Ad Code

अध्याय 10 - राम की उदासी

 


अध्याय 10 - राम की उदासी

< प

अगला >

वाल्मीकी से संबंधित :—

1.[  दशमः सर्गः वाल्मिकीरुवाच।

तथा वसिष्ठे ब्रुवती राजा दशहराः सुतम्।
संप्रहृष्टमना राममजुहाव सलक्ष्मणम् ॥ ॥

दशमः सर्गः वाल्मीकिरुवाच  |
तथा वसिष्ठ ब्रुवति राजा दशरथ: सुतम  |
संप्रहृष्टमना राममजुहाव सलक्ष्मणम्  || 1 ||

वाल्मीकि ने वर्णन किया है: - जब वसिष्ठजी ने ऐसा कहा, तब राजा दशरथ ने प्रसन्न होकर राम को लक्ष्मण सहित बुला लिया और कहा:  ] 

वसिष्ठ के ऐसे उद्घोष के बाद राजा दशमीर ने राम को लक्ष्मण सहित बुलाया और कहा:

2.[  जन्मोत्सव उवाच।

प्रतिहार महाबाहुं रामं सत्यपराक्रमम्।
सलक्ष्मणविघ्नेन पुण्यार्थं शीघ्रमानय ॥ 2॥

दशरथ उवाच  |
प्रतिहार महाबाहुं रामं सत्यपराक्रमम्  |
सलक्ष्मणविघ्नेन पुण्यार्थं सिघ्रमाणाय  || 2 ||

हे सेवक, जाओ और बाधाओं को दूर करने के पुण्य कार्य के लिए, लक्ष्मण सहित महान पराक्रमी राम को शीघ्र ही यहां ले आओ  ।

हे सेवक, जाओ और (धार्मिक श्रम के मार्ग में आने वाली वस्तुओं को दूर करने के लिए) लक्ष्मण सहित महान राम को शीघ्र ही यहां ले आओ।

3. [  इति राजय विश्रष्टोऽसौ गत्वन्तःपुरमन्दिरम्।

ब्रह्मास्त्रेणगत्य समुवाच महीपतिम् ॥ 3 ॥

इति राजना विश्ष्टोऽसौ गतवंतःपुरमन्दिरम्  |
मुहुर्तमात्रेणगत्य समुवाच महीपतिम्  || 3 ||

राजा के इस प्रकार कहने पर वह अन्तःपुर में गया और क्षण भर में लौटकर राजा को समाचार दिया  ।

इस प्रकार राजा के आदेश पर वह अंतःपुर में गया और क्षण भर में वापस ग्यान राजा को समाचार दिया।

4. [  देव दोर्दलितशेषरिपो रामः स्वमंदिरे।

विमानः संस्थितो रात्रिरौ षट्पदः कमले यथा ॥ 4 ॥

देवा दोर्दलितशेषरिपो रामः स्वमंदिरे  |
विमानः संस्थितो रात्रौ शतपदः कामले यथा  || 4 ||

हे महाराज! जिनकी भुजाओं ने सब शत्रुओं को कुचल दिया है, वे रामजी अपने कमरे में उसी प्रकार विचारों में मग्न रहते हैं, जैसे रात्रि में कमल में बन्द मधुमक्खी  ।

हे महाराज! प्रोटोकाल भुजाओं ने सभी शत्रुओं को कुचल दिया है, वे रामजी अपने कमरे में एक ही तरह के विचारों में मैग्ना रहते हैं, जैसे रात में कमल में बंधन बंधन।

5. [  आगच्छामि क्षणेनेति समयि ध्यायति चैकतः ।

न कस्यचिच्च निकटे स्थातुमिच्छति खिन्नधिः ॥ 5 ॥

आगच्छामि क्षणेनेति वक्ति ध्यायति चैयक्तः  |
न कस्यचिच्च निकते स्थातुमिच्छति खिन्नधिः  || 5 ||

उन्होंने कहा, वे थोड़ी देर में आ रहे हैं, लेकिन अपने एकांत ध्यान में इतने लीन हैं कि उन्हें कोई भी अपने निकट नहीं देखना चाहता  ।

