Ad Code

अध्याय LXXXII - राक्षसी की मित्रता

 


अध्याय LXXXII - राक्षसी की मित्रता

< पिछला

अगला >

तर्क : राक्षसी का स्वयं के बारे में वृत्तांत, तथा राजकुमार के साथ उसका मेल-मिलाप।

वशिष्ठ ने आगे कहा :—

1. [ श्रीवसिष्ठ उवाच

इति राजमुखाच्छुत्वा कर्कटी वनमर्कटी ।

अवबुद्धपदान्तं स्वं जहौ मत्सरचापलम् ॥ १ ॥

śrīvasiṣṭha uvāca |

iti rājamukhācchutvā karkaṭī vanamarkaṭī |avabuddhapadāntaṃ svaṃ jahau matsaracāpalam || 1 ||

Vasishtha continued:—The apish Karkati of the forest, having heard the speech of the prince, pondered well in herself the sense of the words, and forsook her levity and malice.]

 राजकुमार की बात सुनकर वनवासी कर्कटी वानर ने उन शब्दों के अर्थ पर अच्छी तरह विचार किया और अपनी तुच्छता तथा द्वेषता त्याग दी।

2. [ अन्तःशीतलतामेत्य विश्रान्तिमपतापताम् ।

प्राप्ता प्रावृण्मयूरीव सज्योत्स्नेव कुमुद्वती ॥ २ ॥

antaḥśītalatāmetya viśrāntimapatāpatām |prāptā prāvṛṇmayūrīva sajyotsneva kumudvatī || 2 ||

She found the coolness and tranquillity of her heart after its fervour was over; in the manner of the peacock at the setting in of the rains, and the lotus bed at the rising of moonbeams. ]

उसने अपने हृदय में उस समय शीतलता और शांति पाई, जब उसका उत्साह समाप्त हो गया था; जैसे वर्षा के आगमन पर मोर और चंद्रोदय पर कमल की शय्या।

3. [ तथा राजगिरा तस्या आनन्द उदभूद्भृशम् ।

गर्भेऽन्तः खे बलाकाया रवेणेव पयोमुचः ॥ ३ ॥

tathā rājagirā tasyā ānanda udabhūdbhṛśam |garbhe'ntaḥ khe balākāyā raveṇeva payomucaḥ || 3 ||

The words of the prince delighted her heart in the same manner, as the cries of cranes flying in the sky, gladden the passing clouds in the air ]

राजकुमार के शब्दों ने उसके हृदय को उसी प्रकार प्रसन्न किया, जैसे आकाश में उड़ते हुए सारसों की चीखें हवा में उड़ते बादलों को प्रसन्न करती हैं।

राक्षसी ने कहा :—

4. [ राक्षस्युवाच ।

अहो बत पवित्रेयं भवतोर्भाति शेमुषी ।

अनस्तमितसारेण प्रबोधार्केण भासिता ॥ ४ ॥

rākṣasyuvāca |

aho bata pavitreyaṃ bhavatorbhāti śemuṣī |anastamitasāreṇa prabodhārkeṇa bhāsitā || 4 ||

The rakshasi said:—O how brightly shines the pure light of your understanding, it glows as serenely by its inward effulgence, as it is illuminated by the sun of intelligence. ]

हे आपकी समझ का शुद्ध प्रकाश कितना चमकता है, यह अपने आंतरिक तेज से उतनी ही शांति से चमकता है, जितना कि यह बुद्धि के सूर्य से प्रकाशित होता है।

5. [ शीता समरसा शुद्धा ज्योत्स्नेव शशिमण्डलात् ।

विवेककणिकां श्रुत्वा भवतो हृदयादियम् ॥ ५ ॥

śītā samarasā śuddhā jyotsneva śaśimaṇḍalāt |vivekakaṇikāṃ śrutvā bhavato hṛdayādiyam || 5 ||

Hearing the grains (words) of your reasoning, my heart is as gladdened, as when the earth is cooled by the serene beams of the humid moon-light.]

आपके तर्क के अंश (शब्द) सुनकर मेरा हृदय ऐसा प्रसन्न हो रहा है, जैसे आर्द्र चन्द्रमा की शांत किरणों से पृथ्वी शीतल हो जाती है।

6. [ विवेकिनो जगत्पूज्याः सेव्या मन्ये भवादृशाः ।

सत्सङ्गात्सविकासास्मि चन्द्रेणेव कुमुद्वती ॥ ६ ॥

vivekino jagatpūjyāḥ sevyā manye bhavādṛśāḥ |satsaṅgātsavikāsāsmi candreṇeva kumudvatī || 6 ||

Reasonable men like yourself are honoured and venerated in the world, and I am as delighted in your company, as a lake of lotuses with her full blown buds under the moon-beams. ]

आपके जैसे विवेकशील पुरुष संसार में आदर और पूजनीय हैं, और मैं आपके साथ रहकर उसी प्रकार प्रसन्न हूँ, जैसे चन्द्रमा की किरणों के नीचे पूर्ण विकसित कलियों से युक्त कमलों का सरोवर प्रसन्न होता है।

7. [ सौरभं कुसुमासङ्गादेव सत्सङ्गमाच्छुभम् ।

वर्तते ह्यर्कसंपर्काद्विकासोऽम्बुरुहामिव ॥ ७ ॥

saurabhaṃ kusumāsaṅgādeva satsaṅgamācchubham |vartate hyarkasaṃparkādvikāso'mburuhāmiva || 7 ||

The society of the virtuous, scatters its blessings, as a flower garden spreads its fragrance all around; and as the brightness of sun-beams, brings the lotus buds to bloom. ]

पुण्यात्माओं का समाज अपने आशीर्वादों को उसी प्रकार बिखेरता है, जैसे पुष्प वाटिका अपनी सुगन्धि चारों ओर फैलाती है; तथा सूर्य की किरणों की चमक कमल कलियों को खिलने के लिए प्रेरित करती है।

