहद के बर्तनों के आसपास व्यस्त और भिनभिनाती मधुमक्खियों के झुंड।
36. [ सरःस्रोतोब्धिसरसीजलोक्षितमहीतलः ।
पातालभूतलस्वर्गभागभासुरकोटरः ॥ ३६ ॥
saraḥsrotobdhisarasījalokṣitamahītalaḥ |
pātālabhūtalasvargabhāgabhāsurakoṭaraḥ || 36 ||
Here there lay amidst the cavity of heaven, earth and the infernal regions, tracts of land well watered by rivers, lakes and the sea on all sides. ]
यहाँ स्वर्ग, पृथ्वी और नरक लोकों की गुहाओं के बीच में, नदियों, झीलों और समुद्र द्वारा सभी तरफ से सींचे गए भूखंड हैं।
37. [ तत्र कस्मिंश्चिदेकस्मिन्कोणेष्वम्बरकोटरे ।
शैललोष्टतलेष्वेको गिरिग्रामकगर्तकः ॥ ३७ ॥
tatra kasmiṃścidekasminkoṇeṣvambarakoṭare|śailaloṣṭataleṣveko girigrāmakagartakaḥ || 37 ||
In a corner of this land, there was situated a secluded piece of ground (a vale or village), sheltered by hills and crags about it. ]
इस देश के एक कोने में एक निर्जन भूमि (घाटी या गाँव) थी, जो चारों ओर पहाड़ियों और चट्टानों से घिरी हुई थी।
तस्मिन्नदीशैलवनोपगूढे साग्निः सदारः सुतवानरोगः ।
गोक्षीरवान् राजभयाद्विमुक्तः सर्वातिथिर्धर्मपरो द्विजोऽभूत् ॥ ८ ॥
tasminnadīśailavanopagūḍhe sāgniḥ sadāraḥ sutavānarogaḥ |
gokṣīravān rājabhayādvimuktaḥ sarvātithirdharmaparo dvijo'bhūt || 8 ||
She made the goddess sit on the elevated seat, and having seated herself low upon the ground before her, asked that divine power to tell her the truth.
38. इस निर्जन स्थान में, जो पर्वतों, नदियों और वनों से घिरा हुआ था, एक ब्राह्मण अपनी पत्नी और बच्चों के साथ रहता था, जो रोग, लाभ की चिंता और शासक के भय से मुक्त था, और अपनी गायों और भूमि की उपज के साथ अग्नि-पूजा और आतिथ्य में अपना दिन बिताता था।
.jpeg)
0 टिप्पणियाँ
If you have any Misunderstanding Please let me know