उन्होंने कहा, वे एक क्षण में आ रहे हैं, परन्तु अपने एकान्त ध्यान में ले रहे हैं कि उन्हें पसंद नहीं है कि कोई उनके निकट आ रहा है।

6. [  इत्युक्तस्तेन भूपालस्तं रामानुचरं जनम्।

सर्वमाश्वस्यामास पप्रच्छ च यथाक्रमम् ॥ 6 ॥

ityuktastena bhūpālastaṃ rāmānucaraṃ janam |
sarvamāśvāsayāmāsa papraccha ca yathākramam || 6 ||

Thus acquainted by the chamberlain, the king called one of the attendants of Rama to him, and having given him every assurance, asked him to relate the particulars.]

इस प्रकार सेवक से जानकारी प्राप्त होने पर राजा ने राम के एक सेवक को बुलाया और उसे पूर्ण आश्वासन देकर उससे पूरा विवरण बताने को कहा।

7. [ कथं कीदृग्विधो राम इति पृष्टो महीभृता ।

रामभृत्यजनः खिन्नो वाक्यमाह महीपतिम् ॥ ७ ॥

kathaṃ kīdṛgvidho rāma iti pṛṣṭo mahībhṛtā |
rāmabhṛtyajanaḥ khinno vākyamāha mahīpatim || 7 ||

On being asked by the king how Rama had come to that state, the attendant thus replied to him in a sorrowful mood. ]

राजा द्वारा यह पूछे जाने पर कि राम की यह स्थिति कैसे हुई, सेवक ने दुःखी मन से उन्हें यह उत्तर दिया।

8. [ देहयष्टिमिमां देव धारयन्त इमे वयम् ।

खिन्नाः खेदे परिम्लानतनौ रामे सुते तव ॥ ८ ॥

dehayaṣṭimimāṃ deva dhārayanta ime vayam |
khinnāḥ khede parimlānatanau rāme sute tava || 8 ||

Sir, we have also become as lean as sticks in our persons, in sorrow for the fading away of your son Rama in his body. ]

श्रीमान्, आपके पुत्र राम के शरीर से वियोग के कारण हम लोग भी शोक से काठ के समान दुबले हो गये हैं।

9. [ रामो राजीवपत्राक्षो यतःप्रभृति चागतः ।

सविप्रस्तीर्थयात्रायास्ततःप्रभृति दुर्मनाः ॥ ९ ॥

rāmo rājīvapatrākṣo yataḥprabhṛti cāgataḥ |
saviprastīrthayātrāyāstataḥprabhṛti durmanāḥ || 9 ||

The lotus-eyed Rama appears dejected ever since he has come back from his pilgrimage in company with the Brahmanas. ] 

कमल-नयन राम जब से ब्राह्मणों के साथ तीर्थ यात्रा से वापस आए हैं, तब से उदास दिखाई दे रहे हैं ।

10. [ यत्नप्रार्थनयास्माकं निजव्यापारमाह्निकम् ।

सोऽयमाम्लानवदनः करोति न करोति वा ॥ १० ॥

yatnaprārthanayāsmākaṃ nijavyāpāramāhnikam |
so'yamāmlānavadanaḥ karoti na karoti vā || 10 ||

When besought by us with importunity to perform his daily rites, he sometimes discharges them with a placid countenance, and wholly dispenses with them at others. ]

जब हम उनसे आग्रहपूर्वक अपने दैनिक अनुष्ठान करने के लिए कहते हैं, तो कभी-कभी वे उन्हें शान्त भाव से करते हैं, और कभी-कभी उनसे पूरी तरह विरत हो जाते हैं।

11. [ स्नानदेवार्चनादानभोजनादिषु दुर्मनाः ।

प्रार्थितोऽपि हि नातृप्तेरश्नात्यशनमीश्वरः ॥ ११ ॥

snānadevārcanādānabhojanādiṣu durmanāḥ |
prārthito'pi hi nātṛpteraśnātyaśanamīśvaraḥ || 11 ||