8. [ महतामेव संपर्कात्पुनर्दुःखं न बाधते ।

को हि दीपशिखाहस्तस्तमसा परिभूयते ॥ ८ ॥

mahatāmeva saṃparkātpunarduḥkhaṃ na bādhate |ko hi dīpaśikhāhastastamasā paribhūyate || 8 ||

Society with the good and great, dispels all our woes; as a lamp in the hand, disperses the surrounding darkness. ]

अच्छे और महान लोगों की संगति हमारे सभी दुखों को दूर कर देती है; जैसे हाथ में दीपक रखने से चारों ओर का अंधकार दूर हो जाता है।

9. [ मयेमौ जङ्गलप्राप्तौ भवन्तौ भूमिभास्करौ ।

पूजनीयावतः शीघ्रमीहितं कथ्यतां शुभम् ॥ ९ ॥

mayemau jaṅgalaprāptau bhavantau bhūmibhāskarau |pūjanīyāvataḥ śīghramīhitaṃ kathyatāṃ śubham || 9 ||

I have fortunately obtained you as two great lights in this forest;you both are entitled to my reverence here, and deign now to acquaint me, with the good intent which has brought you hither. ]

सौभाग्य से मैंने इस वन में आप दोनों को दो महान प्रकाशों के रूप में प्राप्त किया है; आप दोनों यहाँ मेरी श्रद्धा के पात्र हैं, और अब मुझे उस शुभ उद्देश्य से परिचित कराने की कृपा करें जिसके लिए आप यहाँ आये हैं।

राजकुमार ने उत्तर दिया :—

10. [ राजोवाच ।

अस्मिन् जनपदे रक्षःकुलकाननमञ्जरि ।

जनस्य बाधतेऽत्यन्तं सदा हृदयशूलनम् ॥ १० ॥

rājovāca |

asmin janapade rakṣaḥkulakānanamañjari |janasya bādhate'tyantaṃ sadā hṛdayaśūlanam || 10 ||

The prince answered said:—O thou sprout of the savage race of Rakshas! the people of this province are always afflicted in their hearts by a certain evil. ]

हे राक्षस जाति के अंकुर ! इस प्रदेश के लोग सदैव अपने हृदय में एक विशेष बुराई से पीड़ित रहते हैं।

11. [ यतः सर्वैव जनता तप्ता दृढविषूचिका ।

मण्डले ननु तेनाहं निर्गतो रात्रिचर्यया ॥ ११ ॥

yataḥ sarvaiva janatā taptā dṛḍhaviṣūcikā |maṇḍale nanu tenāhaṃ nirgato rātricaryayā || 11 ||

It is the obdurate disease of Vishuchi or choleric pain, which troubles the people of this part, I have therefore come out with my guards to find her out in my nightly rounds. ] 

यह विशुचि या पित्त की पीड़ा का कठोर रोग है , जो इस क्षेत्र के लोगों को परेशान करता है, इसलिए मैं अपने रात्रिकालीन दौरों में उसे खोजने के लिए अपने रक्षकों के साथ निकला हूँ।

12. [ शूलादि हृदये नृणां न शाम्यति यदौषधैः ।

ततोऽहं त्वद्विधप्रोक्तमन्त्रार्थेन विनिर्गतः ॥ १२ ॥

śūlādi hṛdaye nṛṇāṃ na śāmyati yadauṣadhaiḥ |tato'haṃ tvadvidhaproktamantrārthena vinirgataḥ || 12 ||

This choleric pain is not removed from the hearts of men by any medicine, so I have come out in search of the mantra revealed to her for its cure. ] 

यह पित्तजन्य पीड़ा किसी भी औषधि से मनुष्यों के हृदय से दूर नहीं होती, इसलिए मैं इसके उपचार के लिए बताए गए मंत्र की खोज में निकला हूँ ।

13. [ त्वादृशस्य च लोकस्य मुग्धलोकाभिघातिनः ।

निग्रहार्थं प्रवृत्तिर्मे सा च संपत्तिमेत्यलम् ॥ १३ ॥

tvādṛśasya ca lokasya mugdhalokābhighātinaḥ |

nigrahārthaṃ pravṛttirme sā ca saṃpattimetyalam || 13 ||

It is my business and professed duty, to persecute such wicked beings as thyself, that infest our ignorant subjects in this manner, and this is all that I have to tell thee and do in this place. ]

यह मेरा कार्य और घोषित कर्तव्य है कि मैं तुम्हारे जैसे दुष्ट प्राणियों को सताऊँ, जो इस प्रकार हमारी अज्ञानी प्रजा को पीड़ित करते हैं, और यही वह सब है जो मुझे तुम्हें बताना है और इस स्थान पर करना है।

14. [ एतावदेव च शुभे त्वयाङ्गीक्रियतां वचः ।

भूयो भवत्या प्राणा हि हिंसनीया न कस्यचित् ॥ १४ ॥

etāvadeva ca śubhe tvayāṅgīkriyatāṃ vacaḥ |bhūyo bhavatyā prāṇā hi hiṃsanīyā na kasyacit || 14 ||

Therefore, O good lady! do thou promise to me in thy own words, that thou shalt never injure any living being in future. ]

इसलिए, हे अच्छी महिला! आप अपने शब्दों में मुझसे वादा करें कि आप भविष्य में कभी भी किसी जीवित प्राणी को नुकसान नहीं पहुंचाएंगे।

राक्षसी ने उत्तर दिया :—

15. [ राक्षस्युवाच ।

बाढमेवं करोम्यद्यप्रभृत्यवितथं प्रभो ।

सत्यमेव न किंचिद्धि हिंसनीयं मयाधुना ॥ १५ ॥

rākṣasyuvāca |

bāḍhamevaṃ karomyadyaprabhṛtyavitathaṃ prabho |satyameva na kiṃciddhi hiṃsanīyaṃ mayādhunā || 15 ||

