अध्याय आठ - दशरथ का विश्वामित्र को उत्तर
वाल्मीकि ने आगे कहा :—
1. [ अष्टमः सर्गः वाल्मीकिरुवाच ।
तच्छ्रुत्वा राजशार्दूलो विश्वामित्रस्य भाषितम् ।
मुहूर्तमासीन्निश्चेष्टः सदैन्यं चेदमब्रवीत् ॥ १ ॥
aṣṭamaḥ sargaḥ vālmīkiruvāca |
tacchrutvā rājaśārdūlo viśvāmitrasya bhāṣitam |
muhūrtamāsīnniśceṣṭaḥ sadainyaṃ cedamabravīt || 1 ||
Valmiki added:—On hearing these words of Viswamitra, the tiger among kings remained speechless for a moment, and then besought him in the lowliness of his spirit. ]
विश्वामित्र के ये शब्द सुनकर राजाओं में व्याघ्र एक क्षण के लिए अवाक् रह गया, फिर उसने अपनी दीनता में उनसे विनती की।
2. [ ऊनषोडशवर्षोऽयं रामो राजीवलोचनः ।
न युद्धयोग्यतामस्य पश्यामि सह राक्षसैः ॥ २ ॥
ūnaṣoḍaśavarṣo'yaṃ rāmo rājīvalocanaḥ |
na yuddhayogyatāmasya paśyāmi saha rākṣasaiḥ || 2 ||
Rama my lotus-eyed boy is only of fifteen years of age. I do not see he is a match for the Rakshasas. ]
मेरा कमल-नेत्र बालक राम केवल पंद्रह वर्ष का है। मुझे नहीं लगता कि वह राक्षसों के बराबर है ।
3. [ इयमक्षौहिणी पूर्णा यस्याः पतिरहं प्रभो ।
तया परिवृतो युद्धं दास्यामि पिशिताशिनाम् ॥ ३ ॥
iyamakṣauhiṇī pūrṇā yasyāḥ patirahaṃ prabho |
tayā parivṛto yuddhaṃ dāsyāmi piśitāśinām || 3 ||
Here is a full akshauhini legion of my soldiers; of whom, Oh my Lord! I am the sole commander; surrounded by them I will offer battle to the Rakshasas cannibals. ]
यहाँ मेरे सैनिकों की एक पूरी अक्षौहिणी सेना है; हे मेरे प्रभु! मैं उनका एकमात्र सेनापति हूँ; उनसे घिरा हुआ मैं राक्षस नरभक्षियों से युद्ध करूँगा।
4. [ इमे हि शूरा विक्रान्ता भृत्या मन्त्रविशारदाः ।
अहं चैषां धनुष्पाणिर्गोप्ता समरमूर्धनि ॥ ४ ॥
ime hi śūrā vikrāntā bhṛtyā mantraviśāradāḥ |
ahaṃ caiṣāṃ dhanuṣpāṇirgoptā samaramūrdhani || 4 ||
Here are my brave generals who are well disciplined in warfare; I will be their leader in the height of war with my bow in hand. ]
ये मेरे वीर सेनापति हैं, जो युद्ध में अच्छी तरह अनुशासित हैं; मैं युद्ध के चरम पर अपना धनुष हाथ में लेकर उनका नेतृत्व करूंगा।
5. [ एभिः सहैव वीराणां महेन्द्रमहतामपि ।
ददामि युद्धं मत्तानां करिणामिव केसरी ॥ ५ ॥
ebhiḥ sahaiva vīrāṇāṃ mahendramahatāmapi |
dadāmi yuddhaṃ mattānāṃ kariṇāmiva kesarī || 5 ||
Accompanied with these, I can offer fight to the enemies of the gods, and to the great Indra himself, in the same manner as the lion withstands the wild elephants. ]
