अध्याय XVIII - जीवित आत्मा का अवतार
पुस्तक IV - स्थिति प्रकरण (स्थिति प्रकरण)
तर्क : आत्मा की अशुद्ध अवस्था; और उसकी पवित्रता जो एकमात्र एक के ज्ञान की ओर ले जाती है।
वशिष्ठ ने आगे कहा :—
1. [ श्रीवसिष्ठ उवाच ।
सर्वसंसृतिखण्डेषु भूतबीजकलात्मनः ।
तन्मात्रप्रतिभासस्य प्रतिभासेन भिन्नता ॥ १ ॥
śrīvasiṣṭha uvāca |
sarvasaṃsṛtikhaṇḍeṣu bhūtabījakalātmanaḥ |
tanmātrapratibhāsasya pratibhāsena bhinnatā || 1 ||
Vasishtha continued:—The living souls (Jivatman), residing in the seeds of material bodies (bhuta-vija) in all parts of the world, differ from one another; and there according to the difference in their knowledge of themselves (tanmatra), or self identity with the Unity. ]
संसार के सभी भागों में भौतिक शरीरों ( भूत - विज ) के बीजों में निवास करने वाली जीवित आत्माएं ( जीवात्मा ) एक दूसरे से भिन्न होती हैं; और वहां उनके स्वयं के ज्ञान ( तन्मात्रा ) या एकता के साथ आत्म पहचान में अंतर के अनुसार होती हैं ।
2. [ प्रवृत्तिर्वा निवृत्तिर्वा तन्मात्रावृत्तिपूर्वकम् ।
सर्वस्य जीवजातस्य सुषुप्तत्वादनन्तरम् ॥ २ ॥
pravṛttirvā nivṛttirvā tanmātrāvṛttipūrvakam |sarvasya jīvajātasya suṣuptatvādanantaram || 2 ||
As long as there is no volition nor nolition, connected with the identity of the living soul; so long it reposes in a state of rest, not unlike that of sound sleep. ]
जब तक जीवात्मा की पहचान से जुड़ी कोई इच्छा या ज्ञान नहीं है; तब तक वह विश्राम की अवस्था में रहता है, जो गहरी नींद ( सुषुप्ति ) के समान है।
3. [ प्रवृत्तिभाजो ये जीवास्ते तन्मात्रप्रदर्शिनः ।
तन्मात्रैकतया सर्गान्मिथः पश्यन्ति कल्पितान् ॥ ३ ॥
pravṛttibhājo ye jīvāste tanmātrapradarśinaḥ |
tanmātraikatayā sargānmithaḥ paśyanti kalpitān || 3 ||
But living souls addicted to their wishes, view their identity with the same; and find themselves born in their desired shapes here below. ]
लेकिन जीवात्माएँ अपनी इच्छाओं में आसक्त होकर उसी के साथ अपनी पहचान देखती हैं; और स्वयं को यहाँ नीचे अपनी इच्छित आकृतियों में जन्म लेते हुए पाती हैं।
4. [ तन्मात्रैक्यप्रणालेन चित्राः सर्गजलाशयाः ।
परस्परं संमिलन्ति घनतां यान्ति चाभितः ॥ ४ ॥
tanmātraikyapraṇālena citrāḥ sargajalāśayāḥ |parasparaṃ saṃmilanti ghanatāṃ yānti cābhitaḥ || 4 ||
The tanmatras of the living soul and its proclivities, run in one channel to the reservoir of life, and are thickened into one living being by their mutual coalition. ]
जीवात्मा की तन्मात्राएँ और उसकी प्रवृत्तियाँ एक ही मार्ग से जीवन के भण्डार तक जाती हैं और अपने पारस्परिक गठबंधन से एक जीव में सघन हो जाती हैं।
5. [ केचित्पृथक्स्थितिगताः पृथगेव लयं गताः ।
केचिन्मिथः संमिलिता जगद्गुञ्जा स्थिताक्षता ॥ ५ ॥
kecitpṛthaksthitigatāḥ pṛthageva layaṃ gatāḥ |kecinmithaḥ saṃmilitā jagadguñjā sthitākṣatā || 5 ||
Some of them are situated apart from one another, and are dissolved also separately; and some are joined together, and are born as two gunja fruits growing together. ]
उनमें से कुछ एक दूसरे से अलग स्थित हैं, और अलग-अलग विलीन भी हो जाते हैं; और कुछ एक साथ जुड़े हुए हैं, और एक साथ उगने वाले दो गुंजा फलों के रूप में पैदा होते हैं।
6. [ जगद्रुञ्जासहस्राणि यत्रासंख्यान्यणावणौ ।
अपरस्परलग्नानि काननं ब्रह्म नाम तत् ॥ ६ ॥
jagadruñjāsahasrāṇi yatrāsaṃkhyānyaṇāvaṇau |
aparasparalagnāni kānanaṃ brahma nāma tat || 6 ||
The world consisting of thousands of orbs like gunja fruits, contains the assemblage of atoms on atoms; and these unconnected with one another, form the great garden of God. ]
गुंजा फल के समान हजारों गोलों से युक्त यह संसार , परमाणुओं पर परमाणुओं के समूह से युक्त है; और ये एक दूसरे से असंबद्ध होकर, भगवान का महान उद्यान बनाते हैं।
7. [ मिथः संमिलनेनैता घनतां समुपागताः ।
यद्यद्यत्र यथा रूढं तत्तत्पश्यति नेतरत् ॥ ७ ॥
mithaḥ saṃmilanenaitā ghanatāṃ samupāgatāḥ |yadyadyatra yathā rūḍhaṃ tattatpaśyati netarat || 7 ||
These being joined also with one another, became dense and thick; and remain in the same place, where it has grown. ]
ये भी एक दूसरे से जुड़कर घने और मोटे हो गए हैं; और उसी स्थान पर रहते हैं, जहाँ ये उगे थे।
8. [ वर्तमानं मनोराज्यं नैष्फल्यं समुपागता ।
सा कृत्तिर्मनसो ज्ञेया तस्य जीवपरम्परा ॥ ८ ॥
vartamānaṃ manorājyaṃ naiṣphalyaṃ samupāgatā |sā kṛttirmanaso jñeyā tasya jīvaparamparā || 8 ||
The different states of the mind, ensuing upon the absence of its present objects under its province, brings on a change in its constitution, which is called its regeneration. ]
मन की विभिन्न अवस्थाएँ, उसके अधीन वर्तमान विषयों के अभाव में उत्पन्न होकर, उसके स्वरूप में परिवर्तन लाती हैं, जिसे उसका पुनर्जन्म (नया जीवन) कहते हैं। (इस प्रकार परिस्थितियों के परिवर्तन के अधीन मन का परिवर्तन, उसका एक भिन्न सत्ता में रूपान्तरण माना जाता है।)
9. [ परस्परं संमिलतां सर्गाणां रूढभाविनाम् ।
देहसत्ता भृशं रूढा देहाभावस्तु विस्मृतिः ॥ ९ ॥
parasparaṃ saṃmilatāṃ sargāṇāṃ rūḍhabhāvinām |dehasattā bhṛśaṃ rūḍhā dehābhāvastu vismṛtiḥ || 9 ||
Thus every regeneration of the mind in a new life, is accompanied with its concomitant desires, and their results. The new life is attended with its proper body, unless the mind has lost its reminiscence. ]
इस प्रकार, नए जीवन में मन के प्रत्येक पुनर्जन्म के साथ उसकी सहवर्ती इच्छाएँ और उनके परिणाम भी जुड़े होते हैं। नए जीवन में उसका अपना शरीर भी होता है, जब तक कि मन अपनी स्मृति खो न दे।
10. [ देहत्वपरिरूढत्वाच्चिद्धेम्ना विस्मृतात्मना ।
मिथ्यानुभूताऽविद्या तु शुद्धा कटकतामिता ॥ १० ॥
dehatvaparirūḍhatvācciddhemnā vismṛtātmanā |mithyānubhūtā'vidyā tu śuddhā kaṭakatāmitā || 10 ||
As the pure Spirit taking the form of the vital breath, performs the functions of the body;so the mind being reborn in a new body, is employed in all the functions of the same body. ]
जैसे शुद्ध आत्मा प्राण का रूप धारण करके शरीर के कार्य करती है, वैसे ही मन नये शरीर में जन्म लेकर उसी शरीर के सभी कार्यों में नियोजित होता है।
11. यथा शुद्धः प्राणमरुत्परप्राणादिवेदनात् ।
वेत्ति वेद्यं मनोराज्यं तथा सर्गान्तराश्रयम् ॥ १५ ॥
yathā śuddhaḥ prāṇamarutparaprāṇādivedanāt |
vetti vedyaṃ manorājyaṃ tathā sargāntarāśrayam || 15 ||
The ubiquity of the intellect, makes it pass into the mind in its next birth; and exhibit itself in different forms in all its succeeding and subordinate regenerations.