The rakshasi replied:—Well! I tell thee in truth, my lord! that I shall hence forward never kill any body. ]

अच्छा! मैं आपसे सत्य कहता हूँ, मेरे स्वामी! कि अब से मैं कभी किसी को नहीं मारूँगा।

राजकुमार ने उत्तर दिया :—

16. [ राजोवाच ।

यद्येवं फुल्लपद्माक्षि परदेहैकभोजने ।

किं स्याच्छरीरवृत्त्यै ते स्थिताया मत्समीहिते ॥ १६ ॥

rājovāca |

yadyevaṃ phullapadmākṣi paradehaikabhojane |kiṃ syāccharīravṛttyai te sthitāyā matsamīhite || 16 ||

The prince replied:—If it be so O thou liver on animal flesh! tell me how shalt thou support thy body by thy abstaining from animal food? ]

यदि ऐसा है तो हे पशु मांस खाने वाले! मुझे बताओ कि पशु भोजन से परहेज करके तुम अपने शरीर का भरण-पोषण कैसे करोगे?

राक्षसी ने उत्तर दिया :—

17. [ राक्षस्युवाच ।

षड्भिर्मासैर्गिरौ राजन्प्रबुद्धायाः समाधितः ।

जाता भोजनसंकल्पाद्भोजनेच्छेयमद्य मे ॥ १७ ॥

rākṣasyuvāca |

ṣaḍbhirmāsairgirau rājanprabuddhāyāḥ samādhitaḥ |jātā bhojanasaṃkalpādbhojaneccheyamadya me || 17 ||

The rakshasi replied:—It is now passed six months, O prince! that I have risen from my entranced meditation, and fostered my desire for food, which I wholly renounce today. ]

हे राजकुमार! अब छह महीने बीत चुके हैं, मैं अपने ध्यान से उठ चुका हूँ, और भोजन की इच्छा को बढ़ावा दे चुका हूँ, जिसे मैं आज पूरी तरह से त्याग देता हूँ।

18. [ इदानीं शिखरं गत्वा तदेव ध्याननिश्चला ।

यावदिच्छं सुखेनासे सजीवा शालभञ्जिका ॥ १८ ॥

idānīṃ śikharaṃ gatvā tadeva dhyānaniścalā |yāvadicchaṃ sukhenāse sajīvā śālabhañjikā || 18 ||

I will again repair to the mountain top, and betake myself to my steadfast meditation, and sit there contented as long as I like, in the posture of an unmoving statue. ]

मैं पुनः पर्वत शिखर पर जाऊँगा, और अपने दृढ़ ध्यान में लग जाऊँगा, और वहाँ स्थिर मूर्ति की मुद्रा में, जब तक चाहूँ, संतुष्ट होकर बैठूँगा।

19. [ आमृतीं धारणां बद्ध्वा धारयामि शरीरकम् ।

यथेच्छमथ कालेन त्यक्ष्यामीति मतिर्मम ॥ १९ ॥

āmṛtīṃ dhāraṇāṃ baddhvā dhārayāmi śarīrakam |yathecchamatha kālena tyakṣyāmīti matirmama || 19 ||

I will restrain myself by unshaken meditation until my death, and then I shall quit this body in its time with gladness. This is my resolution. ]

मैं मृत्युपर्यन्त अविचल ध्यान द्वारा अपने को संयमित रखूँगा और फिर समय आने पर प्रसन्नतापूर्वक इस शरीर का त्याग करूँगा। यह मेरा संकल्प है।

20. [ आशरीरपरित्यागमिदानीं न मया नृप ।

हिंसनीयाः परप्राणास्तेनेदं मद्वचः शृणु ॥ २० ॥

āśarīraparityāgamidānīṃ na mayā nṛpa |hiṃsanīyāḥ paraprāṇāstenedaṃ madvacaḥ śṛṇu || 20 ||

I tell you now, O prince! that until the end of this life and body of mine, I shall no more take away the life of any living being, and you may rely assured upon my word. ]

हे राजकुमार! मैं अब तुमसे कहता हूँ कि जब तक मेरा यह जीवन और शरीर समाप्त नहीं हो जाता, मैं किसी भी जीवित प्राणी का जीवन नहीं छीनूँगा, और तुम मेरे वचन पर निश्चिंत रह सकते हो।

21. [ हिमवान्नाम शैलोऽस्ति शरच्चन्द्रांशुनिर्मलः ।

य उत्तराशाहृदये स्पृष्टपूर्वापरार्णवः ॥ २१ ॥

himavānnāma śailo'sti śaraccandrāṃśunirmalaḥ |ya uttarāśāhṛdaye spṛṣṭapūrvāparārṇavaḥ || 21 ||

There is the mount Himalaya by name, standing in the heart of the northern region, and stretching in one sweep, from the eastern to western main. ]

 उत्तरी क्षेत्र के हृदय में स्थित हिमालय पर्वत है , जो पूर्वी से पश्चिमी मुख्य तक एक ही दिशा में फैला हुआ है।

22. [ तत्राहं निवसाम्यग्रे हेमशृङ्गदरीगृहे ।

आयसी मेघलेखेव कर्कटीनाम राक्षसी ॥ २२ ॥

tatrāhaṃ nivasāmyagre hemaśṛṅgadarīgṛhe |āyasī meghalekheva karkaṭīnāma rākṣasī || 22 ||

There had I dwelt at first in a cave of its golden peak, in the shape of an iron statue, and also as the fragment of a cloud, and borne the appellation of Karkati the Rakshasi:— ]

वहाँ पहले मैं एक स्वर्ण शिखर वाली गुफा में लोहे की मूर्ति के आकार में और बादल के टुकड़े के रूप में निवास करती थी, और कर्कटी राक्षसी की उपाधि धारण करती थी:—(केकड़े के समान टेढ़ी साइकोरैक्स)।