इनके साथ मिलकर मैं देवताओं के शत्रुओं से तथा स्वयं महान इन्द्र से भी उसी प्रकार युद्ध कर सकता हूँ, जैसे सिंह जंगली हाथियों से युद्ध करता है।
6. [ बालो रामस्त्वनीकेषु न जानाति बलाबलम् ।
अन्तःपुरादृते दृष्टा नानेनान्या रणावनिः ॥ ६ ॥
bālo rāmastvanīkeṣu na jānāti balābalam |
antaḥpurādṛte dṛṣṭā nānenānyā raṇāvaniḥ || 6 ||
Rama is but a boy who has no knowledge of the strength of our forces, and whose experience has scarcely stretched to the battle field beyond the inner apartments. ]
राम एक बालक है जिसे हमारी सेनाओं की ताकत का कोई ज्ञान नहीं है, और जिसका अनुभव शायद ही घर के भीतरी कमरों से आगे युद्ध के मैदान तक फैला हो।
7. [ न शस्त्रैः परमैर्युक्तो न च युद्धविशारदः ।
नवास्त्रैः शूरकोटीनां तज्ज्ञः समरभूमिषु ॥ ७ ॥
na śastraiḥ paramairyukto na ca yuddhaviśāradaḥ |
navāstraiḥ śūrakoṭīnāṃ tajjñaḥ samarabhūmiṣu || 7 ||
He is not well trained in arms, nor is he skilled in warfare. He does not know to fight with a foe, arrayed in the order of battle. ]
वह न तो शस्त्र विद्या में पारंगत है, न ही युद्धकला में कुशल है। वह युद्ध की पंक्ति में खड़े होकर शत्रु से युद्ध करना नहीं जानता।
8. [ केवलं पुष्पखण्डेषु नगरोपवनेषु च ।
उद्यानवनकुञ्जेषु सदैव परिशीलनम् ॥ ८ ॥
kevalaṃ puṣpakhaṇḍeṣu nagaropavaneṣu ca |
udyānavanakuñjeṣu sadaiva pariśīlanam || 8 ||
He only knows how to walk about in the gardens of this city and amidst the arbours and pleasant groves. ]
वह केवल इस नगर के उद्यानों में तथा कुंजों और सुन्दर वृक्षों के बीच विचरण करना जानता है।
9. [ विहर्तुमेष जानाति सह राजकुमारकैः ।
कीर्णपुष्पोपहारासु स्वकास्वजिरभूमिषु ॥ ९ ॥
vihartumeṣa jānāti saha rājakumārakaiḥ |
kīrṇapuṣpopahārāsu svakāsvajirabhūmiṣu || 9 ||
He only knows how to play with his brother princes, in the flowery parks set apart for his play within the precincts of the palace. ]
वह केवल अपने भाई राजकुमारों के साथ महल के परिसर में उसके खेलने के लिए बनाए गए फूलों के पार्कों में खेलना जानता है।
10. [ अद्य त्वतितरां ब्रह्मन्मम भाग्यविपर्ययात् ।
हिमेनेव हि पद्माभः संपन्नो हरिणः कृशः ॥ १० ॥
adya tvatitarāṃ brahmanmama bhāgyaviparyayāt |
himeneva hi padmābhaḥ saṃpanno hariṇaḥ kṛśaḥ || 10 ||
Now a days, Oh Brahman! he has become by a sad reverse of my fortune, as lean and pale as the withering lotus under the dews.]