He is averse, Oh Lord! to bathing, to worshipping the gods, to the distribution of alms, and to his meals also; and even when importuned by us he does not take his food with a good relish. ]

हे प्रभु ! वह स्नान, देवपूजा, दान-दक्षिणा तथा भोजन से विमुख है; और हमारे द्वारा आग्रह करने पर भी वह भोजन को रुचिपूर्वक ग्रहण नहीं करता ।

12. [ लोलान्तःपुरनारीभिः कृतदोलाभिरङ्गणे ।

नच क्रीडति लीलाभिर्धाराभिरिव चातकः ॥ १२ ॥

lolāntaḥpuranārībhiḥ kṛtadolābhiraṅgaṇe |
naca krīḍati līlābhirdhārābhiriva cātakaḥ || 12 ||

He no longer suffers himself to be rocked in the swinging cradles by the playful girls of the harem, nor does he divert himself under the showering fountains like the chataka. ]

अब वह अपने आपको हरम की चंचल लड़कियों द्वारा झूलते पालनों में झुलाए जाने की अनुमति नहीं देता है, न ही वह चातक की तरह बरसते हुए फव्वारों के नीचे (वर्षा के पानी में) अपने आपको रमाता है।

13. [ माणिक्यमुकुलप्रोता केयूरकटकावलिः ।

नानन्दयति तं राजन्द्यौः पातविषयं यथा ॥ १३ ॥

māṇikyamukulaprotā keyūrakaṭakāvaliḥ |
nānandayati taṃ rājandyauḥ pātaviṣayaṃ yathā || 13 ||

No ornaments beset with the bud-shaped rubies, no bracelets nor necklace, Oh king, can please him now, in the same manner as nothing in heaven can please its inhabitants who expect their fall from it. ]

हे राजन! अब न तो कली के आकार के माणिक्य से जड़े हुए आभूषण, न कंगन और न ही हार उसे प्रसन्न कर सकते हैं, उसी तरह जैसे स्वर्ग में कुछ भी उसके निवासियों को प्रसन्न नहीं कर सकता, जो (अपनी अवधि समाप्त होने के बाद) वहां से अपने पतन की आशा करते हैं।

14. [ क्रीडद्वधूविलोकेषु वहत्कुसुमवायुषु ।

लतावलयगेहेषु भवत्यतिविषादवान् ॥ १४ ॥

krīḍadvadhūvilokeṣu vahatkusumavāyuṣu |
latāvalayageheṣu bhavatyativiṣādavān || 14 ||

He is sorrowful even while sitting in the arbours of creepers, regaled by flowery breezes, and amidst the looks of damsels playing around him. ]

वह लताओं के कुंजों में बैठा हुआ, पुष्पमय पवन से आनंदित होता हुआ, तथा अपने चारों ओर क्रीड़ा करती हुई युवतियों के बीच में भी दुःखी रहता है।

15. [ यद्द्रव्यमुचितं स्वादु पेशलं चित्तहारि च ।

बाष्पपूर्णेक्षण इव तेनैव परिखिद्यते ॥ १५ ॥

yaddravyamucitaṃ svādu peśalaṃ cittahāri ca |
bāṣpapūrṇekṣaṇa iva tenaiva parikhidyate || 15 ||

Whatever thing Oh king! is good and sweet, elegant and pleasing, to the soul, he looks at them with sorrowful eyes, like one whose eyes are already satiate with viewing them heaped up in piles. ]

हे राजन! जो भी वस्तु आत्मा को अच्छी, मधुर, सुन्दर और प्रिय लगती है, उसे वह दुःखी आँखों से देखता है, जैसे कोई व्यक्ति उन वस्तुओं को ढेर में रखे हुए देखकर पहले से ही तृप्त हो गया हो।

16. [ किमिमा दुःखदायिन्यः प्रस्फुरन्तीः पुराङ्गनाः ।

इति नृत्तविलासेषु कामिनीः परिनिन्दति ॥ १६ ॥

kimimā duḥkhadāyinyaḥ prasphurantīḥ purāṅganāḥ |
iti nṛttavilāseṣu kāminīḥ parinindati || 16 ||

He would speak ill of the girls that would dance merrily before him, and exclaim out saying, "why should these ladies of the harem flutter about in this way causing grief in me." ]

वह उन लड़कियों की बुराई करता था जो उसके सामने खुशी से नाचती थीं, और चिल्लाते हुए कहती थीं, "हरम की ये महिलाएँ मुझे दुःख पहुँचाने के लिए इस तरह क्यों उछल रही हैं?"