23. [ तपसोपार्जितो ब्रह्मा जनतामारणेच्छया ।

विषूचिका प्राणहरा स्यां सूच्यात्मेति भो मया ॥ २३ ॥

tapasopārjito brahmā janatāmāraṇecchayā |viṣūcikā prāṇaharā syāṃ sūcyātmeti bho mayā || 23 ||

There I obtained the sight of Brahma by the austerity of my devotion; and expressed my desire of killing mankind, in the shape of a destructive needle. ] 

वहाँ मैंने अपनी भक्ति की तपस्या से ब्रह्मा के दर्शन प्राप्त किये ; और विनाशकारी सुई के रूप में मानव जाति को मारने की अपनी इच्छा व्यक्त की।

24. [ तस्मात्संप्राप्तवरया बहून्वर्षगणान्मया ।

भुक्ता विषूचिकात्वेन जनता जीवबाधनैः ॥ २४ ॥

tasmātsaṃprāptavarayā bahūnvarṣagaṇānmayā |bhuktā viṣūcikātvena janatā jīvabādhanaiḥ || 24 ||

I obtained the boon accordingly, and passed a great many years in the act of afflicting living brings, and feeding upon their entrails in the form of the choleric pain. ]

मैंने तदनुसार वरदान प्राप्त किया, और कई वर्षों तक जीवित प्राणियों को कष्ट देने और उनके अंतड़ियों को पित्तजन्य पीड़ा के रूप में खाने का कार्य किया।

25. [ त्वया न गुणिनो हिंस्या इति मे ब्रह्मणा ततः ।

नियमार्थं महामन्त्रस्तदायत्तास्मि संस्थिता ॥ २५ ॥

tvayā na guṇino hiṃsyā iti me brahmaṇā tataḥ |niyamārthaṃ mahāmantrastadāyattāsmi saṃsthitā || 25 ||

I was then prohibited by Brahma to kill the learned, and was instructed in the great mantra for my observance. ]

तब ब्रह्मा ने मुझे विद्वानों को मारने से मना किया और मेरे पालन के लिए महान मंत्र का निर्देश दिया।

26. [ सोऽयं प्रगृह्यतां तेन सर्वं हृदयशूलनम् ।

शममेष्यति लोकेऽस्मात्का कथा मत्कृते भ्रमे ॥ २६ ॥

so'yaṃ pragṛhyatāṃ tena sarvaṃ hṛdayaśūlanam |śamameṣyati loke'smātkā kathā matkṛte bhrame || 26 ||

He then gave me the power of piercing the hearts of men, with some other diseases which infest all mankind. ]

फिर उन्होंने मुझे मनुष्यों के हृदयों को छेदने की शक्ति दी, साथ ही कुछ अन्य रोग भी दिए जो समस्त मानवजाति को पीड़ित करते हैं।

27. [ विततैवास्मि हिंसायां यत्पुरा हिंसितं मया ।

जनस्य हृदयं तेन नाड्यो वैधुर्यमागताः ॥ २७ ॥

vitataivāsmi hiṃsāyāṃ yatpurā hiṃsitaṃ mayā |janasya hṛdayaṃ tena nāḍyo vaidhuryamāgatāḥ || 27 ||

I spread myself far and wide in my malice, and sucked the heart blood of men, which dried up their veins and arteries; and emaciated their bodies. ]

मैं अपने द्वेष में दूर-दूर तक फैल गया, और मनुष्यों के हृदय का रक्त चूस लिया, जिससे उनकी नसें और धमनियां सूख गईं; और उनके शरीर दुर्बल हो गए।

28. [ हिंसित्वा रक्तमांसानि संत्यक्ता ये महाजनाः ।

तेभ्यो विधुरनाडीभ्यो ये जातास्तेऽपि तादृशाः ॥ २८ ॥

hiṃsitvā raktamāṃsāni saṃtyaktā ye mahājanāḥ |tebhyo vidhuranāḍībhyo ye jātāste'pi tādṛśāḥ || 28 ||

Those whom I left alive after devouring their flesh and blood, they begat a race as lean and veinless as they had become themselves. ]

जिन लोगों का मांस और रक्त खाकर मैंने उन्हें जीवित छोड़ दिया, उन्होंने अपने ही समान दुबली-पतली और शिराविहीन जाति उत्पन्न की।

29. [ राजन्विषूचिकामन्त्रः सोऽयं संपन्न एव ते ।

नहि सत्त्ववतामस्ति दुःसाध्यमिह किंचन ॥ २९ ॥

rājanviṣūcikāmantraḥ so'yaṃ saṃpanna eva te |nahi sattvavatāmasti duḥsādhyamiha kiṃcana || 29 ||

You will be successful O happy prince in getting the mantra or charm for driving the Visuchika pain; because there is nothing impossible of attainment by the wise and strong. ] 

हे प्रसन्न राजकुमार, तुम विसूचिका पीड़ा को दूर करने के लिए मंत्र या आकर्षण प्राप्त करने में सफल होगे ; क्योंकि बुद्धिमान और बलवान के लिए कुछ भी असंभव नहीं है।

30. [ अतो दुर्नाडिकोशेषु शूलानां परिशान्तये ।

मन्त्रो यो ब्रह्मणा प्रोक्तो राजञ्शीघ्रं गृहाण तम् ॥ ३० ॥

ato durnāḍikośeṣu śūlānāṃ pariśāntaye |mantro yo brahmaṇā prokto rājañśīghraṃ gṛhāṇa tam || 30 ||

Receive of me immediately, O raja! the mantra which has been uttered by Brahma for removal of the choleric pain, from the cells of arteries vitiated by Visuchika. ] 

