अध्याय XVIII - (तर्कशील जीवन लक्ष्य की अवधारणा )
वसिष्ठ ने कहा :—
1. [ श्रीवसिष्ठ उवाच ।
अस्यां वा चित्तमात्रायां प्रबोधः संप्रवर्तते ।
बीजादिव सतो व्युप्तादवश्यंभावि सत्फलम् ॥ १ ॥
śrīvasiṣṭha uvāca |
asyāṃ vā cittamātrāyāṃ prabodhaḥ saṃpravartate |
bījādiva sato vyuptādavaśyaṃbhāvi satphalam || 1 ||
Vasishtha said:—The several parts of this work as already related, give rise to the understanding, as seeds sown in a good field never fail to produce good fruitage. ]
जैसा कि पहले बताया जा चुका है, इस ग्रंथ के विभिन्न भागों से यह समझ उत्पन्न होती है, जैसे अच्छे खेत में बोया गया बीज कभी भी अच्छा फल देने में असफल नहीं होता।
2. [ अपि पौरुषमादेयं शास्त्रं चेद्युक्तिबोधकम् ।
अन्यत्त्वार्षमपि त्याज्यं भाव्यं न्याय्यैकसेविना ॥ २ ॥
api pauruṣamādeyaṃ śāstraṃ cedyuktibodhakam |
anyattvārṣamapi tyājyaṃ bhāvyaṃ nyāyyaikasevinā || 2 ||
Even human compositions are acceptable when they are instructive of good sense; otherwise the Vedas also are to be renounced (as unreliable); because men are required always to abide by reason. ]
मानव रचनाएँ भी तभी स्वीकार्य हैं जब वे अच्छी समझ की शिक्षा देती हों; अन्यथा वेदों को भी त्याग देना चाहिए (अविश्वसनीय मानकर); क्योंकि मनुष्यों से सदैव तर्क का पालन करने की अपेक्षा की जाती है।
3. [ युक्तियुक्तमुपादेयं वचनं बालकादपि ।
अन्यत्तृणमिव त्याज्यमप्युक्तं पद्मजन्मना ॥ ३ ॥
yuktiyuktamupādeyaṃ vacanaṃ bālakādapi |
anyattṛṇamiva tyājyamapyuktaṃ padmajanmanā || 3 ||
Words conformable with reason are to be received even if spoken by boys; otherwise they are to be rejected as straws though pronounced by the lotus-born. ]
तर्क के अनुकूल वचन बालकों द्वारा कहे जाने पर भी ग्रहण करने योग्य हैं, अन्यथा कमल-जनित ( स्वयं ब्रह्मा ) द्वारा उच्चारित होने पर भी उन्हें तिनके के समान त्याग देना चाहिए।
4. [ योऽस्मत्तातस्य कूपोऽयमिति कौपं पिबत्यपः ।
त्यक्त्वा गाङ्गं पुरस्थं तं को नाशास्त्यतिरागिणम् ॥ ४ ॥
yo'smattātasya kūpo'yamiti kaupaṃ pibatyapaḥ |
tyaktvā gāṅgaṃ purasthaṃ taṃ ko nāśāstyatirāgiṇam || 4 ||
Whoever drinks from a well by reason of its being dug by his ancestors, and rejects the holy water of the Ganges even when placed before him, is an incorrigible simpleton. ]
जो कोई अपने पूर्वजों द्वारा खोदे गए कुएं से पानी पीता है, और उसके सामने रखे जाने पर भी गंगा का पवित्र जल अस्वीकार करता है , वह एक असुधार्य मूर्ख है।
5. [ यथोषसि प्रवृत्तायामालोकोऽवश्यमेष्यति ।
अस्यां वा चित्तमात्रायां सुविवेकस्तथैष्यति ॥ ५ ॥
yathoṣasi pravṛttāyāmāloko'vaśyameṣyati |
asyāṃ vā cittamātrāyāṃ suvivekastathaiṣyati || 5 ||
As early dawn is invariably accompanied by its train of light, so is good judgement an inevitable attendant on the perusal of this work. ]
जिस प्रकार भोर के साथ सदैव प्रकाश की धारा आती है, उसी प्रकार इस ग्रन्थ के अध्ययन के साथ सद्विचार भी अनिवार्य रूप से जुड़ा हुआ है।
6. [ श्रुतायां प्राज्ञवदनाद्बुद्ध्वान्तं स्वयमेव च ।
शनैःशनैर्विचारेण बुद्धौ संस्कार आगते ॥ ६ ॥
śrutāyāṃ prājñavadanādbuddhvāntaṃ svayameva ca |
śanaiḥśanairvicāreṇa buddhau saṃskāra āgate || 6 ||
Whether these lessons are heard from the mouth of the learned, or well studied by one's self, they will gradually make their impressions upon the mind by one's constant reflection on their sense. ]
चाहे ये शिक्षाएं विद्वानों के मुख से सुनी गई हों, या स्वयं द्वारा भली-भाँति अध्ययन की गई हों, वे अपनी इन्द्रियों पर निरंतर चिंतन करने से धीरे-धीरे मन पर अपना प्रभाव डालती हैं।
7. [ पूर्वं तावदुदेत्यन्तर्भृशं संस्कृतवाक्यता ।
शुद्धयुक्ता लतेवोच्चैर्या सभास्थानभूषणम् ॥ ७ ॥
pūrvaṃ tāvadudetyantarbhṛśaṃ saṃskṛtavākyatā |
śuddhayuktā latevoccairyā sabhāsthānabhūṣaṇam || 7 ||
They will first furnish (to the learner) a variety of Sanskrit expressions, and then spread before him a series of holy and judicious maxims, like so many ornamental creepers to decorate the hall. ]
वे पहले (शिक्षार्थी को) अनेक प्रकार के संस्कृत वाक्य प्रदान करेंगे, और फिर उसके सामने पवित्र तथा विवेकपूर्ण सूक्तियों की एक श्रृंखला फैला देंगे, जैसे कि सभागृह को सजाने के लिए अनेक सजावटी लताएँ फैलाई जाती हैं।
8. [ परा नागरतोदेति महत्त्वगुणशालिनी ।
सा यया स्नेहमायान्ति राजानो अमरा अपि ॥ ८ ॥
parā nāgaratodeti mahattvaguṇaśālinī |
sā yayā snehamāyānti rājāno amarā api || 8 ||
They will produce a cleverness joined with such qualifications and greatness, as to engage the good grace of gods and kings. ]