17. [ भोजनं शयनं यानं विलासं स्नानमासनम् ।

उन्मत्तचेष्टित इव नाभिनन्दत्यनिन्दितम् ॥ १७ ॥

bhojanaṃ śayanaṃ yānaṃ vilāsaṃ snānamāsanam |
unmattaceṣṭita iva nābhinandatyaninditam || 17 ||

His doings are like those of a madman, who takes no delight at his food or rest, his vehicles or seats, his baths and other pleasures, however excellent they be. ]

उसके कर्म पागल के समान हैं, जो अपने भोजन या आराम, अपने वाहन या आसन, अपने स्नान और अन्य सुखों में, चाहे वे कितने भी अच्छे क्यों न हों, कोई आनंद नहीं लेता।

18. [ किं संपदा किं विपदा किं गेहेन किमिङ्गितैः ।

सर्वमेवासदित्युक्त्वा तूष्णीमेकोऽवतिष्ठते ॥ १८ ॥

kiṃ saṃpadā kiṃ vipadā kiṃ gehena kimiṅgitaiḥ |
sarvamevāsadityuktvā tūṣṇīmeko'vatiṣṭhate || 18 ||

As regards prosperity or adversity, his habitation or any other desirable things, he says of them to be all unreal, and then holds his silence. ]

समृद्धि या विपत्ति, अपने निवास या किसी अन्य वांछनीय चीज़ों के संबंध में, वह उन सभी को मिथ्या कहता है, और फिर चुप हो जाता है।

19. [ नोदेति परिहासेषु न भोगेषु निमज्जति ।

न च तिष्ठति कार्येषु मौनमेवावलम्बते ॥ १९ ॥

nodeti parihāseṣu na bhogeṣu nimajjati |
na ca tiṣṭhati kāryeṣu maunamevāvalambate || 19 ||

He cannot be excited to pleasantry nor tempted to taste of pleasures; he attends to no business, but remains in silence. ]

वह न तो विनोद के प्रति उत्तेजित होता है और न ही सुखों के स्वाद के प्रति आकर्षित होता है; वह किसी भी काम में ध्यान नहीं देता, बल्कि मौन रहता है।

20. [ विलोलालकवल्लर्यो हेलावलितलोचनाः ।

नानन्दयन्ति तं नार्यो मृग्यो वनतरुं यथा ॥ २० ॥

vilolālakavallaryo helāvalitalocanāḥ |
nānandayanti taṃ nāryo mṛgyo vanataruṃ yathā || 20 ||

No woman with her loosened locks and tresses, and the negligent glances of her eyes, can please him any more than the playful fawn can please the trees in the forest. ]

कोई भी स्त्री अपने खुले बालों और अपनी उपेक्षापूर्ण आँखों से उसे उतना प्रसन्न नहीं कर सकती, जितना कि चंचल मृग शिशु जंगल के वृक्षों को प्रसन्न कर सकता है।

21. [ एकान्तेषु दिगन्तेषु तीरेषु विपिनेषु च ।

रतिमायात्यरण्येषु विक्रीत इव जन्तुषु ॥ २१ ॥

ekānteṣu diganteṣu tīreṣu vipineṣu ca |
ratimāyātyaraṇyeṣu vikrīta iva jantuṣu || 21 ||

Like a man sold among savages, he takes delight in lonely places, in remotest skirts, in the banks (of rivers) and wild deserts. ]

जंगली लोगों के बीच बेचे गए आदमी की तरह, वह निर्जन स्थानों में, दूरदराज के इलाकों में, (नदियों के) तटों और जंगली रेगिस्तानों में आनंद लेता है ।