हे राजन् ! विसूचिका से दूषित धमनियों के कोशों से पित्त की पीड़ा दूर करने के लिए ब्रह्मा ने जो मंत्र उच्चारित किया है, उसे तुरन्त मुझसे ग्रहण करो ।

31. [ आगच्छ निकटं नद्या गच्छामस्तत्र भूमिप ।

स्वाचान्ताभ्यां संयताभ्यां भवद्भ्यां सुमता ददे ॥ ३१

āgaccha nikaṭaṃ nadyā gacchāmastatra bhūmipa |svācāntābhyāṃ saṃyatābhyāṃ bhavadbhyāṃ sumatā dade || 31 ||

Now advance towards me, and let us go to the neighbouring river; and there initiate you with the mantra, after you both are prepared to receive it by your ablution and purification. ]

अब मेरी ओर बढ़ो, और हम पास की नदी पर चलें; और वहाँ हम तुम्हें मंत्र से दीक्षित करेंगे, जब तुम दोनों स्नान और शुद्धि द्वारा इसे ग्रहण करने के लिए तैयार हो जाओ।

वसिष्ठ ने कहा :—

32. [ श्रीवसिष्ठ उवाच ।

इति तस्यां तदा रात्र्यां राक्षसीमन्त्रिभूभृतः ।

जग्मुस्ते सरितस्तीरं मिथः संजातसौहृदाः ॥ ३२

śrīvasiṣṭha uvāca |

iti tasyāṃ tadā rātryāṃ rākṣasīmantribhūbhṛtaḥ |jagmuste saritastīraṃ mithaḥ saṃjātasauhṛdāḥ || 32 ||

Vasishtha said:—Then the Rakshasi proceeded to the river side that very night, accompanied by the prince and his minister, and all joining together as friends. ]

तब राक्षसी उसी रात राजकुमार और उसके मंत्री के साथ नदी के किनारे चली गई, और सभी मित्र बन गए।

33. [ अन्वयव्यतिरेकेण राक्षस्याः सौहृदं तदा ।

ज्ञात्वा स्थितौ तौ स्वाचान्तावुभावन्तेनिवासिनौ ॥ ३३ ॥

anvayavyatirekeṇa rākṣasyāḥ sauhṛdaṃ tadā |jñātvā sthitau tau svācāntāvubhāvantenivāsinau || 33 ||

These being sure of the amity of the Rakshasi both by affirmative and negative proofs, made their ablutions and stood on the bank on the river. ]

वे दोनों सकारात्मक और नकारात्मक प्रमाणों से राक्षसी की मित्रता के बारे में आश्वस्त थे, उन्होंने स्नान किया और नदी के तट पर खड़े हो गए।

34. [ तया ब्रह्मोपदिष्टोऽसौ ततस्ताभ्यां यथाक्रमम् ।

स्नेहाद्विषूचिकामन्त्रः प्रदत्तो जपसिद्धिदः ॥ ३४ ॥

tayā brahmopadiṣṭo'sau tatastābhyāṃ yathākramam |snehādviṣūcikāmantraḥ pradatto japasiddhidaḥ || 34 ||

The Rakshasi then communicated to them with tenderness, the effective mantra which was revealed to her by Brahma, for the removal of Visuchika pain, and which was always successful. ]

तब राक्षसी ने उन्हें कोमलता के साथ वह प्रभावशाली मंत्र बताया, जो ब्रह्मा ने उसे विसूचिका पीड़ा के निवारण के लिए बताया था और जो सदैव सफल होता था।

35. [ ततः संजातसौहार्दौ तौ विसृज्य निशाचरी ।

यदा गन्तुं प्रवृत्तासौ तदा राजाब्रवीद्वचः ॥ ३५ ॥

tataḥ saṃjātasauhārdau tau visṛjya niśācarī |yadā gantuṃ pravṛttāsau tadā rājābravīdvacaḥ || 35 ||

Afterwards as the nocturnal fiend was about to depart by leaving her friendly companions behind, the prince stopped her course with his speech. ]

तत्पश्चात् जब वह रात्रिचर राक्षसी अपने मित्र साथियों को छोड़कर जाने ही वाली थी, तब राजकुमार ने अपनी वाणी से उसका मार्ग रोक दिया।

राजकुमार ने कहा :

36. [ राजोवाच ।

गुरुस्त्वं नौ महादेहे वयस्या च सुनिर्वृता ।

निमन्त्रयावहे यत्नाद्ग्रासाय तव सुन्दरि ॥ ३६ ॥

rājovāca |

gurustvaṃ nau mahādehe vayasyā ca sunirvṛtā |nimantrayāvahe yatnādgrāsāya tava sundari || 36 ||

The prince said:—O thou of gigantic stature! thou hast become our preceptor by thy teaching us the mantra, we invite thee with affection, to take thy repast with us at ours tonight. ] 

हे विशाल कद वाले! हमें मंत्र सिखाकर आप हमारे गुरु बन गए हैं , हम आपको प्रेमपूर्वक आमंत्रित करते हैं कि आज रात हमारे साथ भोजन करें।

37. [ न चास्मत्प्रणयं प्रीता वितथीकर्तुमर्हसि ।

सौहार्दं सुजनानां हि दर्शनादेव वर्धते ॥ ३७ ॥

na cāsmatpraṇayaṃ prītā vitathīkartumarhasi |sauhārdaṃ sujanānāṃ hi darśanādeva vardhate || 37 ||

It does not become thee to break off our friendship, which has grown like the acquaintance of good people, at our very first meeting. ]

यह तुम्हें शोभा नहीं देता कि तुम हमारी मित्रता, जो अच्छे लोगों के परिचय के समान बढ़ी है, को पहली ही मुलाकात में तोड़ दो।

