Ad Code

अध्याय 12 - राम का उत्तर

 


अध्याय बारह - राम का उत्तर

< पिछला

अगला >

वाल्मीकि से सम्बंधित :—

1. [ वाल्मीकिरुवाच ।

इति पृष्टो मुनीन्द्रेण समाश्वस्य च राघवः ।
उवाच वचनं चारु परिपूर्णार्थमन्थरम् ॥ १ ॥

vālmīkiruvāca |
iti pṛṣṭo munīndreṇa samāśvasya ca rāghavaḥ |
uvāca vacanaṃ cāru paripūrṇārthamantharam || 1 ||

Valmiki related:—Being thus asked with soothing words by the chief of the sages, Rama made his answer in a soft and graceful speech replete with good sense. ]

ऋषियों में श्रेष्ठ के द्वारा इस प्रकार मधुर वचनों से पूछे जाने पर राम ने मधुर, मधुर, तथा बुद्धि से परिपूर्ण वाणी में उत्तर दिया।

2. [ श्रीराम उवाच ।

भगवन्भवता पृष्टो यथावदधुनाऽखिलम् ।
कथयाम्यहमज्ञोऽपि को लङ्घयति सद्वचः ॥ २ ॥

śrīrāma uvāca |
bhagavanbhavatā pṛṣṭo yathāvadadhunā'khilam |
kathayāmyahamajño'pi ko laṅghayati sadvacaḥ || 2 ||

Rama said, Oh venerable sage! I will tell thee in truth, untutored though I am, all the particulars as asked by thee; for who would disobey the bidding of the wise? ]

राम ने कहा, हे पूज्य मुनि! मैं भले ही अशिक्षित हूँ, फिर भी आपने जो कुछ पूछा है, वह सब मैं आपको सच-सच बताऊँगा; क्योंकि बुद्धिमान की आज्ञा का उल्लंघन कौन करेगा?

3. [ अहं तावदयं जातो निजेऽस्मिन्पितृसद्मनि ।

क्रमेण वृद्धिं संप्राप्तः प्राप्तविद्यश्च संस्थितः ॥ ३ ॥

ahaṃ tāvadayaṃ jāto nije'sminpitṛsadmani |
krameṇa vṛddhiṃ saṃprāptaḥ prāptavidyaśca saṃsthitaḥ || 3 ||

Since I was born in this mansion of my father I have all along remained, grown up and received my education.]

चूँकि मेरा जन्म मेरे पिता के इसी भवन में हुआ था, इसलिए मैं यहीं रहा, यहीं पला-बढ़ा और यहीं शिक्षा ग्रहण की।

4. [ ततः सदाचारपरो भूत्वाहं मुनिनायक ।

विहृतस्तीर्थयात्रार्थमुर्वीमम्बुधिमेखलाम् ॥ ४ ॥

tataḥ sadācāraparo bhūtvāhaṃ munināyaka |
vihṛtastīrthayātrārthamurvīmambudhimekhalām || 4 ||

Then O leader of sages! being desirous to learn good usages (of mankind), I set out to travel to holy places all over this sea-girt earth. ]

तब हे मुनियों के नेता! अच्छे आचरण सीखने की इच्छा से मैं इस समुद्र से घिरी पृथ्वी के सभी पवित्र स्थानों की यात्रा करने के लिए निकल पड़ा।

5. [ एतावताथ कालेन संसारास्थामिमां हरन् ।

समुद्भूतो मनसि मे विचारः सोऽयमीदृशः ॥ ५ ॥

etāvatātha kālena saṃsārāsthāmimāṃ haran |
samudbhūto manasi me vicāraḥ so'yamīdṛśaḥ || 5 ||

It was by this time that there arose a train of reflections in my mind of the following nature which shook my confidence in worldly objects. ]

इस समय तक मेरे मन में निम्नलिखित प्रकृति के विचारों की एक श्रृंखला उत्पन्न हो गई थी, जिसने सांसारिक वस्तुओं में मेरे विश्वास को हिला दिया था।

6. [ विवेकेन परीतात्मा तेनाहं तदनु स्वयम् ।

भोगनीरसया बुद्ध्या प्रविचारितवानिदम् ॥ ६ ॥

vivekena parītātmā tenāhaṃ tadanu svayam |
bhoganīrasayā buddhyā pravicāritavānidam || 6 ||

My mind was employed in the discrimination of the nature of things which led me gradually to discard all thoughts of sensual enjoyments. ]