वे ऐसी योग्यता और महानता के साथ मिलकर एक चतुराई उत्पन्न करेंगे, जिससे देवताओं और राजाओं की कृपा प्राप्त होगी।
9. [ पूर्वापरज्ञः सर्वत्र नरो भवति बुद्धिमान् ।
पदार्थानां यथा दीपहस्तो निशि सुलोचनः ॥ ९ ॥
pūrvāparajñaḥ sarvatra naro bhavati buddhimān |
padārthānāṃ yathā dīpahasto niśi sulocanaḥ || 9 ||
They are called the intelligent who know the cause and effect of things, and are likened to a torch-bearer who is clear sighted in the darkness of the night. ]
जो लोग चीजों के कारण और प्रभाव को जानते हैं, उन्हें बुद्धिमान कहा जाता है, और उन्हें एक मशाल वाहक के समान माना जाता है जो रात के अंधेरे में स्पष्ट दृष्टि रखता है। ( स्टोइक के स्टोआ की तरह)।
10. [ लोभमोहादयो दोषास्तानवं यान्त्यलं शनैः ।
धियो दिशः समासन्नशरदो मिहिका यथा ॥ १० ॥
lobhamohādayo doṣāstānavaṃ yāntyalaṃ śanaiḥ |
dhiyo diśaḥ samāsannaśarado mihikā yathā || 10 ||
All their erroneous and covetous thoughts become weaker by degrees, as the regions of the sky are cleared of their mists at the approach of autumn. ]
उनके सभी गलत और लालची विचार धीरे-धीरे कमजोर हो जाते हैं, जैसे शरद ऋतु के आगमन पर आकाश के क्षेत्र अपने कोहरे से साफ हो जाते हैं।
11. [ केवलं समवेक्ष्यन्ते विवेकाध्यासनं धियः ।
न किंचन फलं धत्ते स्वाभ्यासेन विना क्रिया ॥ ११ ॥
kevalaṃ samavekṣyante vivekādhyāsanaṃ dhiyaḥ |
na kiṃcana phalaṃ dhatte svābhyāsena vinā kriyā || 11 ||
Your thoughts require only the guidance of reason (to hit the right), as every action needs be duly performed to make it successful. ]
आपके विचारों को केवल तर्क के मार्गदर्शन की आवश्यकता है (सही दिशा में प्रहार करने के लिए), क्योंकि प्रत्येक कार्य को सफल बनाने के लिए उसे विधिवत निष्पादित करने की आवश्यकता होती है।
12. [ मनः प्रसादमायाति शरदीव महत्सरः ।
परं साम्यमुपादत्ते निर्मन्दर इवार्णवः ॥ १२ ॥
manaḥ prasādamāyāti śaradīva mahatsaraḥ |
paraṃ sāmyamupādatte nirmandara ivārṇavaḥ || 12 ||
The intellect becomes (by culture) as clear as a great lake in autumn, and it gets its calmness (by reason), like that of the sea after its churning by the Mandara mountain. ]
बुद्धि (संस्कार के द्वारा) शरद ऋतु में विशाल सरोवर के समान निर्मल हो जाती है, और (तर्क के द्वारा) वह उसी प्रकार शांत हो जाती है, जैसे मंदार पर्वत द्वारा मंथन के पश्चात समुद्र शांत हो जाता है।
13. [ निरस्तकालिमारत्नशिखेवास्ततमःपटा ।
प्रति ज्वलत्यलं प्रज्ञा पदार्थप्रविभागिनी ॥ १३ ॥
nirastakālimāratnaśikhevāstatamaḥpaṭā |
prati jvalatyalaṃ prajñā padārthapravibhāginī || 13 ||
Like the flame of a chandelier cleansed of its sootiness and dispelling the shroud of darkness, the refined intellect shines forth in full brightness, and distinguishes (the different natures of) things. ]
जैसे फानूस की लौ अपनी कालिख से मुक्त हो जाती है और अंधकार के आवरण को दूर कर देती है, वैसे ही परिष्कृत बुद्धि पूर्ण चमक के साथ चमकती है और वस्तुओं (की विभिन्न प्रकृतियों) में अंतर करती है।
14. [ दैन्यदारिद्र्यदोषाढ्या दृष्टयो दर्शितान्तराः ।
न निकृन्तन्ति मर्माणि ससंनाहमिवेषवः ॥ १४ ॥
dainyadāridryadoṣāḍhyā dṛṣṭayo darśitāntarāḥ |
na nikṛntanti marmāṇi sasaṃnāhamiveṣavaḥ || 14 ||
The evils of penury and poverty cannot overpower on them, whose strong sight can discern the evils of their opposites (wealth and riches); as no dart can pierce the mortal parts of a soldier clad in full armour ]
जिनकी तीव्र दृष्टि उनके विपरीत (धन और संपत्ति) की बुराइयों को पहचान सकती है, उन पर दरिद्रता और दरिद्रता की बुराइयाँ हावी नहीं हो सकतीं; जैसे पूर्ण कवच से सजे हुए सैनिक के नश्वर अंगों को कोई बाण नहीं भेद सकता।
15. [ हृदयं नावलुम्पन्ति भीमाः संसृतिभीतयः ।
पुरःस्थितमपि प्राज्ञं महोपलमिवेषवः ॥ १५ ॥
hṛdayaṃ nāvalumpanti bhīmāḥ saṃsṛtibhītayaḥ |
puraḥsthitamapi prājñaṃ mahopalamiveṣavaḥ || 15 ||
No worldly fears can daunt the heart of the wise man, however nearest they may approach to him. Just as no arrow can pierce through a huge solid stone. ]
कोई भी सांसारिक भय बुद्धिमान व्यक्ति के हृदय को नहीं डरा सकता, चाहे वह उसके कितने ही निकट क्यों न हो। जैसे कोई भी बाण किसी विशाल ठोस पत्थर को भेद नहीं सकता।
16. कथं स्यादादिता जन्मकर्मणां दैवपुंस्त्वयोः ।
इत्यादिसंशयगणः शाम्यत्यह्नि यथा तमः ॥ १६ ॥
kathaṃ syādāditā janmakarmaṇāṃ daivapuṃstvayoḥ |
ityādisaṃśayagaṇaḥ śāmyatyahni yathā tamaḥ || 16||
How can the origin of birth and death be the male and female of destiny?