38. [ लघुसौभाग्यसंयुक्तं कृत्वाकारं मनोरमम् ।

आगच्छास्मद्गृहं भद्रे तत्र तिष्ठ यथासुखम् ॥ ३८ ॥

laghusaubhāgyasaṃyuktaṃ kṛtvākāraṃ manoramam |āgacchāsmadgṛhaṃ bhadre tatra tiṣṭha yathāsukham || 38 ||

Give thy ill-favoured feature a little more graceful figure, and walk along with us to our abode, and there reside at thy own pleasure. ]

अपने कुरूप चेहरे को थोड़ा और सुंदर बनाओ, और हमारे साथ हमारे निवास पर चलो, और वहाँ अपनी इच्छानुसार निवास करो।

राक्षसी ने उत्तर दिया :—

39. [ राक्षस्युवाच ।

मुग्धस्त्रीरूपधारिण्यै दातुं शक्तोऽसि भोजनम् ।

संतर्पयसि मां केन राक्षसाकारधारिणीम् ॥ ३९ ॥

rākṣasyuvāca |

mugdhastrīrūpadhāriṇyai dātuṃ śakto'si bhojanam |saṃtarpayasi māṃ kena rākṣasākāradhāriṇīm || 39 ||

The rakshasi replied:—You can well provide a female of your own kind with her proper food; but what entertainment can you give to my satisfaction, who am a cannibal by my nature! ]

आप अपनी प्रजाति की मादा को तो उसका उचित भोजन दे सकते हैं; परंतु आप मुझे, जो स्वभाव से ही नरभक्षी है, क्या मनोरंजन दे सकते हैं ?

40. [ रक्षोन्नमेव संतुष्ट्यै न सामान्यजनाशनम् ।

पूर्वसिद्धस्वभावोऽयमादेहं न निवर्तते ॥ ४० ॥

rakṣonnameva saṃtuṣṭyai na sāmānyajanāśanam |

pūrvasiddhasvabhāvo'yamādehaṃ na nivartate || 40 ||

It is the food of a giant (Rakshasa) alone, that can yield me satisfaction, and not the little morsel of petty mortals; this is the innate nature of our being, and can not be done away with as long as we carry with us our present bodies. ] 

केवल राक्षस का भोजन ही मुझे तृप्ति दे सकता है, न कि तुच्छ मनुष्यों का छोटा सा निवाला; यह हमारे अस्तित्व का सहज स्वभाव है, और जब तक हम अपने वर्तमान शरीर को साथ लेकर चलते हैं, तब तक इसे समाप्त नहीं किया जा सकता।

राजकुमार ने उत्तर दिया :

41. [ राजोवाच ।

हेमस्रग्दामवलिता दिनानि कतिचिद्गृहे ।

मम स्त्रीरूपिणी तिष्ठ यावदिच्छमनिन्दिते ॥ ४१ ॥

rājovāca |

hemasragdāmavalitā dināni katicidgṛhe |mama strīrūpiṇī tiṣṭha yāvadicchamanindite || 41 ||

The prince answered said:—Ornamented with necklaces of gold, you shall be at liberty to remain with the ladies in my house, for as many days as you may like to abide. ]

सोने के हार से अलंकृत होकर, तुम मेरे घर की स्त्रियों के साथ जितने दिन चाहो, रह सकते हो।

42. [ ततो दुष्कृतिनश्चौरान्वध्याञ्छतसहस्रशः ।

मण्डलेभ्यः समानीय ददे तुभ्यं सुभोजनम् ॥ ४२ ॥

tato duṣkṛtinaścaurānvadhyāñchatasahasraśaḥ |maṇḍalebhyaḥ samānīya dade tubhyaṃ subhojanam || 42 ||

I will then manage to produce for your food, the robbers and felons that I will seize in my territories; and you will have them supplied to you by hundreds and thousands at all times. ]

तब मैं अपने प्रदेशों में पकड़े गए लुटेरों और अपराधियों को तुम्हारे भोजन के लिए तैयार कर लूंगा; और वे तुम्हें हर समय सैकड़ों और हजारों की संख्या में उपलब्ध कराए जाएंगे।

43. [ कान्तारूपं परित्यज्य गृहीत्वा राक्षसं वपुः ।

आदाय वध्याञ्छतशः पुरुषांस्तान्सुसंचितान् ॥ ४३ ॥

kāntārūpaṃ parityajya gṛhītvā rākṣasaṃ vapuḥ |ādāya vadhyāñchataśaḥ puruṣāṃstānsusaṃcitān || 43 ||

You can then forsake your comely form, and assume thy hideous figure of the Rakshasi, and kill and take to your food hundreds of those lawless men. ]

तब तुम अपना सुन्दर रूप त्याग दोगे और राक्षसी का भयंकर रूप धारण कर लोगे और उन अधर्मी सैकड़ों लोगों को मारकर अपना भोजन बना लोगे।

44. [ नयस्व हिमवच्छृंङ्गं तत्र भुङ्क्ष्व यथासुखम् ।

महाशनानामेकान्ते भोजनं हि सुखायते ॥ ४४ ॥

nayasva himavacchṛṃṅgaṃ tatra bhuṅkṣva yathāsukham |

mahāśanānāmekānte bhojanaṃ hi sukhāyate || 44 ||

Take them to the top of the snowy mountain and devour them at thy pleasure; as great men always like to take their meals in privacy. ]

उन्हें बर्फीले पर्वत की चोटी पर ले जाओ और अपनी इच्छानुसार उनका सेवन करो; क्योंकि महान पुरुष हमेशा एकांत में भोजन करना पसंद करते हैं।

45. [ तृप्ता निद्रां मनाक्कृत्वा भव भूयः समाधिभाक् । समाधिविरता भूयोऽप्यागत्य पुनरन्यदा ॥ ४५ ॥

tṛptā nidrāṃ manākkṛtvā bhava bhūyaḥ samādhibhāk |samādhiviratā bhūyo'pyāgatya punaranyadā || 45 ||