मेरा मन वस्तुओं की प्रकृति के विवेक में लगा हुआ था, जिसके कारण मैंने धीरे-धीरे इंद्रिय भोगों के सभी विचारों को त्याग दिया।

7. [ किंनामेदं बत सुखं येयं संसारसंततिः ।

जायते मृतये लोको म्रियते जननाय च ॥ ७ ॥

kiṃnāmedaṃ bata sukhaṃ yeyaṃ saṃsārasaṃtatiḥ |
jāyate mṛtaye loko mriyate jananāya ca || 7 ||

What are these worldly pleasures good for, (thought I), and what means the multiplication (of our species) on earth? Men are born to die, and they die to be born again. ]

ये सांसारिक सुख किस काम के हैं, (मैंने सोचा), और पृथ्वी पर (हमारी प्रजाति की) वृद्धि का क्या मतलब है? मनुष्य मरने के लिए पैदा होते हैं, और वे फिर से जन्म लेने के लिए मरते हैं।

8. [ अस्थिराः सर्व एवेमे सचराचरचेष्टिताः ।

आपदां पतयः पापा भावा विभवभूमयः ॥ ८ ॥

asthirāḥ sarva eveme sacarācaraceṣṭitāḥ |
āpadāṃ patayaḥ pāpā bhāvā vibhavabhūmayaḥ || 8 ||

There is no stability in the tendencies of beings whether movable or immovable. They all tend to vice, decay and danger; and all our possessions are the grounds of our penury. ]

चल या अचल प्राणियों की प्रवृत्तियों में कोई स्थिरता नहीं है। वे सभी पाप, क्षय और खतरे की ओर प्रवृत्त होते हैं; और हमारी सारी संपत्ति ही हमारी दरिद्रता का आधार है।

9. [ अयःशलाकासदृशाः परस्परमसङ्गिनः ।

श्लिष्यन्ते केवलं भावा मनःकल्पनया स्वया ॥ ९ ॥

ayaḥśalākāsadṛśāḥ parasparamasaṅginaḥ |
śliṣyante kevalaṃ bhāvā manaḥkalpanayā svayā || 9 ||

All objects (of sense) are detached from each other as iron rods or needles from one another; it is imagination alone which attaches them to our minds. ]

सभी (इन्द्रिय) विषय एक दूसरे से लोहे की छड़ या सुइयों की तरह अलग हैं; यह केवल कल्पना ही है जो उन्हें हमारे मन से जोड़ती है।

10. [ मनःसमायत्तमिदं जगदाभोगि दृश्यते ।

मनश्चासदिवाभाति केन स्म परिमोहिताः ॥ १० ॥

manaḥsamāyattamidaṃ jagadābhogi dṛśyate |
manaścāsadivābhāti kena sma parimohitāḥ || 10 ||

It is the mind that pictures the existence of the world as a reality, but the deceptiveness of the mind (being known) we are safe from such deception. ]

यह मन ही है जो संसार के अस्तित्व को वास्तविकता के रूप में चित्रित करता है, लेकिन मन की भ्रामकता (ज्ञात होने) के कारण हम ऐसे धोखे से सुरक्षित रहते हैं।

11. [ असतैव वयं कष्टं विकृष्टा मूढबुद्धयः ।

मृगतृष्णाम्भसा दूरे वने मुग्धमृगा इव ॥ ११ ॥

asataiva vayaṃ kaṣṭaṃ vikṛṣṭā mūḍhabuddhayaḥ |
mṛgatṛṣṇāmbhasā dūre vane mugdhamṛgā iva || 11 ||

If the world is an unreality, it is a pity that ignorant men should be allured by it, like the deer tempted by a distant mirage (appearing) as water.]

यदि संसार मिथ्या है, तो यह दुःख की बात है कि अज्ञानी मनुष्य इसके द्वारा मोहित हो जाते हैं, जैसे कि मृग जल के रूप में दूर से दिखने वाली मृगतृष्णा के द्वारा मोहित हो जाता है।

12. [ न केनचिच्च विक्रीता विक्रीता इव संस्थिताः ।

बत मूढा वयं सर्वे जानाना अपि शाम्बरम् ॥ १२ ॥

na kenacicca vikrītā vikrītā iva saṃsthitāḥ |
bata mūḍhā vayaṃ sarve jānānā api śāmbaram || 12 ||

We are sold by none (to any one) and yet we remain as if enslaved to the world; and knowing this well, we are spellbound to riches, as it were by the magic wand of Sambara. ]