Association with others subsides like darkness during the day 16॥
"हमारे जन्म और कर्मों का कारण भाग्य है या हमारा अपना पुण्य है" जैसे संशय विद्या से वैसे ही दूर हो जाते हैं जैसे दिन के प्रकाश से अंधकार दूर हो जाता है।
17. [ सर्वदा सर्वभावेषु संशान्तिरुपजायते ।
यामिन्यामिव शान्तायां प्रजालोक उपागते ॥ १७ ॥
sarvadā sarvabhāveṣu saṃśāntirupajāyate |
yāminyāmiva śāntāyāṃ prajāloka upāgate || 17 ||
There is a calm tranquility attending upon the wise at all times and in all conditions (of life); so also does the light of reason like solar rays, follow the dark night of error. ]
बुद्धिमान व्यक्ति के जीवन में सभी समय और सभी परिस्थितियों में एक शांत शांति रहती है; उसी प्रकार तर्क का प्रकाश भी सूर्य किरणों की तरह भ्रम की अंधेरी रात के बाद आता है।
18. [ समुद्रस्येव गाम्भीर्यं धैर्यं मेरोरिव स्थितम् ।
अन्तः शीतलता चेन्दोरिवोदेति विचारिणः ॥ १८ ॥
samudrasyeva gāmbhīryaṃ dhairyaṃ meroriva sthitam |
antaḥ śītalatā cendorivodeti vicāriṇaḥ || 18 ||
The man of right judgement has a soul as deep as the ocean and as firm as a mountain, and a cool serenity always shines within him like that of moon-light. ]
सही निर्णय वाले व्यक्ति की आत्मा समुद्र की तरह गहरी और पर्वत की तरह दृढ़ होती है, और उसके भीतर चंद्रमा की रोशनी की तरह एक शीतल शांति हमेशा चमकती रहती है।
19. [ सा जीवन्मुक्तता तस्य शनैः परिणतिं गता ।
शान्ताशेषविशेषस्य भवत्यविषयो गिराम् ॥ १९ ॥
sā jīvanmuktatā tasya śanaiḥ pariṇatiṃ gatā |
śāntāśeṣaviśeṣasya bhavatyaviṣayo girām || 19 ||
It is he who arrives slowly at what is called "living-liberation;"who remains calm amidst the endless turmoils (of the world), and is quite aloof from common talk. ]
वह व्यक्ति है जो धीरे-धीरे उस स्थान पर पहुंचता है जिसे "जीवित-मुक्ति" कहा जाता है; जो (दुनिया के) अंतहीन उथल-पुथल के बीच शांत रहता है, और सामान्य बातचीत से बिल्कुल अलग रहता है ( अर्थात दुनिया द्वारा अनदेखा किया जाता है)।
20. [ सर्वार्थशीतला शुद्धा परमालोकदास्यधीः ।
परं प्रकाशमायाति ज्योत्स्नेव शरदैन्दवी ॥ २० ॥
sarvārthaśītalā śuddhā paramālokadāsyadhīḥ |
paraṃ prakāśamāyāti jyotsneva śaradaindavī || 20 ||
His mind is calm and cool at every thing; it is pure and full of heavenly light; shining serenely as the autumnal night with the radiance of moon-beams. ]
उसका मन हर बात में शांत और शीतल रहता है; यह शुद्ध और स्वर्गीय प्रकाश से भरा है; चंद्र-किरणों की चमक के साथ शरद ऋतु की रात की तरह शांति से चमक रहा है।
21. [ हृद्याकाशे विवेकार्के शमालोकिनि निर्मले ।
अनर्थसार्थकर्तारो नोद्यन्ति किल केतवः ॥ २१ ॥
hṛdyākāśe vivekārke śamālokini nirmale |
anarthasārthakartāro nodyanti kila ketavaḥ || 21 ||
When the sun of reason illumines the cloudless region of the mind, no portentous comet of evil can make its appearance. ]
जब तर्क का सूर्य मन के बादल रहित क्षेत्र को प्रकाशित करता है, तो कोई भी अशुभ धूमकेतु (उसके क्षेत्र में) प्रकट नहीं हो सकता।
22. [ शाम्यन्ति शुद्धिमायान्ति सौम्यास्तिष्ठन्ति सून्नते ।
अचञ्चले जलेऽतृष्णाः शरदीवाभ्रमालिकाः ॥ २२ ॥
śāmyanti śuddhimāyānti saumyāstiṣṭhanti sūnnate |
acañcale jale'tṛṣṇāḥ śaradīvābhramālikāḥ || 22 ||
All desires are at rest with the elevated; they are pure with the steady, and indifferent to the inert, like the body of light clouds in autumn. ]
सभी इच्छाएँ श्रेष्ठ के साथ शांत रहती हैं; वे स्थिर के साथ शुद्ध हैं, और जड़ के प्रति उदासीन हैं, जैसे शरद ऋतु में हल्के बादलों का शरीर।
23. [ यत्किंचनकरी क्रूरा ग्राम्यता विनिवर्तते ।
दीनानना पिशाचानां लीलेव दिवसागमे ॥ २३ ॥
yatkiṃcanakarī krūrā grāmyatā vinivartate |
dīnānanā piśācānāṃ līleva divasāgame || 23 ||
The slanders of envious ill-wishers are put out of countenance (by the wise), as the frolics of goblins disappear at the approach of day. ]
ईर्ष्यालु शुभचिंतकों की निन्दा बुद्धिमानों के मुख से वैसे ही गायब हो जाती है, जैसे दिन ढलते ही भूतों की चंचलता गायब हो जाती है।
24. [ धर्मभित्तौ भृशं लग्नां धियं धैर्यधुरं गताम् ।
आधयो न विधुन्वन्ति वाताश्चित्रलतामिव ॥ २४ ॥
dharmabhittau bhṛśaṃ lagnāṃ dhiyaṃ dhairyadhuraṃ gatām |
ādhayo na vidhunvanti vātāścitralatāmiva || 24 ||
The mind that is fixed on the firm basis of virtue, and placed under the burthen of patience, is not to be shaken by accidents; but remains as a plant in a painting. ]
जो मन सद्गुण के दृढ़ आधार पर स्थित है, और धैर्य के बोझ के नीचे रखा गया है, वह दुर्घटनाओं से हिलता नहीं है; बल्कि एक चित्र में एक पौधे की तरह (हवाओं से अविचलित) रहता है।
[ न पतत्यवटे ज्ञस्तु विषयासङ्गरूपिणि ।
कः किल ज्ञातसरणिः श्वभ्रं समनुधावति ॥ २५ ॥
na patatyavaṭe jñastu viṣayāsaṅgarūpiṇi |
kaḥ kila jñātasaraṇiḥ śvabhraṃ samanudhāvati || 25 ||
The knowing man does not fall into the pit-falls lying all about the affairs of this world: for who that knows the way will run into the ditch? ]
ज्ञानी पुरुष इस संसार के कार्यों में पड़े हुए गड्ढों में नहीं गिरता, क्योंकि मार्ग जानने वाला कौन गड्ढे में गिरेगा ?