After your recreation by that food and a short nap, you can join your meditation; and when you are tired with your devotion, you can come back to this place. ]

उस भोजन और एक छोटी सी झपकी से अपने मनोरंजन के बाद, आप अपने ध्यान में शामिल हो सकते हैं; और जब आप अपनी भक्ति से थक जाते हैं, तो आप इस स्थान पर वापस आ सकते हैं।

46. ​​[ नेष्यस्यन्यान्वध्यजनान् हिंसा नैषां च धर्मतः ।

स्वधर्मेण च हित्वैव महाकरुणया समा ॥ ४६ ॥

neṣyasyanyānvadhyajanān hiṃsā naiṣāṃ ca dharmataḥ |svadharmeṇa ca hitvaiva mahākaruṇayā samā || 46 ||

You can then take the other offenders for your slaughter; because the killing of culprits is not only justifiable by law, but it amounts to an act of mercy, to rid them. ]

तब तुम अन्य अपराधियों को अपने वध के लिए ले जा सकते हो; क्योंकि अपराधियों की हत्या न केवल कानून द्वारा उचित है, बल्कि यह दया का कार्य है, जो उन्हें (अगले संसार में उनके दंड से) छुटकारा दिलाता है।

47. [ त्वं समेष्यसि चावश्यं मां समाधिविरागिणी ।

असतामपि संरूढं सौहार्दं न निवर्तते ॥ ४७ ॥

tvaṃ sameṣyasi cāvaśyaṃ māṃ samādhivirāgiṇī |asatāmapi saṃrūḍhaṃ sauhārdaṃ na nivartate || 47 ||

You must return to me when you are tired of your devotion; because the friendship which is formed even with the wicked, is not easily done away. ]

जब तुम अपनी भक्ति से थक जाओ तो तुम्हें मेरे पास लौट आना चाहिए; क्योंकि दुष्टों के साथ भी जो मित्रता हो जाती है, वह आसानी से नहीं टूटती।

राक्षसी ने उत्तर दिया :—

48. [ राक्षस्युवाच ।

युक्तमुक्तं त्वया राजन्करोम्येवमहं सखे ।

सौहार्देन प्रवृत्तस्य को वाक्यं नाभिनन्दति ॥ ४८ ॥

rākṣasyuvāca |

yuktamuktaṃ tvayā rājankaromyevamahaṃ sakhe |

sauhārdena pravṛttasya ko vākyaṃ nābhinandati || 48 ||

The rakshasi replied:—You have well said prince! and we will do as you say; for who is there that will slight the words of the wise that are spoken to him in the way of friendship? ]

आपने ठीक कहा राजकुमार! और हम आपकी बात मानेंगे; क्योंकि ऐसा कौन है जो मित्रता के मार्ग में कहे गए बुद्धिमानों के वचनों की उपेक्षा करेगा?

वसिष्ठ ने कहा :—

49. [ श्रीवसिष्ठ उवाच ।

इत्युक्त्वा राक्षसी तत्र संपन्ना सुविलासिनी ।

हारकेयूरकटकपट्टस्रग्दामधारिणी ॥ ४९ ॥

śrīvasiṣṭha uvāca |

ityuktvā rākṣasī tatra saṃpannā suvilāsinī |

hārakeyūrakaṭakapaṭṭasragdāmadhāriṇī || 49 ||

Vasishtha said:—Saying so, the Rakshasi assumed a graceful form, and wore on her person necklaces and bracelets, and silken robes and laces. ]

ऐसा कहकर राक्षसी ने सुन्दर रूप धारण किया और गले में हार, कंगन, रेशमी वस्त्र और फीते पहन लिए।

50. [ राजन्नागच्छ गच्छाम इत्युक्त्वा भूपमन्त्रिणौ ।

अग्रे गन्तुं प्रवृत्तौ तौ रात्रावनुससार सा ॥ ५० ॥

rājannāgaccha gacchāma ityuktvā bhūpamantriṇau |agre gantuṃ pravṛttau tau rātrāvanusasāra sā || 50 ||

She said, "Well raja, let us go together"and then followed the footsteps of the prince and his counsellor, who walked before her and led the way. ]

उसने कहा, "ठीक है राजा, चलो हम साथ चलते हैं" और फिर राजकुमार और उसके सलाहकार के पदचिह्नों का अनुसरण किया, जो उसके आगे चल रहे थे और रास्ता दिखा रहे थे।

51. [ अथ ते पार्थिवगृहं प्राप्य तां रजनीं मिथः ।

कथयैकगृहे रम्ये क्षपयामासुरादृताः ॥ ५१ ॥

atha te pārthivagṛhaṃ prāpya tāṃ rajanīṃ mithaḥ |kathayaikagṛhe ramye kṣapayāmāsurādṛtāḥ || 51 ||

Then having arrived at the royal abode, they passed that night in their agreeable repast and discourse together. ]

फिर राजभवन में पहुँचकर उन्होंने उस रात को एक साथ सुखद भोजन और वार्तालाप में बिताया।

52. [ प्रभातेऽन्तःपुरे तस्थौ पुरन्ध्रीजनलीलया ।

राक्षसी मन्त्रिराजानौ स्वव्यापारौ बभूवतुः ॥ ५२ ॥

prabhāte'ntaḥpure tasthau purandhrījanalīlayā |rākṣasī mantrirājānau svavyāpārau babhūvatuḥ || 52 ||

As it became morning, the Rakshasi went inside the house, and there remained with the women; while the prince and the minister attended to their business. ]

जब सुबह हुई तो राक्षसी घर के अंदर चली गई और वहाँ स्त्रियों के साथ रहने लगी; जबकि राजकुमार और मंत्री अपने काम में लग गए।

53. [ ततो दिवसषट्केन संचितानि महीभृता ।

नृपः परपुरेभ्योऽपि स्वमण्डलगणात्तथा ॥ ५३ ॥

tato divasaṣaṭkena saṃcitāni mahībhṛtā |nṛpaḥ parapurebhyo'pi svamaṇḍalagaṇāttathā || 53 ||

Then in the course of six days, the prince collected together all the offenders whom he had seized in his territory, and brought from other part.