हम किसी के द्वारा (किसी को) बेचे नहीं गए हैं और फिर भी हम ऐसे ही बने हुए हैं जैसे कि संसार के दास हों; और यह अच्छी तरह से जानते हुए भी, हम धन के प्रति मंत्रमुग्ध हैं, मानो शम्भर की जादू की छड़ी से ।

13. [ किमेतेषु प्रपञ्चेषु भोगा नाम सुदुर्भगाः ।

मुधैव हि वयं मोहात्संस्थिता बद्धभावनाः ॥ १३ ॥

kimeteṣu prapañceṣu bhogā nāma sudurbhagāḥ |
mudhaiva hi vayaṃ mohātsaṃsthitā baddhabhāvanāḥ || 13 ||

What are the enjoyments in this quintessence (of the world) but misery; and yet we are foolishly caught in its thoughts, as if clogged in honey. ]

इस संसार में दुःख के अतिरिक्त और क्या सुख है; फिर भी हम मूर्खतापूर्वक इसके विचारों में फँसे हुए हैं, मानो मधुमक्खियाँ मधु में फँसी हों।

14. [ आ ज्ञातं बहुकालेन व्यर्थमेव वयं वने ।

मोहे निपतिता मुग्धाः श्वभ्रे मुग्धा मृगा इव ॥ १४ ॥

ā jñātaṃ bahukālena vyarthameva vayaṃ vane |
mohe nipatitā mugdhāḥ śvabhre mugdhā mṛgā iva || 14 ||

Ah! I perceive after long that we have insensibly fallen into errors, like senseless stags falling into caverns in the wilderness. ]

आह! बहुत दिनों के बाद मुझे यह एहसास हुआ कि हम लोग अनजाने में ही भूलों में पड़ गए हैं, जैसे मूर्ख हिरण जंगल की गुफाओं में गिर जाते हैं।

15. [ किं मे राज्येन किं भोगैः कोऽहं किमिदमागतम् ।

यन्मिथ्यैवास्तु तन्मिथ्या कस्य नाम किमागतम् ॥ १५ ॥

kiṃ me rājyena kiṃ bhogaiḥ ko'haṃ kimidamāgatam |
yanmithyaivāstu tanmithyā kasya nāma kimāgatam || 15 ||

Of what use is royalty and these enjoyments to me? What am I and whence are all these things? They are but vanities, and let them continue as such without any good or loss to any body. ]

राजसी पद और ये सुख-सुविधाएँ मेरे किस काम की हैं? मैं क्या हूँ और ये सब चीज़ें कहाँ से हैं? ये सब तो व्यर्थ हैं, और इन्हें ऐसे ही रहने दो, इससे किसी को कोई लाभ या हानि नहीं होगी।

16. [ एवं विमृशतो ब्रह्मन्सर्वेष्वेव ततो मम ।

भावेष्वरतिरायाता पथिकस्य मरुष्विव ॥ १६ ॥

evaṃ vimṛśato brahmansarveṣveva tato mama |
bhāveṣvaratirāyātā pathikasya maruṣviva || 16 ||

Reasoning in this manner Oh Brahman, I came to be disgusted with the world, like a traveller in (his journey through) a desert. ]

इस प्रकार विचार करते हुए हे ब्रह्म ! मैं संसार से उसी प्रकार घृणा करने लगा हूँ, जैसे रेगिस्तान में यात्रा करने वाला यात्री करता है।

17. [ तदेतद्भगवन्ब्रूहि किमिदं परिणश्यति ।

किमिदं जायते भूयः किमिदं परिवर्धते ॥ १७ ॥

tadetadbhagavanbrūhi kimidaṃ pariṇaśyati |
kimidaṃ jāyate bhūyaḥ kimidaṃ parivardhate || 17 ||

Now tell me, O venerable sir! whether this world is advancing to its dissolution, or continued reproduction, or is it in course of its endless progression? ]

अब मुझे बताइए, हे आदरणीय महोदय! क्या यह संसार प्रलय की ओर अग्रसर है, या निरंतर पुनरुत्पादन की ओर अग्रसर है, या यह अपनी अनंत प्रगति के पथ पर है?