बुद्धि की सर्वव्यापकता के कारण ही यह अगले जन्म में मन में प्रवेश करती है, तथा अपने सभी अनुवर्ती तथा अधीनस्थ पुनर्जन्मों में भिन्न-भिन्न रूपों में प्रकट होती है।
सभी जीवों की आत्माएं जाग्रत, स्वप्न और सुषुप्ति की तीन अवस्थाओं के अधीन हैं, जो शरीर से नहीं, बल्कि मन से उत्पन्न होती हैं।
12. [ सर्वेषां जीवराशीनामात्मावस्थात्रयं श्रितः ।
जाग्रत्स्वप्नसुषुप्त्याख्यमत्र देहो न कारणम् ॥ १२ ॥
sarveṣāṃ jīvarāśīnāmātmāvasthātrayaṃ śritaḥ |
jāgratsvapnasuṣuptyākhyamatra deho na kāraṇam || 12 ||
Thus the soul passing under the triple condition in its living state, does not give rise to the body, as the sea-water gives rise to the waves. ]
इस प्रकार जीवात्मा अपनी जीवित अवस्था में त्रिविध अवस्था से गुजरते हुए शरीर को उत्पन्न नहीं करती, जैसे समुद्र का जल लहरों को उत्पन्न करता है। (शरीर मन के कारण उत्पन्न होता है, आत्मा के कारण नहीं, जिसका उससे कोई संबंध नहीं है)।
13. [ एवमात्मनि जीवत्वे सत्यवस्थात्रयात्मनि ।
नचाम्भसीव वीचित्वमस्मिन्कचति देहता ॥ १३ ॥
evamātmani jīvatve satyavasthātrayātmani |nacāmbhasīva vīcitvamasminkacati dehatā || 13 ||
The living soul having attained its intellectual state, and the rest of the conditions of sound sleep (susupti), is awakened to the knowledge of itself, and is released from its rebirth;while the ignorant soul is subjected to be born again. ]
जीवात्मा अपनी बौद्धिक अवस्था और सुषुप्ति की शेष अवस्थाओं को प्राप्त कर लेने पर, स्वयं के ज्ञान के लिए जागृत हो जाती है और पुनर्जन्म से मुक्त हो जाती है; जबकि अज्ञानी आत्मा को पुनः जन्म लेना पड़ता है।
14. [ चित्कलापदमासाद्य सुषुप्तान्तपदस्थितम् ।
बुद्धो निवर्तेते जीवो मूढः सर्गे प्रवर्तते ॥ १४ ॥
citkalāpadamāsādya suṣuptāntapadasthitam |
buddho nivartete jīvo mūḍhaḥ sarge pravartate || 14 ||
And though the knowing and unknowing souls attain the state of susupti, and resemble each other in kind; yet the unknowing susupta soul, which is not awakened to the knowledge of its spirituality, is doomed to be reborn in the mortal world. ]
और यद्यपि जानने वाली और न जानने वाली आत्माएं सुसुप्ति की अवस्था को प्राप्त कर लेती हैं , और एक दूसरे के समान हो जाती हैं; फिर भी अज्ञानी सुसुप्त आत्मा, जो अपनी आध्यात्मिकता के ज्ञान के प्रति जागृत नहीं होती, उसे नश्वर संसार में पुनर्जन्म लेना पड़ता है।
15. [ द्वयोरेकस्वरूपैव स्वसौहार्दनिदर्शनात् ।
अज्ञः सुषुप्तोऽसंबुद्धो जीवः कश्चित्स सर्गभाक् ॥ १५ ॥
dvayorekasvarūpaiva svasauhārdanidarśanāt |
ajñaḥ suṣupto'saṃbuddho jīvaḥ kaścitsa sargabhāk || 15 ||
The ubiquity of the intellect, makes it pass into the mind in its next birth; and exhibit itself in different forms in all its succeeding and subordinate regenerations. ]
बुद्धि की सर्वव्यापकता के कारण यह अगले जन्म में मन में प्रवेश करती है; तथा अपने सभी परवर्ती तथा अधीनस्थ पुनर्जन्मों (जीवन के चरणों) में भिन्न-भिन्न रूपों में प्रकट होती है।
16. [ सर्वगत्वाच्चितः कश्चित्परसर्गेण नीयते ।
सर्गे सर्गे पृथग्रूपं सन्ति सर्गान्तराण्यपि ॥ १६ ॥
sarvagatvāccitaḥ kaścitparasargeṇa nīyate |sarge sarge pṛthagrūpaṃ santi sargāntarāṇyapi || 16 ||
Among these repeated births, the subordinate regenerations resemble the many folded coatings of a plantain tree; and the spirit of Brahma is contiguous to, and pervades the whole, like the lofty leaves of the same tree. ]
इन बारम्बार जन्मों में, गौण पुनर्जन्म केले के वृक्ष के अनेक तहदार आवरणों के समान हैं; और ब्रह्मा की आत्मा उसी वृक्ष के ऊँचे पत्तों के समान सम्पूर्ण सृष्टि से सटी हुई तथा व्याप्त है।
17. [ तेष्वप्यन्तस्थसर्गौघाः कदलीदलपीठवत् ।
सर्वसर्गान्तरादूरं पत्रपीवरवृत्तिमत् ॥ १७ ॥
teṣvapyantasthasargaughāḥ kadalīdalapīṭhavat |
sarvasargāntarādūraṃ patrapīvaravṛttimat || 17 ||
The influence of the Divine spirit, is as cool as the cooling shade of a plantain arbour. It is of its own nature; and is as unchangeable as the pith of the plantain tree, notwithstanding the changes in all its outer coats and coverings. ]
ईश्वरीय आत्मा का प्रभाव केले के वृक्ष की शीतल छाया के समान शीतल होता है। यह अपने आप में स्वाभाविक है; और केले के वृक्ष की जड़ के समान अपरिवर्तनीय है, चाहे उसके सभी बाहरी आवरण और आवरण कितने ही क्यों न बदल जाएँ।
18. [ स्वभावशीतलं ब्रह्म कदलीदलमण्डपः ।
कदल्यामन्यता नास्ति यथा पत्रशतेष्वपि ॥ १८ ॥
svabhāvaśītalaṃ brahma kadalīdalamaṇḍapaḥ |
kadalyāmanyatā nāsti yathā patraśateṣvapi || 18 ||
There is no difference or diversity in the nature of Brahma the creator, in his repeated and manifold creations of worlds; for he being the seed of the world, shoots forth by his moisture into the form of the expanded tree of the world, and becomes the same seed again. ]
सृष्टिकर्ता ब्रह्मा की प्रकृति में, उनके द्वारा बार-बार की जाने वाली और अनेक प्रकार की सृष्टि में, कोई अंतर या विविधता नहीं है; क्योंकि वे जगत के बीज होने के कारण, अपनी नमी से जगत के विस्तारित वृक्ष के रूप में प्रस्फुटित होते हैं, और पुनः वही बीज बन जाते हैं।
19. [ ब्रह्मतत्त्वेऽन्यता नास्ति तथा सर्गशतेष्वपि ।
बीजमेव रसात्फुल्लं भूत्वा बीजं पुनर्भवेत् ॥ १९ ॥
brahmatattve'nyatā nāsti tathā sargaśateṣvapi |bījameva rasātphullaṃ bhūtvā bījaṃ punarbhavet || 19 ||
So Brahma taking the form of the mind, becomes the same Brahma by reminiscence of his mind; as the sap of the soil makes the seed to bring forth the fruit, which reproduces the like seed. ]