फिर छह दिनों के दौरान, राजकुमार ने उन सभी अपराधियों को इकट्ठा किया, जिन्हें उसने अपने क्षेत्र में पकड़ा था, और दूसरे हिस्से से लाया था।

54. त्रीणि वध्यसहस्राणि तानि तस्यै तदा ददौ ।

सा बभूव निशा काले सैवोग्रा कृष्णराक्षसी ॥ ५४ ॥

trīṇi vadhyasahasrāṇi tāni tasyai tadā dadau |sā babhūva niśā kāle saivogrā kṛṣṇarākṣasī || 54 ||

These amounted to three thousand heads which he gave up to her; when she resumed her fiercely dark form of the black fiend of night. ]

ये तीन हजार सिर थे जो उसने उसे दे दिए; जब उसने रात के काले राक्षस का भयंकर काला रूप धारण कर लिया।

54. [ तानि वध्यसहस्राणि जग्राह भुजमण्डले ।

धारानिकरजालानि मेघमालेव कोटरे ॥ ५४॥

tāni vadhyasahasrāṇi jagrāha bhujamaṇḍale |dhārānikarajālāni meghamāleva koṭare || 54 ||

She laid hold of thousands of men in her extended grasp, in the manner of a fragment of cloud retaining the drops of rain water in its wide spread bosom. ]

उसने हजारों पुरुषों को अपनी मुट्ठी में जकड़ लिया, जैसे बादल का एक टुकड़ा अपने विस्तृत वक्ष में वर्षा के पानी की बूंदों को रोक लेता है।

55. [ ययौ राजानमापृच्छ्य तदेव हिमवच्छिरः ।

दरिद्रा लब्धहेमेव ग्रहेषूग्रशरीरिणी ॥ ५५ ॥

yayau rājānamāpṛcchya tadeva himavacchiraḥ |daridrā labdhahemeva graheṣūgraśarīriṇī || 55 ||

She took leave of the prince and went to the top of the mountain with her prey, as a poor man takes the gold, that he happens to get in some hidden place. ]

वह राजकुमार से विदा लेकर अपने शिकार को लेकर पहाड़ की चोटी पर चली गई, जैसे कोई गरीब आदमी किसी गुप्त स्थान से मिले सोने को ले जाता है।

56. [ तत्र तृप्ता भृशं भुक्त्वा सुखं सुप्त्वा दिनत्रयम् ।

आसीत्प्रबोधसुस्वस्था सा समाधिमतिः पुनः ॥ ५६॥

tatra tṛptā bhṛśaṃ bhuktvā sukhaṃ suptvā dinatrayam |

āsītprabodhasusvasthā sā samādhimatiḥ punaḥ || 57 ||

There she refreshed herself with her food and rest for three days and nights; and then regaining the firmness of her understanding, she was employed in her devotion. ]

वहाँ उसने तीन दिन और तीन रात तक भोजन करके विश्राम किया और फिर अपनी बुद्धि को दृढ़ करके अपनी भक्ति में लग गई।

57. [ पञ्चभिर्वा चतुर्भिर्वा वर्षैः सा संप्रबुध्यते ।

तत्ततो मण्डलं याति तेन राजसभाजने ॥ ५७ ॥

pañcabhirvā caturbhirvā varṣaiḥ sā saṃprabudhyate |tattato maṇḍalaṃ yāti tena rājasabhājane || 58 ||

She used to rise from her devotion once after the lapse of four or five and sometimes seven years, when she repaired to the habitation of men and to the court of the prince. ]

चार या पांच और कभी-कभी सात साल बीतने के बाद वह एक बार अपनी भक्ति से उठती थी, जब वह पुरुषों के निवास और राजकुमार के दरबार में जाती थी।

59. [ तत्र विश्रम्भगर्भाभिः कथाभिः कंचिदेव सा ।

स्थित्वा कालं गृहीत्वा तान्वध्यान्स्वास्पदमेत्यथ ॥ ५९

tatra viśrambhagarbhābhiḥ kathābhiḥ kaṃcideva sā |sthitvā kālaṃ gṛhītvā tānvadhyānsvāspadametyatha || 59 ||

There passing sometime in their confidential conversation, she returned to her retired seat in the mountain, with her prey of the offenders. ]

वहाँ कुछ समय तक गुप्त वार्तालाप करते हुए, वह अपने शिकार अपराधियों के साथ पर्वत पर अपने एकांत स्थान पर लौट आई।

60. [ जीवन्मुक्ततयैवमेव विपिने साद्यापि रक्षोङ्गना तस्मिन्नेव गिरौ स्थिता विचलितध्यानैकतानाशया ।

तस्मिन्राजनि शान्तिमागतवति त्यक्तैषणेनात्मना तद्राष्ट्राधिपसौहृदैः स्वकवलानास्वादयन्ती चिरं ॥ 60 ॥

jīvanmuktatayaivameva vipine sādyāpi rakṣoṅganā tasminneva girau sthitā vicalitadhyānaikatānāśayā |

tasminrājani śāntimāgatavati tyaktaiṣaṇenātmanā tadrāṣṭrādhipasauhṛdaiḥ svakavalānāsvādayantī ciraṃ || 60 ||

Thus freed from cares even in her lifetime, she continued to remain as a liberated being in that mountain &c. &c. ]

इस प्रकार अपने जीवनकाल में भी चिंताओं से मुक्त होकर, वह उस पर्वत आदि में एक मुक्त प्राणी के रूप में रहती रही।



एक टिप्पणी भेजें

0 टिप्पणियाँ

Ad Code