18. [ जरामरणमापच्च जननं संपदस्तथा ।

आविर्भावतिरोभावैर्विवर्धन्ते पुनःपुनः ॥ १८ ॥

jarāmaraṇamāpacca jananaṃ saṃpadastathā |
āvirbhāvatirobhāvairvivardhante punaḥpunaḥ || 18 ||

If there is any progress here, it is that of the appearance and disappearance of old age and decease, of prosperity and adversity by turns. ]

यदि यहाँ कोई प्रगति है, तो वह है वृद्धावस्था और मृत्यु का आना और जाना, तथा क्रमशः समृद्धि और विपत्ति का आना और जाना।

19. [ भोगैस्तैरेव तैरेव तुच्छैर्वयममी किल ।

पश्य जर्जरतां नीता वातैरिव गिरिद्रुमाः ॥ १९ ॥

bhogaistaireva taireva tucchairvayamamī kila |
paśya jarjaratāṃ nītā vātairiva giridrumāḥ || 19 ||

Behold how the variety of our trifling enjoyments hastens our decay, they are like hurricanes shattering the mountain trees. ]

देखो, कैसे हमारे तुच्छ भोगों की विविधता हमारे पतन को शीघ्र लाती है, वे तूफान की तरह हैं जो पर्वतीय वृक्षों को तोड़ डालते हैं।

20. [ अचेतना इव जनाः पवनैः प्राणनामभिः ।

ध्वनन्तः संस्थिता व्यर्थं यथा कीचकवेणवः ॥ २० ॥

acetanā iva janāḥ pavanaiḥ prāṇanāmabhiḥ |
dhvanantaḥ saṃsthitā vyarthaṃ yathā kīcakaveṇavaḥ || 20 ||

Men continue in vain to breathe their vital breath as hollow-bamboo wind-pipes having no sense. ]

मनुष्य अपनी प्राणवायु को व्यर्थ ही खींचते रहते हैं, क्योंकि वे खोखली बांस की वायु नलियों के समान हैं जिनमें कोई चेतना नहीं है।

21. [ शाम्यतीदं कथं दुःखमिति तप्तोऽस्मि चिन्तया ।

जरद्द्रुम इवोग्रेण कोटरस्थेन वह्निना ॥ २१ ॥

śāmyatīdaṃ kathaṃ duḥkhamiti tapto'smi cintayā |
jaraddruma ivogreṇa koṭarasthena vahninā || 21 ||

How is (human) misery to be alleviated, is the (only) thought that consumes me like wild fire in the hollow of a withered tree. ]

(मानव) दुख कैसे कम किया जाए, यह (एकमात्र) विचार मुझे सूखे वृक्ष के कोटर में लगी जंगली आग की तरह भस्म कर देता है ।

22. [ संसारदुःखपाषाणनीरन्ध्रहृदयोऽप्यहम् ।

निजलोकभयादेव गलद्वाष्पं न रोदिमि ॥ २२ ॥

saṃsāraduḥkhapāṣāṇanīrandhrahṛdayo'pyaham |
nijalokabhayādeva galadvāṣpaṃ na rodimi || 22 ||

The weight of worldly miseries sits heavy on my heart as a rock, and obstructs my lungs to breathe out. I have a mind to weep, but am prevented from shedding my tears for fear of my people. ]

सांसारिक दुखों का भार मेरे हृदय पर चट्टान की तरह भारी है, और मेरे फेफड़ों को साँस लेने में बाधा डालता है। मेरा मन रोने का है, लेकिन अपने लोगों के डर से मैं अपने आँसू नहीं बहा सकता।

23. [ शून्या मन्मुखवृत्तीस्ताः शुष्करोदननीरसाः ।

विवेक एव हृत्संस्थो ममैकान्तेषु पश्यति ॥ २३ ॥

śūnyā manmukhavṛttīstāḥ śuṣkarodananīrasāḥ |
viveka eva hṛtsaṃstho mamaikānteṣu paśyati || 23 ||

My tearless weeping and speechless mouth, give no indication of my inward sorrow to any body, except my consciousness the silent witness in my solitude. ]

मेरा अश्रुहीन रुदन और मौन मुख, किसी को भी मेरे आंतरिक दुःख का संकेत नहीं देते, सिवाय मेरी चेतना के जो मेरे एकांत में मूक साक्षी है।

24. [ भृशं मुह्यामि संस्मृत्य भावाभावमयीं स्थितिम् ।

दारिद्र्येणेव सुभगो दूरे संसारचेष्टया ॥ २४ ॥

bhṛśaṃ muhyāmi saṃsmṛtya bhāvābhāvamayīṃ sthitim |
dāridryeṇeva subhago dūre saṃsāraceṣṭayā || 24 ||