22. [ वस्त्रपानाशनादानपराङ्मुखतया तया ।

परिव्राड्धर्मिणं भूय सोऽनुयाति तपस्विनम् ॥ २२ ॥

vastrapānāśanādānaparāṅmukhatayā tayā |
parivrāḍdharmiṇaṃ bhūya so'nuyāti tapasvinam || 22 ||

His aversion to clothing and conveyance, food and presents, bespeaks O king! that he is following the line of life led by wandering ascetics. ] 

वस्त्र, वाहन, भोजन और उपहारों के प्रति उसकी घृणा यह दर्शाती है कि वह भ्रमणशील तपस्वियों के समान जीवन जी रहा है।

23. [ एक एव वसन्देशे जनशून्ये जनेश्वर ।

न हसत्येकया बुद्ध्या न गायति न रोदिति ॥ २३ ॥

eka eva vasandeśe janaśūnye janeśvara |
na hasatyekayā buddhyā na gāyati na roditi || 23 ||

He lives alone, Oh lord of men! in a lonely place, and neither laughs nor sings nor cries aloud from a sense of their indifference to him. ]

हे मनुष्यों के स्वामी! वह एकांत स्थान पर अकेला रहता है, और अपनी उदासीनता के कारण न तो हँसता है, न गाता है, और न ही ऊँची आवाज़ में रोता है।

24. [ बद्धपद्मासनः शून्यमना वामकरस्थले ।

कपोलतलमाधाय केवलं परितिष्ठति ॥ २४ ॥

baddhapadmāsanaḥ śūnyamanā vāmakarasthale |
kapolatalamādhāya kevalaṃ paritiṣṭhati || 24 ||

Seated in the posture of folded legs (Padmasana), he stays with a distracted mind, reclining his cheek on his left palm. ]

पद्मासन में बैठे हुए , वह विचलित मन से अपने गाल को अपनी बाईं हथेली पर टिकाए रहते हैं ।

25. [ नाभिमानमुपादत्ते न च वाञ्छति राजताम् ।

नोदेति नास्तमायाति सुखदुःखानुवृत्तिषु ॥ २५ ॥

nābhimānamupādatte na ca vāñchati rājatām |
nodeti nāstamāyāti sukhaduḥkhānuvṛttiṣu || 25 ||

He assumes no pride to himself nor wishes for the dignity of sovereignty; he is neither elated with joy nor depressed by grief or pain. ]

वह न तो स्वयं पर गर्व करता है, न ही संप्रभुता की गरिमा की इच्छा रखता है; वह न तो खुशी से उत्साहित होता है, न ही दुःख या दर्द से उदास होता है ।

26. [ न विद्मः किमसौ याति किं करोति किमीहते ।

किं ध्यायति किमायाति कथं किमनुधावति ॥ २६ ॥

na vidmaḥ kimasau yāti kiṃ karoti kimīhate |
kiṃ dhyāyati kimāyāti kathaṃ kimanudhāvati || 26 ||

We do not know where he goes, what he does, what he desires, what he meditates upon, whence and when he comes and what he follows. ]

हम नहीं जानते कि वह कहाँ जाता है, क्या करता है, क्या चाहता है, किसका ध्यान करता है, कहाँ से और कब आता है और किसका अनुसरण करता है।

27. [ प्रत्यहं कृशतामेति प्रत्यहं याति पाण्डुताम् ।

विरागं प्रत्यहं याति शरदन्त इव द्रुमः ॥ २७ ॥

pratyahaṃ kṛśatāmeti pratyahaṃ yāti pāṇḍutām |
virāgaṃ pratyahaṃ yāti śaradanta iva drumaḥ || 27 ||

He is getting lean every day, growing pale day by day, and like a tree at the end of autumn, he is becoming discoloured day after day. ]

वह दिन प्रतिदिन दुबला होता जा रहा है, दिन प्रतिदिन पीला पड़ता जा रहा है, और शरद ऋतु के अंत में एक वृक्ष की तरह, वह दिन प्रतिदिन बदरंग होता जा रहा है।