[ सच्छास्त्रसाधुवृत्तानामविरोधिनि कर्मणि ।
रमते धीर्यथाप्राप्ते साध्वीवान्तःपुराजिरे ॥ २६ ॥
sacchāstrasādhuvṛttānāmavirodhini karmaṇi |
ramate dhīryathāprāpte sādhvīvāntaḥpurājire || 26 ||
The minds of the wise are as much delighted in acting conformably to the precepts of good books and the examples of the virtuous, as chaste women are fond of keeping themselves within the bounds of the inner apartments. ]
बुद्धिमानों का मन अच्छे ग्रंथों के उपदेशों और पुण्यात्माओं के उदाहरणों के अनुरूप कार्य करने में उतना ही प्रसन्न होता है, जितना कि पतिव्रता स्त्रियाँ अपने आपको गुप्त कमरों की सीमा के भीतर रखने में प्रसन्न होती हैं ।
[ जगतां कोटिलक्षेषु यावन्तः परमाणवः ।
तेषामेकैकशोऽन्तःस्थान्सर्गान्पश्यत्यसङ्गधीः ॥ २७ ॥
jagatāṃ koṭilakṣeṣu yāvantaḥ paramāṇavaḥ |
teṣāmekaikaśo'ntaḥsthānsargānpaśyatyasaṅgadhīḥ || 27 ||
Of the innumerable millions of atoms which compose this universe, every one of them is viewed in the light of a world in the mind of the abstracted philosopher. ]
इस ब्रह्माण्ड को बनाने वाले असंख्य करोड़ों परमाणुओं में से प्रत्येक को अमूर्त दार्शनिक के मन में एक विश्व के प्रकाश में देखा जाता है ।
28. [ मोक्षोपायावबोधेन शुद्धान्तःकरणं जनम् ।
न खेदयति भोगौघो न चानन्दयति क्वचित् ॥ २८ ॥
mokṣopāyāvabodhena śuddhāntaḥkaraṇaṃ janam |
na khedayati bhogaugho na cānandayati kvacit || 28 ||
The man whose mind is purified by a knowledge of the precepts of liberation, neither repines nor rejoices at the loss or gain of the objects of enjoyment. ]
जिस मनुष्य का मन मोक्ष के नियमों के ज्ञान से शुद्ध हो गया है, वह भोग के विषयों की हानि या प्राप्ति पर न तो पश्चाताप करता है और न ही प्रसन्न होता है।
29. [ परमाणौ परमाणौ सर्ववर्गा निरर्गलाः ।
ये पतन्त्युत्पतन्त्यम्बुवीचिवत्तान्स पश्यति ॥ २९ ॥
paramāṇau paramāṇau sarvavargā nirargalāḥ |
ye patantyutpatantyambuvīcivattānsa paśyati || 29 ||
Men of unfettered minds look upon the appearance and disappearance of every atomic world, as the fluctuating wave of the sea. ]
मुक्त मन वाले पुरुष प्रत्येक अणु जगत के आविर्भाव और विनाश को समुद्र की हिलती हुई लहर के समान देखते हैं।
[ न द्वेष्टि संप्रवृत्तानि न निवृत्तानि काङ्क्षति ।
कार्याण्येष प्रबुद्धोऽपि निष्प्रबुद्ध इव द्रुमः ॥ ३० ॥
na dveṣṭi saṃpravṛttāni na nivṛttāni kāṅkṣati |
kāryāṇyeṣa prabuddho'pi niṣprabuddha iva drumaḥ || 30 ||
They neither grieve at unwished-for occurrences nor pine for their wished-for chances; and knowing well all accidents to be the consequences of their actions, they remain as unconscious as trees.]
वे न तो अनचाही घटनाओं पर शोक करते हैं, न इच्छित संयोगों के लिए तरसते हैं; तथा यह भली-भाँति जानते हुए कि सभी दुर्घटनाएँ उनके कर्मों का ही परिणाम हैं, वे वृक्षों के समान अचेतन रहते हैं (उनके प्रति पूर्णतया अचेतन रहते हैं) ।
[ दृश्यते लोकसामान्यो यथाप्राप्तानुवृत्तिमान् ।
इष्टानिष्टफलप्राप्तौ हृदयेनापराजितः ॥ ३१ ॥
dṛśyate lokasāmānyo yathāprāptānuvṛttimān |
iṣṭāniṣṭaphalaprāptau hṛdayenāparājitaḥ || 31 ||
These (holy men) appear as common people, and live upon what they get; whether they meet with aught of welcome or unwelcome to them, their minds remain unconquered. ]
ये (पवित्र पुरुष) साधारण लोगों की तरह दिखते हैं, और जो कुछ उन्हें मिलता है उसी पर अपना जीवन निर्वाह करते हैं; चाहे उन्हें कुछ भी स्वागत योग्य मिले या अप्रिय, उनका मन अजेय रहता है ।
32. [ बुद्ध्वेदमखिलं शास्त्रं वाचयित्वा विविच्यताम् ।
अनुभूयत एवैतन्न तूक्तं वरशापवत् ॥ ३२ ॥
buddhvedamakhilaṃ śāstraṃ vācayitvā vivicyatām |
anubhūyata evaitanna tūktaṃ varaśāpavat || 32 ||
They having understood the whole of this Sastra, and having read and considered it well, as well as pondered (on its purport), hold their silence as in the case of a curse or blessing. ]
वे इस शास्त्र को सम्पूर्ण रूप से समझकर , इसे भली-भाँति पढ़कर, इसका विचार करके, तथा (इसके तात्पर्य पर) विचार करके, शाप या आशीर्वाद के विषय में (जो संतों द्वारा कभी नहीं कहा जाता) मौन रहते हैं।
33. [ शास्त्रं सुबोधमेवेदं सालंकारविभूषितम् ।
काव्यं रसमयं चारु दृष्टान्तैः प्रतिपादितम् ॥ ३३ ॥
śāstraṃ subodhamevedaṃ sālaṃkāravibhūṣitam |
kāvyaṃ rasamayaṃ cāru dṛṣṭāntaiḥ pratipāditam || 33 ||
This Sastra is easy to be understood, and is ornamented with figures (of speech). It is a poem full of flavours and embellished with beautiful similes. ]
यह शास्त्र समझने में आसान है, तथा अलंकारों से अलंकृत है। यह रसों से भरा हुआ तथा सुन्दर उपमाओं से अलंकृत काव्य है।
34. [ बुध्यते स्वयमेवेदं किंचित्पदपदार्थवित् ।
स्वयं यस्तु न वेत्तीदं श्रोतव्यं तेन पण्डितात् ॥ ३४ ॥
budhyate svayamevedaṃ kiṃcitpadapadārthavit |
svayaṃ yastu na vettīdaṃ śrotavyaṃ tena paṇḍitāt || 34 ||
One may be self taught in it who has a slight knowledge of words and their senses; but he who does not understand the purport well, should learn it from a pandit. ]
जिसे शब्दों और उनके अर्थों का थोड़ा-बहुत ज्ञान हो, वह स्वयं भी इसका अध्ययन कर सकता है; किन्तु जो तात्पर्य को भली-भाँति नहीं समझता, उसे इसे किसी पंडित से सीखना चाहिए ।
35. [ यस्मिन्श्रुते मते ज्ञाते तपोध्यानजपादिकम् ।
मोक्षप्राप्तौ नरस्येह न किंचिदुपयुज्यते ॥ ३५ ॥
yasminśrute mate jñāte tapodhyānajapādikam |
mokṣaprāptau narasyeha na kiṃcidupayujyate || 35 ||
After hearing, thinking and understanding this work, one has no more need of practising austerities, or of meditation and repeating the Mantras and other rites: and a man requires nothing else in this world for the attainment of his liberation. ]
इस कार्य को सुनने, विचारने और समझने के बाद, मनुष्य को तपस्या करने, ध्यान करने और मंत्र और अन्य अनुष्ठानों की आवश्यकता नहीं रहती है: और मनुष्य को अपनी मुक्ति की प्राप्ति के लिए इस संसार में और कुछ भी नहीं चाहिए।
36. [ एतच्छास्त्रघनाभ्यासात्पौनःपुन्येन वीक्षणात् ।
पाण्डित्यं स्यादपूर्वं हि चित्तसंस्कारपूर्वकम् ॥ ३६ ॥