I wait to think on the positive and negative states (of worldly bliss), as a ruined man bewails to reflect on his former state of affluence. ]

मैं (सांसारिक सुख की) सकारात्मक और नकारात्मक अवस्थाओं पर विचार करने के लिए प्रतीक्षा करता हूँ, जैसे एक बर्बाद आदमी अपनी पूर्व समृद्धि (और वर्तमान दरिद्रता) पर विचार करने के लिए विलाप करता है।

मोहयन्ति मनोवृत्तिं खण्डयन्ति गुणावलिम् ।

दुःखजालं प्रयच्छन्ति विप्रलम्भपराः श्रियः ॥ २५ ॥

mohayanti manovṛttiṃ khaṇḍayanti guṇāvalim |
duḥkhajālaṃ prayacchanti vipralambhaparāḥ śriyaḥ || 25 ||

I take prosperity to be a seducing cheat, for its deluding the mind, impairing the good qualities (of men), and spreading the net of our miseries. ]

मैं समृद्धि को एक मोहक छल मानता हूँ, क्योंकि यह मन को धोखा देती है, (मनुष्यों के अच्छे गुणों को क्षीण करती है) और हमारे दुखों का जाल फैलाती है ।

26. [ चिन्तानिचयचक्राणि नानन्दाय धनानि मे ।

संप्रसूतकलत्राणि गृहाण्युग्रापदामिव ॥ २६ ॥

cintānicayacakrāṇi nānandāya dhanāni me |
saṃprasūtakalatrāṇi gṛhāṇyugrāpadāmiva || 26 ||

To me, like one fallen into great difficulties, no riches, offspring, consorts or home afford any delight, but they seem to be (so many sources of) misery. ]

मेरे लिए, महान संकटों में पड़े हुए व्यक्ति के समान, कोई भी धन, संतान, पत्नी या घर कोई खुशी नहीं देता है, बल्कि वे दुख (के कई स्रोत) प्रतीत होते हैं।

विविधदोषदशापरिचिन्तनैर्विततभङ्गुरकारणकल्पितैः ।

मम न निर्वृतिमेति मनो मुने निगडितस्य यथा वनदन्तिनः ॥ २७ ॥

vividhadoṣadaśāparicintanairvitatabhaṅgurakāraṇakalpitaiḥ |
mama na nirvṛtimeti mano mune nigaḍitasya yathā vanadantinaḥ || 27 ||

I, like a wild elephant in chains, find no rest in my mind, by reflecting on the various evils of the world, and by thinking on the causes of our frailties. ]

मैं जंजीरों में जकड़े जंगली हाथी के समान संसार की विभिन्न बुराइयों पर विचार करके तथा अपनी दुर्बलताओं के कारणों पर विचार करके अपने मन को विश्राम नहीं देता ।

28. [ खलाः कालेकाले निशि निशितमोहैकमिहिकागतालोके लोके विषयशतचौराः सुचतुराः ।

प्रवृत्ताः प्रोद्युक्ता दिशिदिशि विवेकैकहरणे रणे शक्तास्तेषां क इव विदुषःप्रोज्झ्य सुभटाः ॥ २८ ॥

khalāḥ kālekāle niśi niśitamohaikamihikāgatāloke loke viṣayaśatacaurāḥ sucaturāḥ |
pravṛttāḥ prodyuktā diśidiśi vivekaikaharaṇe raṇe śaktāsteṣāṃ ka iva viduṣaḥprojjhya subhaṭāḥ || 28 ||

There are wicked passions prying at all times, under the dark mist of the night of our ignorance; and there are hundreds of objects, which like so many cunning rogues, are about all men in broad day-light, and lurking on all sides to rob us of our reason. What mighty champions can we delegate (now) to fight with these than our knowledge of truth? ]

हमारे अज्ञान की रात्रि के अंधेरे कोहरे के नीचे, हर समय दुष्ट वासनाएँ ताक-झांक करती रहती हैं; और सैकड़ों वस्तुएँ हैं, जो बहुत से धूर्त बदमाशों की तरह, दिन के उजाले में सभी मनुष्यों के इर्द-गिर्द घूमती हैं, और हमारी बुद्धि को लूटने के लिए हर तरफ घात लगाए बैठी रहती हैं। इनसे लड़ने के लिए हम सत्य के अपने ज्ञान के अलावा और कौन सा शक्तिशाली योद्धा नियुक्त कर सकते हैं?



एक टिप्पणी भेजें

0 टिप्पणियाँ

Ad Code