28. [ अनुयातौ तथैवैतौ राजञ्छत्रुघ्नलक्ष्मणौ ।

तादृशावेव तस्यैव प्रतिबिम्बाविव स्थितौ ॥ २८ ॥

anuyātau tathaivaitau rājañchatrughnalakṣmaṇau |
tādṛśāveva tasyaiva pratibimbāviva sthitau || 28 ||

Satrughna and Lakshmana are, Oh king! the followers of all his habits, and resemble his very shadows. ] 

हे राजन! शत्रुघ्न और लक्ष्मण उनके सभी आचरणों का अनुसरण करते हैं और उनकी छाया के समान हैं।

29. [ भृत्यै राजभिरम्बाभिः संपृष्टोऽपि पुनः पुनः ।

उक्त्वा न किंचिदेवेति तूष्णीमास्ते निरीहितः ॥ २९ ॥

bhṛtyai rājabhirambābhiḥ saṃpṛṣṭo'pi punaḥ punaḥ |
uktvā na kiṃcideveti tūṣṇīmāste nirīhitaḥ || 29 ||

Being repeatedly asked by his servants, his brother-princes and his mothers, (as to the cause of his dementedness), he says he has none, and then resumes his taciturnity and indifference. ] 

अपने सेवकों, अपने भाई-राजकुमारों और अपनी माताओं द्वारा बार-बार पूछे जाने पर, (उसकी विक्षिप्तता का कारण) वह कहता है कि उसे कोई कारण नहीं है, और फिर वह अपनी मौन और उदासीनता पुनः अपना लेता है।

30. [ आपातमात्रहृद्येषु मा भोगेषु मनः कृथाः ।

इति पार्श्वगतं भव्यमनुशास्ति सुहृज्जनम् ॥ ३० ॥

āpātamātrahṛdyeṣu mā bhogeṣu manaḥ kṛthāḥ |
iti pārśvagataṃ bhavyamanuśāsti suhṛjjanam || 30 ||

He would lecture his companions and friends saying, "do not set your mind to sensual enjoyments which are only pleasing for the time being. ]

वह अपने साथियों और मित्रों को उपदेश देते हुए कहते थे, "अपने मन को उन कामुक भोगों में मत लगाओ जो केवल क्षणिक सुखदायी हैं।"

31. [ नानाविभवरम्यासु स्त्रीषु गोष्ठीगतासु च ।

पुरस्थितमिवास्नेहो नाशमेवानुपश्यति ॥ ३१ ॥

nānāvibhavaramyāsu strīṣu goṣṭhīgatāsu ca |
purasthitamivāsneho nāśamevānupaśyati || 31 ||

He has no affection for the richly adorned women of the harem, but rather looks upon them as the cause of destruction presented before him ]

उसे हरम की सजी-धजी स्त्रियों से कोई लगाव नहीं है, बल्कि वह उन्हें अपने सामने प्रस्तुत विनाश का कारण मानता है।

32. [ नीतमायुरनायासपदप्राप्तिविवर्जितैः ।

चेष्टितैरिति काकल्या भूयोभूयः प्रगायति ॥ ३२ ॥

nītamāyuranāyāsapadaprāptivivarjitaiḥ |
ceṣṭitairiti kākalyā bhūyobhūyaḥ pragāyati || 32 ||

He often chaunts in plaintive notes, how his life is being spent in vain cares, estranged from those of the easily attainable state of. ]

वह प्रायः विलापपूर्ण स्वरों में चिल्लाता है कि किस प्रकार उसका जीवन व्यर्थ की चिंताओं में व्यतीत हो रहा है, तथा वह आसानी से प्राप्त होने वाली (स्वर्गीय आनंद की) स्थिति से विमुख हो गया है।

33. [ सम्राड्भवेति पार्श्वस्थं वदन्तमनुजीविनम् ।

प्रलपन्तमिवोन्मत्तं हसत्यन्यमना मुनिः ॥ ३३ ॥

samrāḍbhaveti pārśvasthaṃ vadantamanujīvinam |
pralapantamivonmattaṃ hasatyanyamanā muniḥ || 33 ||