अतः ब्रह्मा मन का रूप धारण करके, अपने मन के स्मरण से वही ब्रह्मा बन जाता है; जैसे भूमि का रस बीज को फल उत्पन्न करने के लिए प्रेरित करता है, जो समान बीज को पुनरुत्पादित करता है।
20. [ तथा ब्रह्म मनो भूत्वा बोधाद्ब्रह्म परं भवेत् ।
रसकारणकं बीजं फलभावेन जृम्भते ॥ २० ॥
tathā brahma mano bhūtvā bodhādbrahma paraṃ bhavet |
rasakāraṇakaṃ bījaṃ phalabhāvena jṛmbhate || 20 ||
So the productive seed proceeding from Brahma, displays itself in the form of the world. But as no body can say what is the cause of the sap in the seed, so no one can tell why the spirit of God, teems with productive seed (of Brahma) in it. ]
अतः ब्रह्मा से उत्पन्न उत्पादक बीज स्वयं को जगत के रूप में प्रकट करता है। किन्तु जिस प्रकार कोई यह नहीं कह सकता कि बीज में रस का कारण क्या है, उसी प्रकार कोई यह नहीं बता सकता कि ईश्वर की आत्मा, अपने अंदर उत्पादक बीज (ब्रह्म) क्यों भरती है।
21. [ ब्रह्मकारणको जीवो जगद्रूपेण जृम्भते ।
रसस्य कारणं किं स्यादिति वक्तुं न युज्यते ॥ २१ ॥
brahmakāraṇako jīvo jagadrūpeṇa jṛmbhate |rasasya kāraṇaṃ kiṃ syāditi vaktuṃ na yujyate || 21 ||
So no one should inquire into the cause of Brahma; because his nature being inscrutable and undefinable, it is improper to say of him this or the other. ]
अतः किसी को भी ब्रह्म के कारण के विषय में पूछताछ नहीं करनी चाहिए; क्योंकि उनका स्वरूप गूढ़ और अपरिभाष्य है, अतः उनके विषय में यह या वह कहना अनुचित है।
22. [ ब्रह्मणः कारणं किं स्यादिति वक्तुं न युज्यते ।
स्वभावो निर्विशेषत्वात्परो वक्तुं न युज्यते ॥ २२ ॥
brahmaṇaḥ kāraṇaṃ kiṃ syāditi vaktuṃ na yujyate |svabhāvo nirviśeṣatvātparo vaktuṃ na yujyate || 22 ||
He must not attribute causality to what is not the cause, nor impute the causation of material bodies to the immaterial spirit of God, that is the prime and supreme cause of all (as the Prototype). We must reason rightly regarding what is certain truth, and not argue falsely about what transcends our knowledge. ]
उसे उस चीज़ को कारण नहीं मानना चाहिए जो कारण नहीं है, न ही भौतिक शरीरों का कारण ईश्वर की अभौतिक आत्मा को मानना चाहिए, जो सबका आदि और सर्वोच्च कारण है (आद्यरूप के रूप में)। हमें निश्चित सत्य के बारे में सही तर्क करना चाहिए, और जो हमारे ज्ञान से परे है उसके बारे में मिथ्या तर्क नहीं करना चाहिए।
23. [ नाकारणे कारणादि परे वस्त्वादिकारणे ।
विचारणीयः सारो हि किमसारविचारणैः ॥ २३ ॥
nākāraṇe kāraṇādi pare vastvādikāraṇe |vicāraṇīyaḥ sāro hi kimasāravicāraṇaiḥ || 23 ||
The seed casts off its seedy form, and assumes the shape of the fruit; but Brahma (the seed of all) contains the fruit (of the universe) in his bosom, without laying aside the seed. ]
बीज अपना बीज रूप त्यागकर फल का रूप धारण कर लेता है; किन्तु ब्रह्मा (सबका बीज) बीज को त्यागे बिना ही फल (ब्रह्माण्ड का) को अपने हृदय में धारण करते हैं।
24. [ बीजं जहद्बीजवपुः फलीभूतं विलोक्यते ।
ब्रह्माजहन्निजवपुः फलं बीजे च संस्थितम् ॥ २४ ॥
bījaṃ jahadbījavapuḥ phalībhūtaṃ vilokyate |brahmājahannijavapuḥ phalaṃ bīje ca saṃsthitam || 24 ||
The seed of the fruit bears a material form, but Brahma—the universal seed, has no form at all; therefore it is improper to compare the visible seed, with the invisible Brahma; who is beyond all comparison. ]
फल का बीज भौतिक रूप धारण करता है, लेकिन ब्रह्मा - जो सार्वभौमिक बीज है, उसका कोई आकार नहीं है; इसलिए दृश्य बीज की तुलना अदृश्य ब्रह्मा से करना अनुचित है; जो सभी तुलनाओं से परे है।
25. [ बीजस्याकृतिमत्सर्वं तेनानाकृतिमत्पदम् ।
न युज्यते समीकर्तुं तस्मान्नास्त्युपमा शिवे ॥ २५ ॥
bījasyākṛtimatsarvaṃ tenānākṛtimatpadam |
na yujyate samīkartuṃ tasmānnāstyupamā śive || 25 ||
Brahma evolves himself in his creation and does not produce the world like the fruit from the seed; therefore know the world as the vacuous heart of Brahma, and is neither born nor unborn of itself. ]
ब्रह्मा अपनी सृष्टि में स्वयं विकसित होते हैं और बीज से फल की तरह जगत को उत्पन्न नहीं करते; इसलिए जगत को ब्रह्मा का शून्य हृदय जानो, और वह न तो स्वयं से उत्पन्न होता है और न ही अजन्मा।
26. [ स्वमेव जायतेऽस्वाभं न च तज्जायतेऽन्यदृक् ।
अतो न जातं नाजातं विद्धि ब्रह्म नभो जगत् ॥ २६ ॥
svameva jāyate'svābhaṃ na ca tajjāyate'nyadṛk |ato na jātaṃ nājātaṃ viddhi brahma nabho jagat || 26 ||
The viewer viewing the view, is unable to see himself (his inward soul) because his consciousness being engrossed by external objects, is disabled from looking into itself. ]
दृश्य को देखने वाला दर्शक, स्वयं को (अपनी अंतरात्मा को) देखने में असमर्थ है, क्योंकि उसकी चेतना बाह्य विषयों में लीन होने के कारण, स्वयं को देखने में असमर्थ है।
27. [ दृश्यं पश्यन्स्वमात्मानं न द्रष्टा संप्रपश्यति ।
प्रपञ्चाक्रान्तसंवित्तेः कस्योदेति निजा स्थितिः ॥ २७ ॥
dṛśyaṃ paśyansvamātmānaṃ na draṣṭā saṃprapaśyati |
prapañcākrāntasaṃvitteḥ kasyodeti nijā sthitiḥ || 27 ||
Of what avail is sagacity to one, whose mind labours under the error of water in a mirage; and what power has the mirage over a mind, which is possessed of its sagacity? ]
जिसका मन मृगतृष्णा में जल के भ्रम में पड़ा रहता है, उसके लिए बुद्धि किस काम की; और जो मन बुद्धि से युक्त है, उस पर मृगतृष्णा का क्या अधिकार है?