etacchāstraghanābhyāsātpaunaḥpunyena vīkṣaṇāt |
pāṇḍityaṃ syādapūrvaṃ hi cittasaṃskārapūrvakam || 36 ||
By deep study of this work and its repeated perusal, a man attains to an uncommon scholarship next to the purification of his soul. ]
इस ग्रन्थ के गहन अध्ययन और इसके बार-बार अध्ययन से मनुष्य अपनी आत्मा की शुद्धि के साथ-साथ असाधारण विद्वत्ता को प्राप्त करता है।
37. [ अहं जगदिति प्रौढो द्रष्टृदृश्यपिशाचकः ।
पिशाचोऽर्कोदयेनेव स्वयं शाम्यत्ययत्नतः ॥ ३७ ॥
ahaṃ jagaditi prauḍho draṣṭṛdṛśyapiśācakaḥ |
piśāco'rkodayeneva svayaṃ śāmyatyayatnataḥ || 37 ||
The ego and the non-ego, that is, the viewer and the view, are both but chimeras of the imagination, and it is their annihilation alone, that leads insensibly to the vision of the soul. ]
अहंकार और अनहंकार , अर्थात् दर्शक और दृश्य , दोनों ही कल्पना की कल्पना मात्र हैं, और केवल उनका विनाश ही आत्मा के दर्शन की ओर ले जाता है।
38. [ भ्रमो जगदहं चेति स्थित एवोपशाम्यति ।
स्वप्नमोहः परिज्ञात इव नो भ्रमयत्यलम् ॥ ३८ ॥
bhramo jagadahaṃ ceti sthita evopaśāmyati |
svapnamohaḥ parijñāta iva no bhramayatyalam || 38 ||
The error of the reality of ego and the perceptible world, will vanish away as visions in a dream; for who, that knows the falsehood of dreams, will fall into the error. ]
अहंकार और प्रत्यक्ष जगत् की भ्रांति स्वप्न में देखे गए दर्शनों की भाँति लुप्त हो जाएगी; क्योंकि स्वप्नों के मिथ्यात्व को जानने वाला कौन है जो उन्हें सत्य मानने की भ्रांति में पड़ेगा?
39. [ यथा संकल्पनगरे पुंसो हर्षविषादिता ।
न बाधते तथैवास्मिन्परिज्ञाते जगद्भ्रमे ॥ ३९ ॥
yathā saṃkalpanagare puṃso harṣaviṣāditā |
na bādhate tathaivāsminparijñāte jagadbhrame || 39 ||
As an imaginary palace gives no joy or grief to any body, so it is in the case of the erroneous conception of the world. ]
जैसे एक काल्पनिक महल किसी को भी न तो खुशी देता है और न ही दुःख देता है, वैसे ही यह दुनिया की गलत धारणा के मामले में है।
40. [ चित्रसर्पः परिज्ञातो न सर्पभयदो यथा ।
दृश्यसर्पः परिज्ञातस्तथा न सुखदुःखदः ॥ ४० ॥
citrasarpaḥ parijñāto na sarpabhayado yathā |
dṛśyasarpaḥ parijñātastathā na sukhaduḥkhadaḥ || 40 ||
As no body is afraid of a serpent that he sees in painting, so the sight of a living serpent neither terrifies nor pleases one who knows it. ]
जिस प्रकार कोई भी व्यक्ति चित्र में देखे गए सर्प से नहीं डरता, उसी प्रकार जीवित सर्प को देखकर उसे जानने वाला न तो भयभीत होता है और न ही प्रसन्न होता है।
41. [ परिज्ञानेन सर्पत्वं चित्रसर्पस्य नश्यति ।
यथा तथैव संसारः स्थित एवोपशाम्यति ॥ ४१ ॥
parijñānena sarpatvaṃ citrasarpasya naśyati |
yathā tathaiva saṃsāraḥ sthita evopaśāmyati || 41 ||
And as it is our knowledge of the painted serpent that removes our fear of it as a serpent, so our conviction of the unreality of the world, must disperse our mistake of its existence. ]
और जिस प्रकार चित्रित सर्प के बारे में हमारा ज्ञान ही उसके सर्प होने के भय को दूर करता है, उसी प्रकार संसार की अवास्तविकता के बारे में हमारा विश्वास, उसके अस्तित्व के बारे में हमारी भूल को दूर कर देगा।
42. [ सुमनःपल्लवामर्दे किंचिद्व्यतिकरो भवेत् ।
परमार्थपदप्राप्तौ नतु व्यतिकरोऽल्पकः ॥ ४२ ॥
sumanaḥpallavāmarde kiṃcidvyatikaro bhavet |
paramārthapadaprāptau natu vyatikaro'lpakaḥ || 42 ||
Even the plucking of a flower or tearing of its (tender) leaflet, is attended with a little exertion (of the nails and fingers), but no (bodily) exertion whatever is required to gain the blessed state. ]
फूल तोड़ने या उसके कोमल पत्ते तोड़ने में भी थोड़ा परिश्रम (नाखूनों और अंगुलियों का) लगता है, परंतु (योग ध्यान की ) परम सुखदायी अवस्था प्राप्त करने के लिए किसी भी प्रकार के (शारीरिक) परिश्रम की आवश्यकता नहीं होती।
43. [ गच्छत्यवयवः स्पन्दं सुमनःपत्रमर्दने ।
इह धीमात्ररोधस्तु नाङ्गावयवचालनम् ॥ ४३ ॥
gacchatyavayavaḥ spandaṃ sumanaḥpatramardane |
iha dhīmātrarodhastu nāṅgāvayavacālanam || 43 ||
There is an action of the members of body, accompanied with the act of plucking or pulling off a flower; but in the other case (of Yoga), you have only to fix your mind, and make no exertion of your body. ]
एक क्रिया है जिसमें शरीर के अंग फूल तोड़ने या उखाड़ने की क्रिया के साथ-साथ कार्य करते हैं; लेकिन दूसरी स्थिति (योग की) में, आपको केवल अपने मन को स्थिर करना है, और अपने शरीर पर कोई परिश्रम नहीं करना है।
44. [ सुखासनोपविष्टेन यथासंभवमश्नता ।
भोगजालं सदाचारविरुद्धेषु न तिष्ठता ॥ ४४ ॥
sukhāsanopaviṣṭena yathāsaṃbhavamaśnatā |
bhogajālaṃ sadācāraviruddheṣu na tiṣṭhatā || 44 ||
It is practicable with ease by any one sitting on his easy seat and fed with his usual food, and not addicted to gross pleasures, nor trespassing the rules of good conduct. ]
यह किसी भी व्यक्ति द्वारा अपने आरामदायक आसन पर बैठकर और अपने सामान्य भोजन से तृप्त होकर, और स्थूल सुखों में आसक्त न होकर, और अच्छे आचरण के नियमों का उल्लंघन न करके, आसानी से किया जा सकता है।
45. [ यथाक्षणं यथादेशं प्रविचारयता सुखम् ।
यथासंभवसत्सङ्गमिदं शास्त्रमथेतरत् ॥ ४५ ॥
yathākṣaṇaṃ yathādeśaṃ pravicārayatā sukham |
yathāsaṃbhavasatsaṅgamidaṃ śāstramathetarat || 45 ||
You can derive happiness at each place and time, from your own observations, as also from your association with the good wherever it is available. This is an optional rule. ]
आप हर जगह और हर समय पर अपने निरीक्षण से, साथ ही जहाँ भी अच्छाई उपलब्ध हो, उसके साथ अपनी संगति से खुशी प्राप्त कर सकते हैं। यह एक वैकल्पिक नियम है।
46. आसाद्यते महाज्ञानबोधः संसारशान्तिदः ।
न भूयो जायते येन योनियन्त्रप्रपीडनम् ॥ ४६॥
āsādyate mahājñānabodhaḥ saṃsāraśāntidaḥ |
na bhūyo jāyate yena yoniyantraprapīḍanam || 46||
You can derive happiness at each place and time, from your own observations, as also from your association with the good wherever it is available. This is an optional rule.