Should some dependant courtier speak of his being an emperor (one day), he smiles at him as upon a raving madman, and then remains silent as one distracted in his mind. ]

यदि कोई आश्रित दरबारी उसके सम्राट होने की बात कहे (एक दिन), तो वह उस पर पागल की तरह मुस्कुराता है, और फिर विचलित व्यक्ति की तरह चुप हो जाता है।

34. [ न प्रोक्तमाकर्णयति ईक्षते न पुरोगतम् ।

करोत्यवज्ञां सर्वत्र सुसमेत्यापि वस्तुनि ॥ ३४ ॥

na proktamākarṇayati īkṣate na purogatam |
karotyavajñāṃ sarvatra susametyāpi vastuni || 34 ||

He does not pay heed to what is said to him, nor does he look at any thing presented before him. He hates to look upon things even the most charming. ]

वह न तो उस पर ध्यान देता है जो उससे कहा जाता है, न ही वह अपने सामने प्रस्तुत किसी भी वस्तु को देखता है। वह सबसे अधिक आकर्षक (देखने में) चीजों को देखने से घृणा करता है।

35. [ अप्याकाशसरोजिन्या अप्याकाशमहावने ।

इत्थमेतन्मन इति विस्मयोऽस्य न जायते ॥ ३५ ॥

apyākāśasarojinyā apyākāśamahāvane |
itthametanmana iti vismayo'sya na jāyate || 35 ||

As it is chimerical to suppose the existence of an etherial lake, and lotus growing in the same, so it is false to believe the reality of the mind and its conceptions. Saying so Rama marvels at nothing. ]

जिस प्रकार आकाशीय सरोवर तथा उसमें कमल का होना कल्पना से परे है, उसी प्रकार मन तथा उसकी धारणाओं की वास्तविकता पर विश्वास करना मिथ्या है। ऐसा कहकर राम को किसी बात पर आश्चर्य नहीं होता।

36. [ कान्तामध्यगतस्यापि मनोऽस्य मदनेषवः ।

न भेदयन्ति दुर्भेद्यं धारा इव महोपलम् ॥ ३६ ॥

kāntāmadhyagatasyāpi mano'sya madaneṣavaḥ |
na bhedayanti durbhedyaṃ dhārā iva mahopalam || 36 ||

Even when sitting amidst beauteous maids, the darts of cupid fail to pierce his impenetrable heart, as showers of rain the (unimpregnable) rock. ]

सुन्दर दासियों के बीच बैठे हुए भी कामदेव के बाण उसके अभेद्य हृदय को छेदने में विफल रहते हैं, जैसे वर्षा की वर्षा (अभेद्य) चट्टान को छेदने में विफल रहती है।

37. [ आपदामेकमावासमभिवाञ्छसि किं धनम् ।

अनुशिष्येति सर्वस्वमर्थिने संप्रयच्छति ॥ ३७ ॥

āpadāmekamāvāsamabhivāñchasi kiṃ dhanam |
anuśiṣyeti sarvasvamarthine saṃprayacchati || 37 ||

That "no sensible man should ever wish for riches which are but the seats of dangers"; making this his motto, Rama gives away all that he has to beggars. ]

"किसी भी समझदार व्यक्ति को कभी भी उस धन की इच्छा नहीं करनी चाहिए जो खतरों का घर है"; इस आदर्श वाक्य को अपना आदर्श बनाकर, राम ने अपना सब कुछ भिखारियों को दे दिया।

38. [ इयमापदियं संपदित्येवं कल्पनामयः ।

मनसोऽभ्युदितो मोह इति श्लोकान्प्रगायति ॥ ३८ ॥

iyamāpadiyaṃ saṃpadityevaṃ kalpanāmayaḥ |
manaso'bhyudito moha iti ślokānpragāyati || 38 ||

He sings some verses to this effect that "it is an error to call one thing as prosperity and the other adversity, when they are both but imaginations of the mind". ]

वह कुछ श्लोक गाकर कहते हैं कि "एक चीज़ को समृद्धि और दूसरी को विपत्ति कहना भूल है, जबकि वे दोनों ही मन की कल्पना मात्र हैं"।