हे ब्रह्म ! आजकल मेरे भाग्य के दु:खद उलट जाने से वह ओस में पड़े हुए मुरझाये हुए कमल के समान दुबला और पीला हो गया है।
11. [ नात्तुमन्नानि शक्नोति न विहर्तुं गृहावनिम् ।
अन्तःखेदपरीतात्मा तूष्णीं तिष्ठति केवलम् ॥ ११ ॥
nāttumannāni śaknoti na vihartuṃ gṛhāvanim |
antaḥkhedaparītātmā tūṣṇīṃ tiṣṭhati kevalam || 11 ||
He has no taste for his food, nor can he walk from one room to another, but remains ever silent and slow brooding over his inward grief and melancholy. ]
उसे भोजन में कोई रुचि नहीं होती, न ही वह एक कमरे से दूसरे कमरे में चल सकता है, बल्कि वह हमेशा मौन और धीमे मन से अपने आंतरिक दुख और उदासी पर विचार करता रहता है।
12. [ सदारः सहभृत्योऽहं तत्कृते मुनिनायक ।
शरदीव पयोवाहो नूनं निःसारतां गतः ॥ १२ ॥
sadāraḥ sahabhṛtyo'haṃ tatkṛte munināyaka |
śaradīva payovāho nūnaṃ niḥsāratāṃ gataḥ || 12 ||
In my great anxiety about him, O chief of sages, I have been, with my family and dependants, deprived of the gist of our bodies, and become as empty clouds of autumn. ]
हे मुनियों में श्रेष्ठ! उसके लिए महान चिंता में पड़े हुए मैं अपने परिवार और आश्रितों सहित अपने शरीर के सार से वंचित हो गया हूँ और शरद ऋतु के खाली बादलों के समान हो गया हूँ।
13. [ ईदृशोऽसौ सुतो बाल आधिनाऽथ वशीकृतः ।
कथं ददामि तं तुभ्यं योद्धुं सह निशाचरैः ॥ १३ ॥
īdṛśo'sau suto bāla ādhinā'tha vaśīkṛtaḥ |
kathaṃ dadāmi taṃ tubhyaṃ yoddhuṃ saha niśācaraiḥ || 13 ||
Can my boy, so young as he is, and thus subjected to distemper, be fit to fight at all, and again with those marauders who rove about at nights. ]
क्या मेरा लड़का, जो इतना छोटा है और इस प्रकार व्याधिग्रस्त है, लड़ने के लिए योग्य हो सकता है, और फिर उन लुटेरों के साथ भी जो रात में घूमते हैं।
14. [ अपि बालाङ्गनासङ्गादपि साधो सुधारसात् ।
राज्यादपि सुखायैव पुत्रस्नेहो महामते ॥ १४ ॥
api bālāṅganāsaṅgādapi sādho sudhārasāt |
rājyādapi sukhāyaiva putrasneho mahāmate || 14 ||
Oh thou high-minded sage! it is one's affection for his son that affords him far greater pleasure than his possession of a kingdom, or his connection with beauteous females, or even his relish for the juice of nectar. ]
हे महामुनि! पुत्र के प्रति स्नेह ही उसे राज्य, सुन्दर स्त्रियों के साथ संबंध अथवा अमृत रस के आस्वाद से भी कहीं अधिक सुख देता है।
15. [ ये दुरन्ता महारम्भास्त्रिषु लोकेषु खेददाः ।
पुत्रस्नेहेन सन्तोऽपि कुर्वते तानसंशयम् ॥ १५ ॥
ye durantā mahārambhāstriṣu lokeṣu khedadāḥ |
putrasnehena santo'pi kurvate tānasaṃśayam || 15 ||
It is from paternal affection that good people (engage to) perform the hardest duties and austerities of religion, and any thing which is painful in the three worlds. ]
पितृ स्नेह के कारण ही अच्छे लोग कठिन से कठिन धर्म-कर्म और तपस्या करते हैं तथा तीनों लोकों में जो भी दुःखदायी है, वह सब करते हैं।
16. [ असवोऽथ धनं दारास्त्यज्यन्ते मानवैः सुखम् ।
न पुत्रो मुनिशार्दूल स्वभावो ह्येष जन्तुषु ॥ १६ ॥
asavo'tha dhanaṃ dārāstyajyante mānavaiḥ sukham |
na putro muniśārdūla svabhāvo hyeṣa jantuṣu || 16 ||
Men are even prepared under certain circumstances to sacrifice their own lives, riches and wives; but they can never sacrifice their children: this is the nature with all living beings. ]