28. [ मृगतृष्णाजलभ्रान्तौ सत्यां कैव विदग्धता ।
विदग्धतायां सत्यां तु कैवासौ मृगतृष्णिका ॥ २८ ॥
mṛgatṛṣṇājalabhrāntau satyāṃ kaiva vidagdhatā |vidagdhatāyāṃ satyāṃ tu kaivāsau mṛgatṛṣṇikā || 28 ||
As the looker on the clear sky does not see every part of it, and as the eye that looks on all others does not see itself; so we see everything about us besides ourselves. ]
जैसे निर्मल आकाश को देखने वाला उसका सब भाग नहीं देख पाता, तथा जैसे सब पर दृष्टि रखने वाली आँख स्वयं को नहीं देख पाती; वैसे ही हम अपने अतिरिक्त अपने चारों ओर की सब वस्तुओं को देखते हैं।
29. [ आकाशविशदो द्रष्टा सर्वाङ्गोऽपि न पश्यति ।
नेत्रं निजमिवात्मानं दृशीभूतमहो भ्रमः ॥ २९ ॥
ākāśaviśado draṣṭā sarvāṅgo'pi na paśyati |netraṃ nijamivātmānaṃ dṛśībhūtamaho bhramaḥ || 29 ||
As the looker on the clear sky, does not see what is above the skies; so we see ourselves and others as material beings; but cannot see the inward part of the immaterial soul, as the wise men do. ]
जैसे निर्मल आकाश को देखने वाला आकाश के ऊपर जो है उसे नहीं देख पाता; वैसे ही हम स्वयं को तथा दूसरों को भौतिक प्राणी के रूप में देखते हैं; परन्तु अभौतिक आत्मा के आंतरिक भाग को नहीं देख पाते, जैसा कि बुद्धिमान पुरुष देखते हैं।
30. [ आकाशविशदो द्रष्टा सर्वाङ्गोऽपि न पश्यति ।
तेषां निजमिवात्मानं दृशीभूतमिवाभ्रमः ॥ ३० ॥
ākāśaviśado draṣṭā sarvāṅgo'pi na paśyati |teṣāṃ nijamivātmānaṃ dṛśībhūtamivābhramaḥ || 30 ||
Brahma who is as clear as the firmament, cannot be perceived by all our endeavours; because the sight of the sky as a visible thing, cannot give us an insight into the invisible Brahma; ]
ब्रह्म जो आकाश के समान स्पष्ट है, उसे हम सब प्रयत्नों से नहीं देख सकते; क्योंकि आकाश को दृश्य वस्तु के रूप में देखने से हमें अदृश्य ब्रह्म का बोध नहीं हो सकता; (जो समस्त अंतरिक्ष को अपनी उपस्थिति से भर देता है)।
31. [ आकाशविशदं ब्रह्म यत्नेनापि न लभ्यते ।
दृश्ये दृश्यतया दृष्टे त्वस्य लाभः सुदूरतः ॥ ३१ ॥
ākāśaviśadaṃ brahma yatnenāpi na labhyate |dṛśye dṛśyatayā dṛṣṭe tvasya lābhaḥ sudūrataḥ || 31 ||
Such a sight cannot present itself to us, unless we can see the true form of God; but it is far from being visible to the beholder, as the sight of subtilest things. ]
ऐसा दृश्य हमें तब तक दिखाई नहीं दे सकता, जब तक हम ईश्वर के सच्चे स्वरूप को न देख लें; लेकिन यह देखने वाले को दिखाई देने से कोसों दूर है, जैसे सूक्ष्मतम वस्तुओं को देखना।
32. [ तादृग्भावस्वरूपेण विना यत्र न दृश्यते ।
तत्रापि दूरोदस्तैव द्रष्टुः सूक्ष्मस्य दृश्यता ॥ ३२ ॥
tādṛgbhāvasvarūpeṇa vinā yatra na dṛśyate |tatrāpi dūrodastaiva draṣṭuḥ sūkṣmasya dṛśyatā || 32 ||
We see the outward sight because we cannot see the beholder of the sight (i.e. God himself who beholds his works). The beholder (God) is only the existent being, and the visibles are all nothing. ]
हम बाह्य दृश्य को इसलिए देखते हैं क्योंकि हम दृश्य के द्रष्टा ( अर्थात् स्वयं ईश्वर जो अपने कार्यों को देखता है) को नहीं देख पाते। द्रष्टा (ईश्वर) केवल विद्यमान सत्ता है, और दृश्य कुछ भी नहीं हैं।
33. [ दृश्यं च दृश्यते तेन द्रष्टा राम न दृश्यते ।
द्रष्टैव संभवत्येको नतु दृश्यमिहास्ति हि ॥ ३३ ॥
dṛśyaṃ ca dṛśyate tena draṣṭā rāma na dṛśyate |draṣṭaiva saṃbhavatyeko natu dṛśyamihāsti hi || 33 ||
But the all seeing God, being permeated in the visibles; there can be no beholding of him as a personal God, nor of them as distinct things. Because whatever the Almighty King proposes to do, he instantly forms their notions, and becomes the same himself. ]
परन्तु सर्वदर्शी ईश्वर, दृश्य में व्याप्त होने के कारण, न तो उसे सगुण ईश्वर के रूप में देखा जा सकता है और न ही उन्हें पृथक वस्तुओं के रूप में। क्योंकि सर्वशक्तिमान राजा जो कुछ भी करने का प्रस्ताव करता है, वह तुरन्त उसकी धारणाएँ बना लेता है और स्वयं भी वही हो जाता है।
34. [ द्रष्टा सर्वात्मको दृश्ये स्थितश्चेत्कैव द्रष्टृता ।
सर्वशक्तिमता राज्ञा यद्यत्संपद्यते यथा ॥ ३४ ॥
draṣṭā sarvātmako dṛśye sthitaścetkaiva draṣṭṛtā |sarvaśaktimatā rājñā yadyatsaṃpadyate yathā || 34 ||
As the sweet saccharine juice of the sugarcane, thickens itself into the form of the sugarcandy; so the will of God, becomes compact in the solid body of the universe. ]
जैसे गन्ने का मीठा शर्करायुक्त रस गाढ़ा होकर मिश्री का रूप ले लेता है; वैसे ही ईश्वर की इच्छा, ब्रह्माण्ड रूपी ठोस शरीर में सघन हो जाती है।
35. [ तत्तथानुभवत्याशु स एवोदेति तत्तथा ।
यथा मधुरसोल्लासः खण्डो भवति भासुरः ॥ ३५ ॥
tattathānubhavatyāśu sa evodeti tattathā |yathā madhurasollāsaḥ khaṇḍo bhavati bhāsuraḥ || 35 ||
As the moisture of the ground and of the vernal season, becomes incorporated in vegetable life, bringing forth the fruits and flowers;so the energy of the Divine Intellect, turns itself into the living spirit; which shortly appears in a corporeal form. ]
जैसे भूमि और वसंत ऋतु की नमी वनस्पति जीवन में समाहित होकर फल और फूल लाती है; वैसे ही दिव्य बुद्धि की ऊर्जा स्वयं को जीवित आत्मा में बदल देती है; जो शीघ्र ही साकार रूप (शरीर और उसके अंगों) में प्रकट होती है।
36. [ रसतामजहच्चैव फलपुष्पलतोन्नतः ।
चिदुल्लासस्तथा जीवो भूयो भवति देहकः ॥ ३६ ॥
rasatāmajahaccaiva phalapuṣpalatonnataḥ |
cidullāsastathā jīvo bhūyo bhavati dehakaḥ || 36 ||
As every thing is beheld in our sight, without being separated from its idea in the mind; so the inward notion, shows itself in the shape of the visible object, like the vision in a dream, which is but a representation of the thoughts entertained in our minds. ]