आप हर जगह और हर समय पर अपने निरीक्षणों से, साथ ही जहाँ भी अच्छाई उपलब्ध हो, उसके साथ जुड़कर खुशी प्राप्त कर सकते हैं। यह एक वैकल्पिक नियम है।
ये सर्वोच्च ज्ञान प्राप्त करने, इस संसार में शांति प्रदान करने तथा गर्भ में पुनर्जन्म के कष्ट से बचाने के साधन हैं।
47. [ एतावत्यपि येऽभीताः पापा भोगरसे स्थिताः ।
स्वमातृविष्ठाकृमयः कीर्तनीया न तेऽधमाः ॥ ४७ ॥
etāvatyapi ye'bhītāḥ pāpā bhogarase sthitāḥ |
svamātṛviṣṭhākṛmayaḥ kīrtanīyā na te'dhamāḥ || 47 ||
But such as are afraid of this course, and are addicted to the vicious pleasures of the world, are to be reckoned as too base, and no better than faeces and worms of their mother's bowels. ]
लेकिन जो लोग इस मार्ग से डरते हैं, और संसार के दुष्ट सुखों के आदी हैं, वे बहुत ही अधम माने जाएंगे, और अपनी मां की आंतों के मल और कीड़ों से भी बदतर नहीं हैं।
48. [ श्रृणु तावदिदानीं त्वं कथ्यमानमिदं मया ।
राघव ज्ञानविस्तारं बुद्धिसारतरान्तरम् ॥ ४८ ॥
śrṛṇu tāvadidānīṃ tvaṃ kathyamānamidaṃ mayā |
rāghava jñānavistāraṃ buddhisāratarāntaram || 48 ||
Attend now, Rama, to what I am going to say with regard to the advancement of knowledge, and improvement of the understanding in another way. ]
अब हे राम ! मैं ज्ञान की उन्नति तथा बुद्धि के अन्य प्रकार से सुधार के संबंध में जो कुछ कहने जा रहा हूँ, उस पर ध्यान दो।
49. [ यथेदं श्रूयते चास्त्रं तामापातनिकां श्रृणु ।
विचार्यते यथार्थोऽयं यथा च परिभाषया ॥ ४९ ॥
yathedaṃ śrūyate cāstraṃ tāmāpātanikāṃ śrṛṇu |
vicāryate yathārtho'yaṃ yathā ca paribhāṣayā || 49 ||
Hear now the recent method in which this Sastra is learnt (by people), and its true sense interpreted to them by means of its Exposition. ]
अब सुनो कि किस आधुनिक विधि से इस शास्त्र को (लोगों द्वारा) सीखा जाता है, तथा इसकी व्याख्या के माध्यम से इसका सही अर्थ उन्हें समझाया जाता है।
50. [ येनेहाननुभूतेऽर्थे दृष्टेनार्थेन बोधनम् ।
बोधोपकारफलदं तं दृष्टान्तं विदुर्बुधाः ॥ ५० ॥
yenehānanubhūte'rthe dṛṣṭenārthena bodhanam |
bodhopakāraphaladaṃ taṃ dṛṣṭāntaṃ vidurbudhāḥ || 50 ||
That thing which serves to explain the unapparent meaning (of a passage), by its illustration by some thing that is well known, and which may be useful to help the understanding (of the passage) is called a simile or Example.]
वह बात जो किसी सुविदित बात के द्वारा किसी अप्रकट अर्थ को स्पष्ट करने के काम आती है, तथा जो (अंश को) समझने में सहायक हो, उसे उपमा या उदाहरण कहते हैं।
51. [ दृष्टान्तेन विना राम नापूर्वार्थोऽवबुध्यते ।
यथा दीपं विना रात्रौ भाण्डोपस्करणं गृहे ॥ ५१ ॥
dṛṣṭāntena vinā rāma nāpūrvārtho'vabudhyate |
yathā dīpaṃ vinā rātrau bhāṇḍopaskaraṇaṃ gṛhe || 51 ||
It is hard to understand the meaning given before without an instance, just as it is useless to have a lampstick at home without setting a lamp on it at night. ]
बिना उदाहरण के पहले बताए गए अर्थ को समझना कठिन है, जैसे रात में दीपक जलाए बिना घर में दीपक रखना बेकार है।
52. यैर्यैः काकुत्स्थ दृष्टान्तैस्त्वं मयेहावबोध्यसे ।
सर्वे सकारणास्ते हि प्राप्यन्तु सदकारणम् ॥ ५२ ॥
yairyaiḥ kākutstha dṛṣṭāntaistvaṃ mayehāvabodhyase |
sarve sakāraṇāste hi prāpyantu sadakāraṇam || 52||
Whatever examples are given here as explanatory of divine nature, they are to be understood as appertaining to a world seen in a dream.