कुछ परिस्थितियों में तो मनुष्य अपने प्राण, धन और पत्नी का त्याग करने के लिए भी तैयार हो जाते हैं; किन्तु वे अपने बच्चों का कभी त्याग नहीं कर सकते : सभी जीवों का यही स्वभाव है।
17. [ वीर्योत्सिक्ता हि ते पापाः कालकूटोपमा रणे ।
खरदूषणयोर्भृत्याः कृतान्ताः कुपिता इव ॥ १७ ॥
vīryotsiktā hi te pāpāḥ kālakūṭopamā raṇe |
kharadūṣaṇayorbhṛtyāḥ kṛtāntāḥ kupitā iva || 17 ||
Elated with their strength these vicious beings have become (as deadly) as poisoned shafts in fighting, and being delegates of Khara and Dushana, they are as furious as death itself. ]
राक्षस बहुत क्रूर हैं और छलपूर्वक युद्ध करते हैं। इसलिए राम को उनसे युद्ध करना चाहिए, यह विचार मेरे लिए बहुत दुखदायी है।
18. [ रामस्य राजशार्दूल सहिष्यन्ते न सायकान् ।
अनारतगता धारा जलदस्येव पांसवः ॥ १८ ॥
rāmasya rājaśārdūla sahiṣyante na sāyakān |
anāratagatā dhārā jaladasyeva pāṃsavaḥ || 18 ||
They cannot, Oh thou tiger among kings! be able to sustain the arrows of Rama, but must set down like the flying dust under the ceaseless showers of his arrows. ]
मुझ जीवित रहने की इच्छा रखने वाले व्यक्ति में राम के वियोग में एक क्षण भी रहने का साहस नहीं है; इसलिए आप उन्हें मुझसे दूर न करें।
19. [ न च पुत्रकृतं स्नेहं कर्तुमर्हसि पार्थिव ।
न तदस्ति जगत्यस्मिन्यन्न देयं महात्मनाम् ॥ १९ ॥
na ca putrakṛtaṃ snehaṃ kartumarhasi pārthiva |
na tadasti jagatyasminyanna deyaṃ mahātmanām || 19 ||
Let not paternal affection prevail over thee O king, (to withhold thy son), as there is nothing in this world, which the high-minded will refuse to part with. ]
हे कौशिक ! मैंने अपने जीवन काल में नौ हजार वर्षाएँ व्यतीत की हैं, तब कहीं जाकर मुझे बहुत तपस्या के बाद ये चार बालक उत्पन्न हुए हैं।
20. [ हन्त नूनं विजानामि हतांस्तान्विद्धिराक्षसान् ।
नह्यस्मदादयः प्राज्ञाः संदिग्धे संप्रवृत्तयः ॥ २० ॥
hanta nūnaṃ vijānāmi hatāṃstānviddhirākṣasān |
nahyasmadādayaḥ prājñāḥ saṃdigdhe saṃpravṛttayaḥ || 20 ||
I know it for certain, and so shouldst thou know also, that the Rakshasas must be destroyed by him; and (believe me) that wise men like ourselves will never undertake to engage in an uncertainty.]
कमल-नयन राम इनमें सबसे बड़े हैं जिनके बिना अन्य तीन बड़ी मुश्किल से जीवित रह सकते हैं।
21. [ अहं वेद्मि महात्मानं रामं राजीवलोचनम् ।
वसिष्ठश्च महातेजा ये चान्ये दीर्घदर्शिनः ॥ २१ ॥
ahaṃ vedmi mahātmānaṃ rāmaṃ rājīvalocanam |
vasiṣṭhaśca mahātejā ye cānye dīrghadarśinaḥ || 21 ||
I well know the great soul of the lotus-eyed Rama, and so does the illustrious Vasishtha, and all other far-seeing. ]
यह राम तुम्हारे द्वारा राक्षसों के विरुद्ध ले जाया जाएगा; परंतु जब मैं उस पुत्र से वंचित हो जाऊँगा, तब मुझे निश्चय ही मरा हुआ समझो।
22. [ यदि धर्मो महत्त्वं च यशस्ते मनसि स्थितम् ।
तन्मह्यं समभिप्रेतमात्मजं दातुमर्हसि ॥ २२ ॥
yadi dharmo mahattvaṃ ca yaśaste manasi sthitam |
tanmahyaṃ samabhipretamātmajaṃ dātumarhasi || 22 ||
Should the sense of greatness, duty and renown, have a seat in thy soul, thou shouldst deliver my desired object—thy son to me. ]