जैसे प्रत्येक वस्तु हमारे मन में विद्यमान विचार से पृथक हुए बिना, हमारी दृष्टि में दिखाई देती है; वैसे ही आंतरिक धारणा, स्वप्न में दर्शन की तरह, दृश्यमान वस्तु के आकार में स्वयं को प्रकट करती है, जो हमारे मन में आने वाले विचारों का ही प्रतिरूप है। ( अर्थात विचार ही दृश्य का मूलरूप है)।
37. [ चिन्मात्रतां तामजहदेव दर्शनदृक्मयम् ।
अन्तःस्वानुभवश्चैव जगत्स्वप्नं प्रपश्यति ॥ ३७ ॥
cinmātratāṃ tāmajahadeva darśanadṛkmayam |
antaḥsvānubhavaścaiva jagatsvapnaṃ prapaśyati || 37 ||
The ideas of self and others, are as granules in the mind, and are like the grains of salt, which are produced in the briny grounds from moisture of the earth (i.e. saline particles, produced of terrene and marine serosity). So the multitudes of thoughts in the mind, are exactly as the globules of salt or sand on the seashore. ]
स्वयं और दूसरों के विचार मन में कणिकाओं के समान हैं, और नमक के कणों के समान हैं, जो पृथ्वी की नमी ( अर्थात् स्थलीय और समुद्री सीरसता से उत्पन्न खारे कण) से खारे मैदान में उत्पन्न होते हैं। इसी प्रकार मन में विचारों की भीड़, समुद्र तट पर नमक या रेत के कणों के समान है (उनकी संख्या लगभग अनंत है)।
38. [ अहंतादिरसे भौमे खण्डकत्वमिवात्मनि ।
नानाखण्डसहस्रौघैरद्वितीयैर्निजात्मनः ॥ ३८ ॥
ahaṃtādirase bhaume khaṇḍakatvamivātmani |
nānākhaṇḍasahasraughairadvitīyairnijātmanaḥ || 38 ||
As the serum of the earth appears in various shapes (of minerals and vegetables); so the sap of the intellect, produces the infinity of ideas and thoughts, growing as trees in the wilderness of the mind. ]
जैसे पृथ्वी का सीरम विभिन्न आकारों (खनिजों और सब्जियों) में प्रकट होता है; वैसे ही बुद्धि का रस, विचारों और विचारों की अनंतता को उत्पन्न करता है, जो मन के जंगल में वृक्षों की तरह बढ़ते हैं।
39. [ यथोदेति रसो भौमश्चित्तथोदेत्यसंभ्रमम् ।
चिद्रसोल्लासवृक्षाणां कचतामात्मनात्मनि ॥ ३९ ॥
yathodeti raso bhaumaścittathodetyasaṃbhramam |
cidrasollāsavṛkṣāṇāṃ kacatāmātmanātmani || 39 ||
These trees again shoot forth in branches and leaves, of which there is no end; and so is every other world like a forest, supplying its sap to innumerable plants, like the thoughts in the mind. ]
ये वृक्ष पुनः शाखाएँ और पत्ते उगाते हैं, जिनका कोई अन्त नहीं है; इसी प्रकार अन्य सभी जगत् भी वन के समान हैं, जो मन में विचारों के समान असंख्य पौधों को अपना रस प्रदान करते हैं।
40. [ दृश्यशाखाशताड्यानामिह नान्तोऽवगम्यते ।
खण्डः प्रत्येकमेवायं यथा रसचमत्कृतिम् ॥ ४० ॥
dṛśyaśākhāśatāḍyānāmiha nānto'vagamyate |khaṇḍaḥ pratyekamevāyaṃ yathā rasacamatkṛtim || 40 ||
The intellect perceives in itself the existence of everything, as distinctly as the inherent power of the living soul exhibits itself in creation. (The power of the soul is its reminiscence ]
बुद्धि अपने भीतर प्रत्येक वस्तु के अस्तित्व को उतनी ही स्पष्टता से देखती है, जितनी स्पष्टता से जीवात्मा की अंतर्निहित शक्ति सृष्टि में प्रकट होती है। (आत्मा की शक्ति अतीत का उसका स्मरण (संस्कार) है, जो उसके जन्म की आगामी अवस्थाओं में पूर्व संस्कारों को पुनरुत्पादित और प्रस्तुत करता है।)
41. [ स्वादयत्येवमेषा चित्पृथक्पश्यति संस्थितिम् ।
या योदेति यथा यस्या जीवशक्तेः स्वसंसृतिः ॥ ४१ ॥
svādayatyevameṣā citpṛthakpaśyati saṃsthitim |yā yodeti yathā yasyā jīvaśakteḥ svasaṃsṛtiḥ || 41 ||
Every one's intellect, perceives the existence of the world, in the same manner as his living soul, happens to meet with every thing, as present before it, by virtue of its former acts, and their reminiscence stampt in it.]
प्रत्येक व्यक्ति की बुद्धि, संसार के अस्तित्व को उसी प्रकार अनुभव करती है, जैसे उसकी जीवित आत्मा, प्रत्येक वस्तु से, उसके पूर्व कर्मों के कारण, तथा उसमें अंकित उनकी स्मृति के कारण, उसके समक्ष उपस्थित होती है। [1]
42. [ तां तां तथैति सा स्वात्मचिद्रूपभुवनस्थितिम् ।
जीवसंसृतयः काश्चिन्प्रमिलन्ति परस्परम् ॥ ४२ ॥
tāṃ tāṃ tathaiti sā svātmacidrūpabhuvanasthitim |
jīvasaṃsṛtayaḥ kāścinpramilanti parasparam || 42 ||
There are some living souls, which meet and join with others and propagate their species; and then cease to exist after having lived a long time together. ]
कुछ जीवात्माएँ ऐसी होती हैं, जो दूसरों से मिलती हैं और जुड़कर अपनी प्रजातियाँ बढ़ाती हैं; और फिर लम्बे समय तक एक साथ रहने के बाद अस्तित्वहीन हो जाती हैं।
43. [ स्वयं विहृत्य संसारे शाम्यन्ति चिरकालतः ।
सूक्ष्मया परया दृष्ट्या त्वं पश्य ज्ञानचेतसा ॥ ४३ ॥
svayaṃ vihṛtya saṃsāre śāmyanti cirakālataḥ |sūkṣmayā parayā dṛṣṭyā tvaṃ paśya jñānacetasā || 43 ||
You must observe with your keensightedness and well discerning mind, in order to look into the different states and thoughts of others. ]
दूसरों की विभिन्न अवस्थाओं और विचारों को जानने के लिए तुम्हें अपनी तीक्ष्ण दृष्टि और विवेकशील मन से निरीक्षण करना चाहिए। (मन के बाह्य स्वरूप और संकेतों को पढ़ो)।
44. [ जगज्वालसहस्राणि परमाण्वन्तरेष्वपि ।
चित्ते नभसि पाषाणे ज्वालायामनिले जले ॥ ४४ ॥
jagajvālasahasrāṇi paramāṇvantareṣvapi |
citte nabhasi pāṣāṇe jvālāyāmanile jale || 44 ||
There are thousands of worlds like atoms of earth, contained in the mind; as in the ample space of the sky and in the particles of water; and these reside in those atoms like oil in the mustard seeds. ]
मन में पृथ्वी के परमाणुओं के समान हजारों लोक हैं; जैसे आकाश के विशाल अंतरिक्ष में और जल के कणों में; और ये उन परमाणुओं में सरसों के बीजों में तेल की तरह रहते हैं।
45. [ सन्ति संसारलक्षाणि तिले तैलमिवाखिले ।
सिद्धिमेति यदा चेतस्तदा जीवो भवेच्चितिः ॥ ४५ ॥
santi saṃsāralakṣāṇi tile tailamivākhile |siddhimeti yadā cetastadā jīvo bhaveccitiḥ || 45 ||
When the mind becomes perfect, it comes to be the living being; and the intellect being purified, becomes all pervasive. Hence is the union of the intellect with the living spirit. ]