मैंने तुम्हें समझाने के लिए जो भी उपमाएँ और उदाहरण दिए हैं, वे सब किसी न किसी कारण से उत्पन्न हैं, किन्तु वे अकारण ब्रह्म के ज्ञान की ओर ले जाते हैं।
53. [ उपमानोपमेयानां कार्यकारणतोदिता ।
वर्जयित्वा परं ब्रह्म सर्वेषामेव विद्यते ॥ ५३ ॥
upamānopameyānāṃ kāryakāraṇatoditā |
varjayitvā paraṃ brahma sarveṣāmeva vidyate || 53 ||
Wherever the comparisons and compared objects are used as expressive of the cause and effect, they apply to all cases except Brahma. ]
जहाँ कहीं भी तुलना और तुलना की गई वस्तुओं का उपयोग कारण और प्रभाव को व्यक्त करने के लिए किया जाता है, वे ब्रह्म (जो बिना कारण के है) को छोड़कर सभी मामलों पर लागू होते हैं।
54. [ ब्रह्मोपदेशे दृष्टान्तो यस्तवेह हि कथ्यते ।
एकदेशसधर्मत्वं तत्रान्तः परिगृह्यते ॥ ५४ ॥
brahmopadeśe dṛṣṭānto yastaveha hi kathyate |
ekadeśasadharmatvaṃ tatrāntaḥ parigṛhyate || 54 ||
The examples that are given to explain the nature of Brahma, are to be taken in their partial (and not general) sense. ]
ब्रह्म के स्वरूप को समझाने के लिए जो उदाहरण दिए गए हैं, उन्हें आंशिक (सामान्य नहीं) अर्थ में लिया जाना चाहिए।
55. [ यो यो नामेह दृष्टान्तो ब्रह्मतत्त्वावबोधने ।
दीयते स स बोद्धव्यः स्वप्नजातो जगद्गतः ॥ ५५ ॥
yo yo nāmeha dṛṣṭānto brahmatattvāvabodhane |
dīyate sa sa boddhavyaḥ svapnajāto jagadgataḥ || 55 ||
Whatever examples are given here as explanatory of divine nature, they are to be understood as appertaining to a world seen in a dream. ]
यहाँ दैवी प्रकृति की व्याख्या के लिए जो भी उदाहरण दिए गए हैं, उन्हें स्वप्न में देखे गए जगत से संबंधित समझना चाहिए।
56. [ एवं सति निराकारे ब्रह्मण्याकारवान्कथम् ।
दृष्टान्त इति नोद्यन्ति मूर्खवैकल्पिकोक्तयः ॥ ५६ ॥
evaṃ sati nirākāre brahmaṇyākāravānkatham |
dṛṣṭānta iti nodyanti mūrkhavaikalpikoktayaḥ || 56 ||
In such cases, no corporeal instance can apply to the incorporeal Brahma, nor optional and ambiguous expressions give a definite idea of Him. ]
ऐसे मामलों में, कोई भी साकार उदाहरण निराकार ब्रह्म पर लागू नहीं हो सकता है, न ही वैकल्पिक और अस्पष्ट अभिव्यक्तियाँ उनके बारे में कोई निश्चित विचार देती हैं।
57. [ अन्यासिद्धविरुद्धादिदृग्दृष्टान्तप्रदूषणैः ।
स्वप्नोपमत्वाज्जगतः समुदेति न किंचन ॥ ५७ ॥
anyāsiddhaviruddhādidṛgdṛṣṭāntapradūṣaṇaiḥ |
svapnopamatvājjagataḥ samudeti na kiṃcana || 57 ||
Those who find fault with instances of an imperfect or contradictory nature, cannot blame our comparison of the appearance of the world to a vision in dream. ]
जो लोग अपूर्ण या विरोधाभासी प्रकृति के उदाहरणों में दोष ढूंढते हैं, वे संसार के स्वरूप की स्वप्न में दिखाई देने वाली दृष्टि से हमारी तुलना को दोष नहीं दे सकते।
58. [ अवस्तु पूर्वापरयोर्वर्तमाने विचारितम् ।
यथा जाग्रत्तथा स्वप्नः सिद्धमाबालमागतम् ॥ ५८ ॥
avastu pūrvāparayorvartamāne vicāritam |
yathā jāgrattathā svapnaḥ siddhamābālamāgatam || 58 ||
A prior and posterior non-entity is considered as existent at the present moment (as is the visible world which was not, nor will be afterwards). So the waking and dreaming states are known to be alike from our boyhood. ]
एक पूर्ववर्ती और परवर्ती अ-अस्तित्व को वर्तमान क्षण में विद्यमान माना जाता है (जैसा कि दृश्यमान जगत है जो न तो था और न ही बाद में होगा)। इसलिए जाग्रत और स्वप्न अवस्थाएँ बचपन से ही एक जैसी मानी जाती हैं।
59. [ स्वप्नसंकल्पनाध्यानवरशापौषधादिभिः ।
यथार्था इह दृष्टान्तास्तद्रूपत्वाज्जगत्स्थितेः ॥ ५९ ॥
svapnasaṃkalpanādhyānavaraśāpauṣadhādibhiḥ |
yathārthā iha dṛṣṭāntāstadrūpatvājjagatsthiteḥ || 59 ||
The simile of the existence of the world with the dreaming state is exact in all instances, as our desires, thoughts, our pleasures and displeasures, and all other acts are alike in both states. ]
स्वप्न अवस्था के साथ संसार के अस्तित्व की उपमा सभी उदाहरणों में सटीक है, क्योंकि हमारी इच्छाएँ, विचार, हमारे सुख और दुःख तथा अन्य सभी कार्य दोनों अवस्थाओं में समान हैं।
60. [ मोक्षोपायकृता ग्रन्थकारेणान्येऽपि ये कृताः ।
ग्रन्थास्तेष्वियमेवैका व्यवस्था बोध्यबोधने ॥ ६० ॥
mokṣopāyakṛtā granthakāreṇānye'pi ye kṛtāḥ |
granthāsteṣviyamevaikā vyavasthā bodhyabodhane || 60 ||
Both this work and others which have been composed by other authors on the means of salvation, have all pursued the same plan in their explanation of the knowable. ]
यह रचना तथा मोक्ष के साधनों पर अन्य लेखकों द्वारा रचित अन्य रचनाएँ, सभी ने ज्ञेय की व्याख्या में एक ही योजना का अनुसरण किया है।
61. [ स्वप्नाभत्वं च जगतः श्रुते शास्त्रेऽवबोध्यते ।
शीघ्रं न पार्यते वक्तुं वाक्किल क्रमवर्तिनी ॥ ६१ ॥
svapnābhatvaṃ ca jagataḥ śrute śāstre'vabodhyate |
śīghraṃ na pāryate vaktuṃ vākkila kramavartinī || 61 ||
The resemblance of the world to a dream is found also in the Srutis or Vedanta. It is not to be explained in a word, but requires a continued course of lectures. ]
संसार की स्वप्न से समानता श्रुति या वेदांत में भी पाई जाती है । इसे एक शब्द में नहीं समझाया जा सकता, बल्कि इसके लिए (विषय पर) निरंतर व्याख्यान की आवश्यकता होती है।
62. [ स्वप्नसंकल्पनाध्याननगराद्युपमं जगत् ।
यतस्त एव दृष्टान्तास्तस्मात्सन्तीह नेतरे ॥ ६२ ॥
svapnasaṃkalpanādhyānanagarādyupamaṃ jagat |
yatasta eva dṛṣṭāntāstasmātsantīha netare || 62 ||
The comparison of the world to an imagery in the dream or an imaginary Utopia of the mind, is also adduced in examples of this kind in preference to others. ]
स्वप्न में संसार की तुलना या मन के काल्पनिक स्वप्नलोक से करना भी इस प्रकार के उदाहरणों में अन्य की अपेक्षा अधिक वरीयता देता है।
63. [ अकारणे कारणता यद्बोधायोपमीयते ।
न तत्र सर्वसाधर्म्यं संभवत्युपमाश्रमैः ॥ ६३ ॥
akāraṇe kāraṇatā yadbodhāyopamīyate |
na tatra sarvasādharmyaṃ saṃbhavatyupamāśramaiḥ || 63 ||
Whenever a causality is shown by a simile of something which is no cause, there the simile is applied in some particular and not all its general attributes.]