मेरे चार पुत्रों में से यह वह है जिस पर मेरा सबसे अधिक प्रेम है। इसलिए मेरे सबसे बड़े और सबसे गुणी पुत्र राम को मुझसे मत छीनो।
23. [ दशरात्रश्च मे यज्ञो यस्मिन्रामेण राक्षसाः ।
हन्तव्या विघ्नकर्तारो मम यज्ञस्य वैरिणः ॥ २३ ॥
daśarātraśca me yajño yasminrāmeṇa rākṣasāḥ |
hantavyā vighnakartāro mama yajñasya vairiṇaḥ || 23 ||
It will take me ten nights to perform the rites of my sacrifice, at which Rama shall have to stay with me and kill the Rakshasas, who are obnoxious to my rites and enemies of the sacrifice. ]
हे मुनि ! यदि आपकी मंशा रात्रि-भटकने वालों की सेना का नाश करने की है, तो मेरी चारों प्रकार की सेना (हाथी, घोड़े, रथ और पैदल) के साथ मुझे वहाँ ले चलो।
24. [ अत्राप्यनुज्ञां काकुत्स्थ ददतां तव मन्त्रिणः ।
वसिष्ठप्रमुखाः सर्वे तेन रामं विसर्जय ॥ २४ ॥
atrāpyanujñāṃ kākutstha dadatāṃ tava mantriṇaḥ |
vasiṣṭhapramukhāḥ sarve tena rāmaṃ visarjaya || 24 ||
Let the ministers, Oh Kakutstha! headed by Vasishtha join to give their assent (to it), and deliver thy Rama to me. ]
मुझे स्पष्ट रूप से बताओ कि ये राक्षस कौन हैं, वे कितने बलवान हैं, वे किसके पुत्र हैं तथा उनका आकार और आकृति कैसी है।
25. [ नात्येति कालः कालज्ञ यथायं मम राघव ।
तथा कुरुष्व भद्रं ते मा च शोके मनः कृथाः ॥ २५ ॥
nātyeti kālaḥ kālajña yathāyaṃ mama rāghava |
tathā kuruṣva bhadraṃ te mā ca śoke manaḥ kṛthāḥ || 25 ||
Thou O son of Raghu, that knowest the times (of religious observances) must not allow my time to slip, so do as I may have Rama. Be blest and give not way to sorrow. ]
मुझे वह उपाय बताओ जिससे राक्षसों का नाश राम, मेरे लड़के या मैं स्वयं कर सकूँ, जब वे युद्ध में विश्वासघाती माने जाते हैं ।
26. [ कार्यमण्वपि काले तु कृतमेत्युपकारताम् ।
महदप्युपकारोऽपि रिक्ततामेत्यकालतः ॥ २६ ॥
kāryamaṇvapi kāle tu kṛtametyupakāratām |
mahadapyupakāro'pi riktatāmetyakālataḥ || 26 ||
Even the smallest service appears to be much if done in good time, and the best service is of no avail if done out of season. ]
हे महान ऋषि! मुझे ये सब बताइए, ताकि मैं खुले मैदान में उन क्रूर राक्षसों के खिलाफ खड़े होने की संभावना की गणना कर सकूं, जो वास्तव में बहुत शक्तिशाली हैं ।
27. [ इत्येवमुक्त्वा धर्मात्मा धर्मार्थसहितं वचः ।
विरराम महातेजा विश्वामित्रो मुनीश्वरः ॥ २७ ॥
ityevamuktvā dharmātmā dharmārthasahitaṃ vacaḥ |
virarāma mahātejā viśvāmitro munīśvaraḥ || 27 ||
The illustrious and holy chief of the sages Viswamitra, paused after saying these words fraught with a ]
रावण नामक राक्षस के बारे में सुना जाता है कि वह बहुत शक्तिशाली था, वह स्वयं कुबेर का भाई था , और ऋषि विश्रवा का पुत्र था ।
28. श्रुत्वा वचो मुनिवरस्य महानुभावस्तूष्णीमतिष्ठदुपपन्नपदं स वक्तुम् ।
नो युक्तियुक्तकथनेन विनैति तोषं धीमानपूरितमनोऽभिमतश्च लोकः ॥ २८ ॥
śrutvā vaco munivarasya mahānubhāvastūṣṇīmatiṣṭhadupapannapadaṃ sa vaktum |
no yuktiyuktakathanena vinaiti toṣaṃ dhīmānapūritamano'bhimataśca lokaḥ || 28 ||
Hearing these words of the great sage, the magnanimous king held his silence for some time, with a view to prepare a fitting answer; because no man of sense is ever satisfied with talking unreasonably either before others or to himself.