जब मन पूर्ण हो जाता है, तो वह जीव बन जाता है; और बुद्धि शुद्ध होकर सर्वव्यापी हो जाती है। इस प्रकार बुद्धि का जीवात्मा से मिलन होता है।
46. [ शुद्धा च सा सर्वगता तेन तन्मेलनं मिथः ।
सर्वेषां पद्मजादीनां स्वसत्ताभ्रमरूपकः ॥ ४६ ॥
śuddhā ca sā sarvagatā tena tanmelanaṃ mithaḥ |sarveṣāṃ padmajādīnāṃ svasattābhramarūpakaḥ || 46 ||
The self-entity of the lotus-born Brahma and all other living beings, is only their self-deception; and the sense of the existence of the world, is as a protracted dream rising and setting in the mind. ]
कमल-जनित ब्रह्मा तथा अन्य समस्त जीवों का आत्म-अस्तित्व केवल उनका आत्म-भ्रम है; तथा जगत् के अस्तित्व का बोध मन में उठने और डूबने वाले दीर्घ स्वप्न के समान है।
47. [ जगद्दीर्घमहास्वप्नः सोऽयमन्तः समुत्थितः ।
स्वप्नात्स्वप्नान्तरं यान्ति काश्चिद्भूतपरम्पराः ॥ ४७ ॥
jagaddīrghamahāsvapnaḥ so'yamantaḥ samutthitaḥ |svapnātsvapnāntaraṃ yānti kāścidbhūtaparamparāḥ || 47 ||
Some beings pass into successive states of existence, as a man passes from one dream to another;and they think themselves to be firmly established in them, as one supposes to be settled in some house, appearing to him in his dream. ]
कुछ प्राणी अस्तित्व की क्रमिक अवस्थाओं में जाते हैं, जैसे कि एक आदमी एक स्वप्न से दूसरे स्वप्न में जाता है; और वे अपने को उनमें दृढ़तापूर्वक स्थापित समझते हैं, जैसे कि कोई व्यक्ति स्वप्न में दिखाई देते हुए किसी घर में बसा हुआ समझता है।
48. [ तेनोपलम्भः कुड्यादावसौ दृढतरः स्थितः ।
यद्यत्र चिद्भावयति तत्तत्राशु भवत्यलम् ॥ ४८ ॥
tenopalambhaḥ kuḍyādāvasau dṛḍhataraḥ sthitaḥ |yadyatra cidbhāvayati tattatrāśu bhavatyalam || 48 ||
Whatever the intellect dwells upon at any time or place, it immediately sees the same appearing therein before it; as anything which is seen in dream, appears to be true to the dreamer all that time. ]
बुद्धि जिस किसी भी समय या स्थान पर ध्यान देती है, उसे तुरन्त ही वही अपने सामने प्रकट होता हुआ दिखाई देता है; क्योंकि स्वप्न में जो कुछ भी देखा जाता है, वह स्वप्न देखने वाले को उस समय सत्य ही प्रतीत होता है।
49. [ तया स्वप्नेऽपि यदृष्टं तत्काले सत्यमेव तत् ।
चिदणोरन्तरे सन्ति समस्तानुभवाणवः ॥ ४९ ॥
tayā svapne'pi yadṛṣṭaṃ tatkāle satyameva tat |cidaṇorantare santi samastānubhavāṇavaḥ || 49 ||
The atom of the intellect, contains the particles of all our notions; as the seed-vessel contains the farinaceous atoms of the future fruits and ]
बुद्धि रूपी परमाणु में हमारी समस्त धारणाओं के कण समाहित हैं; जैसे बीज-पात्र में भविष्य में आने वाले फल-फूल, तथा (बहुत बड़े वृक्षों के) शाखा-पत्तों के कण समाहित हैं।
50. [ यथा बीजान्तरे पत्रलतापुष्पफलाणवः ।
परमाणुजगत्यन्तर्मन्ये चित्परमाणवः ।
लीनमाकाशमाकाशे द्वैतैक्यभ्रममुत्सृज ॥ ५० ॥
yathā bījāntare patralatāpuṣpaphalāṇavaḥ |
paramāṇujagatyantarmanye citparamāṇavaḥ |
līnamākāśamākāśe dvaitaikyabhramamutsṛja || 50 ||
I consider the atoms of the intellect and the mind, contained within the particles, of the material body, to be both vacuous, and joined in one without causing a duality in their nature. ]
मैं भौतिक शरीर के कणों के भीतर स्थित बुद्धि और मन के परमाणुओं को शून्य मानता हूँ, तथा उनके स्वभाव में द्वैत उत्पन्न किए बिना एक में संयुक्त मानता हूँ।
51. [ देशकालक्रियाद्रव्यैः स्वैरेवाणुभिरेव चित् ।
अणूननुभवत्यन्तरितराणि नसंभवात् ॥ ५१ ॥
deśakālakriyādravyaiḥ svairevāṇubhireva cit |
aṇūnanubhavatyantaritarāṇi nasaṃbhavāt || 51 ||
So the intellect conceives within itself and of its own particles, many other atomic germs, under the influence of particular times and places and actions and circumstances; which cannot be extraneous from itself. ]
अतः बुद्धि अपने भीतर तथा अपने कणों से, विशेष समय, स्थान, क्रिया और परिस्थितियों के प्रभाव में, अनेक अन्य अणु-कीटाणुओं की कल्पना करती है; जो स्वयं से भिन्न नहीं हो सकते। ( अर्थात् सभी धारणाएँ मन की रचना हैं, बाहर से आने वाले प्रभाव नहीं)।
52. [ स्वयं सर्गस्य कचितः स्वप्ने चिदणुखण्डकः ।
ब्रह्मादेः कीटनिष्ठस्य देहदृष्ट्यानुभावितः ॥ ५२ ॥
svayaṃ sargasya kacitaḥ svapne cidaṇukhaṇḍakaḥ |brahmādeḥ kīṭaniṣṭhasya dehadṛṣṭyānubhāvitaḥ || 52 ||
It is this particle of the intellect which displays the creation, like the vision of a dream before it; and it is this conception, that led the gods Brahma and others to the idea of their visible bodies, as it makes the little insects to think of their own bodies. ]
यह बुद्धि का कण है जो सृष्टि को प्रदर्शित करता है, जैसे कि स्वप्न का दर्शन; और यह वह धारणा है, जिसने ब्रह्मा आदि देवताओं को उनके दृश्यमान शरीरों का विचार कराया, जैसे कि यह छोटे कीड़ों को अपने शरीरों के बारे में विचार करने के लिए प्रेरित करता है। ( अर्थात सभी प्राणियों के मन बाह्य जगत को व्यक्तिपरक रूप से प्रदर्शित करते हैं)।
53. [ कचितं किंचिदेवेह वस्तुतस्तु न किंचन ।
स्वयं सत्यं स्वादयन्ते द्वैतं चित्परमाणवः ॥ ५३ ॥
kacitaṃ kiṃcideveha vastutastu na kiṃcana |svayaṃ satyaṃ svādayante dvaitaṃ citparamāṇavaḥ || 53 ||
All that is displayed in this (outer) world, is in reality nothing at all; and yet do these living beings, though possessing the particles of intellect in them, erroneously conceive the duality of an extraneous existence. ]
इस (बाह्य) जगत में जो कुछ भी दिखाई देता है, वह वास्तव में कुछ भी नहीं है; फिर भी ये जीव, बुद्धि के कणों से युक्त होने पर भी, एक बाह्य सत्ता के द्वैत को भ्रांतिपूर्वक समझते हैं।
54. [ स्वयं प्रकचति स्फारदेहश्चिदणुखण्डकः ।
नेत्रादिकुसुमद्वारैः संविदामोदमुद्गिरन् ॥ ५४ ॥
svayaṃ prakacati sphāradehaścidaṇukhaṇḍakaḥ |