जब कभी किसी ऐसी वस्तु की उपमा द्वारा कार्य-कारण दर्शाया जाता है, जो कारण नहीं है, तो वह उपमा उसके कुछ विशेष गुणों में ही प्रयुक्त होती है, सभी सामान्य गुणों में नहीं।
64. [ उपमेयस्योपमानादेकांशेन सधर्मता ।
अङ्गीकार्यावबोधाय धीमता निर्विवादिना ॥ ६४ ॥
upameyasyopamānādekāṃśena sadharmatā |
aṅgīkāryāvabodhāya dhīmatā nirvivādinā || 64 ||
The partial similitude of this comparison with some property of the compared object, is unhesitatingly acknowledged by the learned in all their illustrations. ]
तुलना की गई वस्तु के कुछ गुण के साथ इस तुलना की आंशिक समानता, विद्वानों द्वारा उनके सभी दृष्टांतों में बिना किसी हिचकिचाहट के स्वीकार की जाती है।
65. [ अर्थावलोकने दीपादाभामात्रादृते किल ।
न स्थानतैलवर्त्यादि किंचिदव्युपयुज्यते ॥ ६५ ॥
arthāvalokane dīpādābhāmātrādṛte kila |
na sthānatailavartyādi kiṃcidavyupayujyate || 65 ||
The light of the sense (of some thing) is compared with a lamp in its brightness only, in disregard of its stand or stick, the oil or the wick. ]
( किसी वस्तु के) इन्द्रिय प्रकाश की तुलना दीपक से केवल उसकी चमक के आधार पर की जाती है, चाहे उसका आधार या डंडा, तेल या बाती कुछ भी हो।
66. [ एकदेशसमर्थत्वादुपमेयावबोधनम् ।
उपमानं करोत्यङ्ग दीपोऽर्थप्रभया यथा ॥ ६६ ॥
ekadeśasamarthatvādupameyāvabodhanam |
upamānaṃ karotyaṅga dīpo'rthaprabhayā yathā || 66 ||
The compared object is to be understood in its capacity of admitting a partial comparison (of the properties); as in the instance of sense and light, the simile consists in the brightness of both. ]
तुलना की गई वस्तु को आंशिक तुलना (गुणों की) स्वीकार करने की क्षमता में समझा जाना चाहिए; जैसे इंद्रिय और प्रकाश के उदाहरण में, उपमा दोनों की चमक में निहित है।
67. [ दृष्टान्तस्यांशमात्रेण बोध्यबोधोदये सति ।
उपादेयतया ग्राह्यो महावाक्यार्थनिश्चयः ॥ ६७ ॥
dṛṣṭāntasyāṃśamātreṇa bodhyabodhodaye sati |
upādeyatayā grāhyo mahāvākyārthaniścayaḥ || 67 ||
When the knowledge of the knowable thing is derived from some particular property of the comparison, it is granted as a suitable simile, in understanding the sense of some great saying. ]
जब ज्ञेय वस्तु का ज्ञान उपमा के किसी विशेष गुण से प्राप्त होता है, तो उसे किसी महान उक्ति (शास्त्रों के अंश) के अर्थ को समझने के लिए उपयुक्त उपमा के रूप में प्रदान किया जाता है।
68. [ न कुतार्किकतामेत्य नाशनीया प्रबुद्धता ।
अनुभूत्यपलापान्तैरपवित्रैर्विकल्पितैः ॥ ६८ ॥
na kutārkikatāmetya nāśanīyā prabuddhatā |
anubhūtyapalāpāntairapavitrairvikalpitaiḥ || 68 ||
We must not overshadow our intellect by bad logic, nor set at naught our common sense by an unholy scepticism. ]
हमें अपनी बुद्धि को बुरे तर्क से ढकना नहीं चाहिए, न ही अपवित्र संदेह से अपनी सामान्य बुद्धि को नष्ट करना चाहिए।
69. [ विचारणादनुभवकारिवैरिणोऽपि वाङ्मयं त्वनुगतमस्मदादिषु ।
स्त्रियोक्तमप्यपपरमार्थवैदिकं वचो वचःप्रलपनमेव नागमः ॥ ६९ ॥
vicāraṇādanubhavakārivairiṇo'pi vāṅmayaṃ tvanugatamasmadādiṣu |
striyoktamapyapaparamārthavaidikaṃ vaco vacaḥpralapanameva nāgamaḥ || 69 ||
We have by our reasoning well weighed the verbosity of our opinionative adversaries, and never set aside the holy sayings of the Vedas, even when they are at variance with the opinions of our families. ]
हमने अपने तर्क से अपने विरोधी विरोधियों की वाचालता को अच्छी तरह से परखा है, और वेदों की पवित्र बातों को कभी भी अनदेखा नहीं किया है, भले ही वे हमारे परिवारों के विचारों से भिन्न हों।
[ अस्माकमस्ति मतिरङ्ग तयेति सर्वशास्त्रैकवाक्यकरणं फलितं यतो यः ।
प्रातीतिकार्थमपशास्त्रनिजाङ्गपुष्टात्संवेदनादितरदस्ति ततः प्रमाणम् ॥ ७० ॥
asmākamasti matiraṅga tayeti sarvaśāstraikavākyakaraṇaṃ phalitaṃ yato yaḥ |
prātītikārthamapaśāstranijāṅgapuṣṭātsaṃvedanāditaradasti tataḥ pramāṇam || 70 ||
O Rama! we have stored in our minds the truths resulting from the unanimous voice of all the Sastras, whereby it will be evident that we have attained the object of our belief, apart from the fabricated systems of heretical Sastras. ]
हे राम! हमने सभी शास्त्रों सर्वसम्मत वाणी से सत्यों को अपने मन में निकाल लिया गया है, जिससे यह स्पष्ट हो जाएगा कि हम विधर्मी शास्त्रों के मानगढ़ंत आश्रम से अलग, अपने विश्वास के उद्देश्य को प्राप्त कर सकते हैं।
.jpeg)
0 टिप्पणियाँ
If you have any Misunderstanding Please let me know