यदि वह दुष्ट बुद्धि वाला रावण ही तुम्हारे अनुष्ठानों में बाधा डालता है, तो हम उस राक्षस से लड़ने में असमर्थ हैं ।
29. [ काले काले पृथग्ब्रह्मन्भूरिवीर्यविभूतयः ।
भूतेष्वभ्युदयं यान्ति प्रलीयन्ते च कालतः ॥ २९ ॥
kāle kāle pṛthagbrahmanbhūrivīryavibhūtayaḥ |
bhūteṣvabhyudayaṃ yānti pralīyante ca kālataḥ || 29 ||
Power and prosperity in all their flourish come within the reach of the living at times, but they disappear at others. ]
शक्ति और समृद्धि कभी-कभी जीवित लोगों की पहुँच में आ जाती हैं, लेकिन कभी-कभी गायब हो जाती हैं।
30. [ अद्यास्मिंस्तु वयं काले रावणादिषु शत्रुषु ।
न समर्थाः पुरः स्थातुं नियतेरेष निश्चयः ॥ ३० ॥
adyāsmiṃstu vayaṃ kāle rāvaṇādiṣu śatruṣu |
na samarthāḥ puraḥ sthātuṃ niyatereṣa niścayaḥ || 30 ||
Now a days we are no match for such foes as Ravana and some others. Such is the decree of destiny. ]
आजकल हम रावण और कुछ अन्य शत्रुओं का मुकाबला नहीं कर सकते। यह नियति का निर्णय है।
31. [ तस्मात्प्रसादं धर्मज्ञ कुरु त्वं मम पुत्रके ।
मम चैवाल्पभाग्यस्य भवान्हि परदैवतम् ॥ ३१ ॥
tasmātprasādaṃ dharmajña kuru tvaṃ mama putrake |
mama caivālpabhāgyasya bhavānhi paradaivatam || 31 ||
Therefore, O thou, that art acquainted with law, do this favour to my son, (as not to take him away); unlucky as I am, it is thou that art the arbiter of my fate. ]
इसलिए, हे तुम, जो कानून के जानकार हो, मेरे पुत्र पर यह अनुग्रह करो, (उसे दूर मत करो); यद्यपि मैं बदकिस्मत हूँ, तुम ही मेरे भाग्य के निर्णायक हो।
32. [ देवदानवगन्धर्वा यक्षाः पतगपन्नगाः ।
न शक्ता रावणं योद्धुं किं पुनः पुरुषा युधि ॥ ३२ ॥
devadānavagandharvā yakṣāḥ patagapannagāḥ |
na śaktā rāvaṇaṃ yoddhuṃ kiṃ punaḥ puruṣā yudhi || 32 ||
The gods, and Asuras, the Gandharvas and Yakshas, the huge beasts, birds and serpents are unable to fight with Ravana: what are we human beings in arms to him. ]
देवता, असुर , गन्धर्व , यक्ष , बड़े-बड़े पशु, पक्षी और सर्प भी रावण से युद्ध करने में असमर्थ हैं, फिर हम मनुष्य तो उसके सामने हथियारबंद हैं ही क्या?
33. [ महावीर्यवतां वीर्यमादत्ते युधि राक्षसः ।
तेन सार्धं न शक्ताः स्म संयुगे तस्य बालकैः ॥ ३३ ॥
mahāvīryavatāṃ vīryamādatte yudhi rākṣasaḥ |
tena sārdhaṃ na śaktāḥ sma saṃyuge tasya bālakaiḥ || 33 ||
That Rakshasa holds the prowess of the most powerful, we cannot afford to fight with him, nor even with his children. ]
वह राक्षस सबसे शक्तिशाली का पराक्रम रखता है, हम उसके साथ या उसके बच्चों के साथ भी युद्ध नहीं कर सकते।
34. [ अयमन्यतमः कालः पेलवीकृतसज्जनः ।
राघवोऽपि गतो दैन्यं यतो वार्धकजर्जरः ॥ ३४ ॥
ayamanyatamaḥ kālaḥ pelavīkṛtasajjanaḥ |
rāghavo'pi gato dainyaṃ yato vārdhakajarjaraḥ || 34 ||
This is a peculiar age in which good people are made powerless; I am moreover disabled by old age and want that spirit (that I was expected to possess) derived as I am from (the most powerful) race of the Raghus. ]