netrādikusumadvāraiḥ saṃvidāmodamudgiran || 54 ||
Some intellects (of particular persons), display themselves in their bodies, and derive the pleasure of their consciousness, through the medium of their eyes and external organs. ]
कुछ (विशेष व्यक्तियों की) बुद्धि अपने शरीर में प्रकट होती है, और अपनी आँखों तथा बाह्य इन्द्रियों के माध्यम से अपनी चेतना का आनन्द प्राप्त करती है। ( अर्थात् कुछ लोग अपनी शारीरिक इन्द्रियों को ही बुद्धि मानते हैं, उसके अतिरिक्त किसी मन को नहीं)।
55. [ संपश्यतितरां कश्चिद्वहीरूपेण चिद्धटः ।
सर्वगत्वादनाशित्वादृश्यबीजस्य वै चितेः ॥ ५५ ॥
saṃpaśyatitarāṃ kaścidvahīrūpeṇa ciddhaṭaḥ |
sarvagatvādanāśitvādṛśyabījasya vai citeḥ || 55 ||
Others look on outward objects as receptacles of the intellect, from the belief that the all pervasive, inseparable and imperishable intellect (soul), must abide in all and every one of them. ]
अन्य लोग बाह्य वस्तुओं को बुद्धि के पात्र मानते हैं, क्योंकि उनका मानना है कि सर्वव्यापी, अविभाज्य और अविनाशी बुद्धि (आत्मा) उन सभी में निवास करती है। (बुद्धि ही वह भौतिक जगत है , न कि यह दूसरा, जैसा कि कई लोग सर्वव्यापकता का अर्थ समझते हैं)।
56. [ अन्तरेवाखिलं कश्चित्पश्यत्यविमलं जगत् ।
तत्रातिकालकलनादुन्मज्जति निमज्जति ॥ ५६ ॥
antarevākhilaṃ kaścitpaśyatyavimalaṃ jagat |tatrātikālakalanādunmajjati nimajjati || 56 ||
Some men view the whole gross world within the body, instead of the all pervading intellect of Brahma; as Viswarupa, and these being hardened by long habit of thinking so, are plunged in the gulph of error. ]
कुछ लोग ब्रह्म की सर्वव्यापी बुद्धि के स्थान पर शरीर के भीतर स्थित सम्पूर्ण स्थूल जगत को विश्वरूप मानते हैं, और ऐसा सोचने की दीर्घकालीन आदत से कठोर होकर वे भ्रम की खाई में गिर जाते हैं। (ये भौतिकवादी और तांत्रिक सूक्ष्म जगत्वादी हैं। )
57. [ स्वप्नात्स्वप्नान्तरं तत्र तथा पश्यन्पुनःपुनः ।
मिथ्या वटेषु लुठति शिलेव शिखरच्युता ॥ ५७ ॥
svapnātsvapnāntaraṃ tatra tathā paśyanpunaḥpunaḥ |mithyā vaṭeṣu luṭhati śileva śikharacyutā || 57 ||
These rove from one error to another, as a man sees one dream after another; and roll about in the pit of their delusion, as a stone when hurled from a hill downward. ]
जैसे मनुष्य एक के बाद एक स्वप्न देखता है, वैसे ही ये लोग एक भ्रम से दूसरे भ्रम में भटकते रहते हैं; और अपने मोह के गड्ढे में ऐसे लोटते रहते हैं, जैसे पहाड़ से नीचे फेंके जाने पर पत्थर लोटता रहता है।
58. [ केचित्संमिलिताः केचिदात्मन्येवाभ्रमे स्थिताः ।
मग्नाः स्वसंवित्प्रसरे स्फुरन्तो देहखण्डकाः ॥ ५८ ॥
kecitsaṃmilitāḥ kecidātmanyevābhrame sthitāḥ |magnāḥ svasaṃvitprasare sphuranto dehakhaṇḍakāḥ || 58 ||
Some persons rely on the union of the body and soul, and others relying in the soul alone, are placed beyond the reach of error; while there are many, who rely on their consciousness alone, and shine thereby as rational beings. ]
कुछ लोग शरीर और आत्मा के मिलन पर भरोसा करते हैं, और अन्य केवल आत्मा पर भरोसा करते हुए, त्रुटि की पहुँच से बाहर रहते हैं; जबकि कई ऐसे भी हैं, जो केवल अपनी चेतना पर भरोसा करते हैं, और उसके द्वारा विवेकशील प्राणी के रूप में चमकते हैं। ( कार्टेशियन और विवेकवादी )
59. [ स्वयमन्तः प्रपश्यन्ति ये जगज्जीवविभ्रमम् ।
तैस्तैः कैश्चित्ततं दृश्यमसत्स्वप्नवदाश्रितम् ॥ ५९ ॥
svayamantaḥ prapaśyanti ye jagajjīvavibhramam |taistaiḥ kaiścittataṃ dṛśyamasatsvapnavadāśritam || 59 ||
They that perceive in themselves the errors of other people, are to be considered as under the influence of false dreams in their sleep. ]
जो लोग अपने अंदर अन्य लोगों की त्रुटियों को देखते हैं, उन्हें नींद में झूठे सपनों के प्रभाव के अधीन माना जाना चाहिए (लेकिन यह मत सोचिए कि वे स्वप्न देखने वाले की तरह त्रुटि के अधीन हैं)।
60. [ सर्वात्मत्वात्स्वभावस्य तद्दृश्यं सत्यमात्मनि ।
सर्वगं विद्यते यत्र तत्र सर्वमुदेति हि ॥ ६० ॥
sarvātmatvātsvabhāvasya taddṛśyaṃ satyamātmani |sarvagaṃ vidyate yatra tatra sarvamudeti hi || 60 ||
God being the all-pervading spirit of nature, is verily seen in the spirit of every body; and as he is ubiquitous, his omnipresence is present in every thing in all places. ]
ईश्वर प्रकृति की सर्वव्यापी आत्मा होने के कारण वस्तुतः प्रत्येक शरीर की आत्मा में देखा जाता है; और चूँकि वह सर्वव्यापी है, इसलिए उसकी सर्वव्यापकता सभी स्थानों में, प्रत्येक वस्तु में विद्यमान है। (यह सिद्धांत सर्वेश्वरवाद का स्रोत है , और सार्वभौमिक मूर्तिपूजा को जन्म देता है, जो मूर्ति की अधिष्ठात्री आत्मा की पूजा करता है, न कि स्वयं मूर्ति की)।
61. [ जीवान्तः प्रतिभासस्य सर्वस्य पुनरन्तरे ।
जीवखण्ड उदेत्युच्चैस्तस्यान्तरितरोऽपि च ॥ ६१ ॥
jīvāntaḥ pratibhāsasya sarvasya punarantare |jīvakhaṇḍa udetyuccaistasyāntaritaro'pi ca || 61 ||
God that shines is the living soul of every body, resides also in the soul of that soul, as also in all the living souls and mind which are contained within the body of another. ]
जो ईश्वर प्रकाशमान है, वह प्रत्येक शरीर की जीवित आत्मा है, उस आत्मा की आत्मा में भी निवास करता है, तथा उन सभी जीवित आत्माओं और मन में भी निवास करता है जो दूसरे के शरीर में निहित हैं। (जैसे कि दूसरे के शरीर के अंदर पैदा हुए जीवों में)।
62. [ जीवान्तर्जायते जीवस्तस्यान्तरपि जीवकः ।
सर्वत्र रम्भादलवज्जीवो जीवान्तरेव हि ॥ ६२ ॥
jīvāntarjāyate jīvastasyāntarapi jīvakaḥ |sarvatra rambhādalavajjīvo jīvāntareva hi || 62 ||
One living being is born in another, and that again within another, like the coatings of plantain trees, which grow one under the other over the inmost pith. ]
एक जीव दूसरे जीव के भीतर जन्म लेता है, और वह भी दूसरे जीव के भीतर, केले के वृक्षों की परतों के समान, जो एक के नीचे एक उगती हैं, अंतरतम गूदे के ऊपर। (इसी प्रकार ईश्वर सभी बाह्य जीवनों और आत्माओं का अंतरतम गूदा है, जो एक ही की परत के समान हैं)।
63. [ दृश्यबुद्धिपरावृत्तौ सममेतदनन्तरम् ।
हेम्नीव कटकादित्वं परिज्ञातं विनश्यति ॥ ६३ ॥
dṛśyabuddhiparāvṛttau samametadanantaram |hemnīva kaṭakāditvaṃ parijñātaṃ vinaśyati || 63 ||
By reverting the cognition of visibles, to the recognition of their essence (tanmatra) in the invisible plenum, we get rid of our error of the reality of the formal world, as we do of the ornament in the material gold. (i.e. The substances of gold is the material cause of the formal and changeable jewels). Gloss. The knowledge of the consequent (parak) and antecedent (pratyak), must blend in that of the sameness (samani) of both (yugupat), the internal (antar) and external. ]
दृश्यमानों के ज्ञान को अदृश्य पूर्णता में उनके सार (तन्मात्रा) की पहचान में परिवर्तित करके, हम रूपात्मक जगत की वास्तविकता के बारे में अपनी त्रुटि से छुटकारा पा लेते हैं, जैसे हम भौतिक सोने में आभूषण के बारे में करते हैं। ( अर्थात सोने के पदार्थ रूपात्मक और परिवर्तनशील रत्नों का भौतिक कारण हैं)। व्याख्या: परिणामी (परक) और पूर्ववर्ती (प्रत्यक्ष) का ज्ञान, दोनों (युगोपता), आंतरिक (अंतर) और बाहरी (बाह्य) ( अस्तित्व ) की समानता ( समानी ) के ज्ञान में मिश्रित होना चाहिए।
64. [ विचारो यस्य नोदेति कोऽहं किमिदमित्यलम् ।
तस्यान्तर्न विमुक्तोऽसौ दीर्घो जीवज्वरभ्रमः ॥ ६४ ॥
vicāro yasya nodeti ko'haṃ kimidamityalam |tasyāntarna vimukto'sau dīrgho jīvajvarabhramaḥ || 64 ||
He who does not inquire into the question "who he is"and "what is the world" beside himself; is not liberated in his inward soul, and suffers under the continuous fever of an erroneous life. ]
जो व्यक्ति इस प्रश्न की खोज नहीं करता कि "मैं कौन हूँ" और "अपने से परे यह जगत क्या है"; वह अपनी अंतरात्मा में मुक्त नहीं होता, और मिथ्या जीवन के निरंतर ज्वर से पीड़ित रहता है।
65. [ विचारः सफलस्तस्य विज्ञेयो यस्य सन्मतेः ।
दिनानुदिनमायाति तानवं भोगगृध्रता ॥ ६५ ॥
vicāraḥ saphalastasya vijñeyo yasya sanmateḥ |dinānudinamāyāti tānavaṃ bhogagṛdhratā || 65 ||
He is successful in his inquiry, who by his good understanding, comes to know how to curb his worldly avarice day by day. ]
वह व्यक्ति अपनी खोज में सफल होता है, जो अपनी अच्छी समझ से यह जान लेता है कि दिन-प्रतिदिन अपने सांसारिक लोभ को कैसे रोका जाए।
66. [ यथा देहोपयुक्तं हि करोत्यारोग्यमौषधम् ।
तथेन्द्रियजयेऽभ्यस्ते विवेकः फलितो भवेत् ॥ ६६ ॥
yathā dehopayuktaṃ hi karotyārogyamauṣadham |
tathendriyajaye'bhyaste vivekaḥ phalito bhavet || 66 ||
As proper regimen is the best medicine to secure the health of the body; so is the habit of keeping the organs of sense under control, the only means of edifying the understanding. ]
जिस प्रकार शरीर को स्वस्थ रखने के लिए उचित आहार सबसे अच्छी औषधि है, उसी प्रकार इंद्रियों को वश में रखने की आदत भी बुद्धि को बढ़ाने का एकमात्र साधन है।
67. [ विवेकोऽस्ति वचस्येव चित्रेऽग्निरिव भास्वरः ।
यस्य तेनापरित्यक्ता दुःखायैवाविवेकिता ॥ ६७ ॥
viveko'sti vacasyeva citre'gniriva bhāsvaraḥ |yasya tenāparityaktā duḥkhāyaivāvivekitā || 67 ||
He who is discoursive in his words, and not discerning in his mind, is like a blazing fire in a picture (which lightens no body). No one can be wise until he gets rid of his false wit ]
जो मनुष्य वाणी में वाद-विवाद करता है, परन्तु मन में विवेक नहीं रखता, वह चित्र में प्रज्वलित अग्नि के समान है (जो किसी को प्रकाशित नहीं करती)। जब तक कोई अपनी मिथ्या बुद्धि से छुटकारा नहीं पा लेता, तब तक वह बुद्धिमान नहीं हो सकता।
68. [ यथा स्पर्शेन पवनः सत्तामायाति नो गिरा ।
तथेच्छातानवेनैव विवेकोऽस्य विबुध्यते ॥ ६८ ॥
yathā sparśena pavanaḥ sattāmāyāti no girā |tathecchātānavenaiva viveko'sya vibudhyate || 68 ||
As the perception of air, comes by the feeling and not by words of the mouth; so wisdom proceeds from the curtailing of desires. ]
जैसे वायु का बोध मुख से नहीं, बल्कि भावना से होता है; वैसे ही बुद्धि इच्छाओं के शमन से उत्पन्न होती है (न कि लम्बे या ऊंचे स्वर से बोलने से)।
69. [ चित्रामृतं नामृतमेव विद्धि चित्रानलं नानलमेव विद्धि । चित्राङ्गना नूनमनङ्गनेति वाचा विवेकस्त्वविवेक एव ॥ ६९ ॥
citrāmṛtaṃ nāmṛtameva viddhi citrānalaṃ nānalameva viddhi |
citrāṅganā nūnamanaṅganeti vācā vivekastvaviveka eva || 69 ||
As the ambrosia in the painting is no ambrosial food, nor the fire in a picture is burning flame; so a beauty in a drawing is no beauteous maid, and wisdom in words is want of wisdom only. ]
जैसे चित्र में अमृत अमृत नहीं है, न ही चित्र में अग्नि जलती हुई ज्वाला है; वैसे ही चित्र में सुन्दरता कोई सुन्दरी नहीं है, और शब्दों में ज्ञान केवल ज्ञान का अभाव है।
70. [ पूर्वं विवेकेन तनुत्वमेति रागोऽथ वैरं च समूलमेव । पश्चात्परिक्षीयत एव यत्नः स पावनो यत्र विवेकितास्ति ॥ ७० ॥
pūrvaṃ vivekena tanutvameti rāgo'tha vairaṃ ca samūlameva |
paścātparikṣīyata eva yatnaḥ sa pāvano yatra vivekitāsti || 70 ||
Wisdom serves at first to weaken our passions and enmity, and then uproot them at once, and at last it lessens our desires and endeavours, and gives an appearance of holiness to its possessor. ]
बुद्धि पहले हमारे जुनून और शत्रुता को कमजोर करती है, फिर उन्हें तुरंत उखाड़ फेंकती है, और अंत में यह हमारी इच्छाओं और प्रयासों को कम करती है, और इसके धारक को पवित्रता का आभास देती है।
फ़ुटनोट और संदर्भ:
(यह प्लेटो का सिद्धांत था कि आत्मा, वस्तुओं में संवेदना द्वारा खोजे गए विचारों के निशानों से जागृत सत्य की पूर्व अनुभूति की स्मृति को स्मरण करती है )।
.jpeg)
0 Comments