यह एक विचित्र युग है, जिसमें अच्छे लोग शक्तिहीन हो जाते हैं; मैं बुढ़ापे के कारण अशक्त हो गया हूँ और मुझमें वह उत्साह नहीं है (जो मुझमें होना चाहिए था) क्योंकि मैं रघुवंश से उत्पन्न हुआ हूँ ।
35. [ अथवा लवणं ब्रह्मन्यज्ञघ्नं तं मधोः सुतम् ।
कथयत्वसुरप्रख्यं नैव मोक्ष्यामि पुत्रकम् ॥ ३५ ॥
athavā lavaṇaṃ brahmanyajñaghnaṃ taṃ madhoḥ sutam |
kathayatvasuraprakhyaṃ naiva mokṣyāmi putrakam || 35 ||
Tell me O Brahmana! if it is Lavan the son of Madhu (the notorious Asura) that disturbs the sacrificial rites; in that case also I will not part with my son. ]
हे ब्राह्मण ! मुझे बताओ कि यदि मधु (कुख्यात असुर ) का पुत्र लवण यज्ञ अनुष्ठान में विघ्न डालता है; तो भी मैं अपने पुत्र को नहीं छोडूंगी ।
36. [ सुन्दोपसुन्दयोश्चैव पुत्रौ वैवस्वतोपमौ ।
यज्ञविघ्नकरौ ब्रूहि न ते दास्यामि पुत्रकम् ॥ ३६ ॥
sundopasundayoścaiva putrau vaivasvatopamau |
yajñavighnakarau brūhi na te dāsyāmi putrakam || 36 ||
If it be the two sons of Sunda and Upasunda terrible as they are like the sons of the sun, that disturb your sacrifice, in that case also I will not give my son to thee. ]
यदि सुन्द और उपसुन्द के दोनों पुत्र सूर्य के पुत्रों के समान भयंकर हैं और वे तुम्हारे यज्ञ में विघ्न डालते हैं, तो उस स्थिति में भी मैं अपना पुत्र तुम्हें नहीं दूँगा।
37. [ अथ नेष्यसि चेद्ब्रह्मंस्तद्धतोऽस्म्यहमेव ते ।
अन्यथा तु न पश्यामि शाश्वतं जयमात्मनः ॥ ३७ ॥
atha neṣyasi cedbrahmaṃstaddhato'smyahameva te |
anyathā tu na paśyāmi śāśvataṃ jayamātmanaḥ || 37 ||
But after all, O Brahman, shouldest thou snatch him from me (by dint of the supernatural power that thou possessest), then I am also dead and gone with him. I do not see any other chance of a lasting success of thy devotion. ]
लेकिन हे ब्रह्म! यदि आप उसे मुझसे छीन लेंगे (अपनी अलौकिक शक्ति के बल पर), तो मैं भी उसके साथ ही मर जाऊँगा। मुझे आपकी भक्ति की स्थायी सफलता का कोई और रास्ता नहीं दिखता (सिवाय इसके कि मैं मर जाऊँ)।
38. [ इत्युक्त्वा मृदु वचनं रघूद्वहोऽसौ कल्लोले मुनिमतसंशये निमग्नः ।
नाज्ञासीत्क्षणमपि निश्चयं महात्मा प्रोद्वीचाविव जलधौ स मुह्यमानः ॥ ३८ ॥
ityuktvā mṛdu vacanaṃ raghūdvaho'sau kallole munimatasaṃśaye nimagnaḥ |
nājñāsītkṣaṇamapi niścayaṃ mahātmā prodvīcāviva jaladhau sa muhyamānaḥ || 38 ||
Saying these gentle words, the descendant of Raghu was drowned in the sea of suspense with regard to the demand of the sage, but being unable to arrive at a conclusion, the great king was carried away by the current of his thoughts as one by the high waves of the sea. ]
ये कोमल वचन कहकर रघुवंशी महाराज मुनि की मांग के विषय में संशय के समुद्र में डूब गए, किन्तु किसी निष्कर्ष पर न पहुँच पाने के कारण वे महाराज अपने विचारों के प्रवाह में उसी प्रकार बह गए, जैसे समुद्र की ऊँची लहरें बहा ले जाती हैं।
.jpeg)
0 टिप्पणियाँ
If you have any Misunderstanding Please let me know