39. [हा हतोऽहमनाथोऽहमित्याक्रन्दपरोऽपि सन् ।

न जनो याति वैराग्यं चित्रमित्येव वक्त्यसौ ॥ ३९ ॥

hā hato'hamanātho'hamityākrandaparo'pi san |
na jano yāti vairāgyaṃ citramityeva vaktyasau || 39 ||

He repeats some words to this purport that, "though it is the general cry, "O I am gone, I am helpless grown," yet it is a wonder, that no body should betake himself to utter indifference." ]

इस आशय में वे कुछ शब्दों को दोहराते हैं कि, "यद्यपि यह सामान्य पुकार है कि, "मैं चला गया, मैं असहाय हो गया हूँ," फिर भी यह आश्चर्य की बात है कि कोई भी व्यक्ति अपने आप को पूर्ण उदासीनता में नहीं ले जाता।"

40. [ रघुकाननशालेन रामेण रिपुघातिना ।

भृशमित्थं स्थितेनैव वयं खेदमुपागताः ॥ ४० ॥

raghukānanaśālena rāmeṇa ripughātinā |
bhṛśamitthaṃ sthitenaiva vayaṃ khedamupāgatāḥ || 40 ||

That Rama, the destroyer of enemies, the great Sala (oak) that is grown in the garden of Raghu, should get into such a state of mind is what causes grief in us. ] 

शत्रुओं का नाश करने वाले राम, रघु की वाटिका में उत्पन्न महान शाल (ओक) की ऐसी मनःस्थिति होना, हमारे लिए दुःख का कारण है।

41. [ न विद्मः किं महाबाहो तस्य तादृशचेतसः ।

कुर्मः कमलपत्राक्ष गतिरत्र हि नो भवान् ॥ ४१ ॥

na vidmaḥ kiṃ mahābāho tasya tādṛśacetasaḥ |
kurmaḥ kamalapatrākṣa gatiratra hi no bhavān || 41 ||

We do not know, Oh great armed and lotus-eyed king! what to do with him in this state of his mind. We hope only in thee. ]

हे महाबाहु और कमल-नेत्र वाले राजा! हम नहीं जानते कि उसकी इस मनःस्थिति में उसके साथ क्या किया जाए। हम केवल आप पर ही भरोसा रखते हैं।

42. [ राजानमथवा विप्रमुपदेष्टारमग्रतः ।

हसत्यज्ञमिवाव्यग्रः सोऽवधीरयति प्रभो ॥ ४२ ॥

rājānamathavā vipramupadeṣṭāramagrataḥ |
hasatyajñamivāvyagraḥ so'vadhīrayati prabho || 42 ||

He laughs to scorn the counsels of the princes and Brahmans before him, and spurns them as if they were fools. ] 

वह अपने समक्ष उपस्थित राजकुमारों और ब्राह्मणों की सलाहों पर हँसता है और उनका इस प्रकार तिरस्कार करता है मानो वे मूर्ख हों।

43. [ यदेवेदमिदं स्फारं जगन्नाम यदुत्थितम् ।

नैतद्वस्तु नचैवाहमिति निर्णीय संस्थितः ॥ ४३ ॥

yadevedamidaṃ sphāraṃ jagannāma yadutthitam |
naitadvastu nacaivāhamiti nirṇīya saṃsthitaḥ || 43 ||

He remains inactive with the conviction, that the world which appears to our view is a vanity, and the idea of self is also a vanity. ]

वह इस विश्वास के साथ निष्क्रिय रहता है कि जो संसार हमें दिखाई देता है वह मिथ्या है और आत्मा का विचार भी मिथ्या है।

44. [ नारौ नात्मनि नो मित्रे न राज्ये न च मातरि ।

न संपदा न विपदा तस्यास्था न विभो बहिः ॥ ४४ ॥

nārau nātmani no mitre na rājye na ca mātari |
na saṃpadā na vipadā tasyāsthā na vibho bahiḥ || 44 ||

He has no respect for foes or friends, for himself or his kingdom, mother or riches, nor does he pay any regard to prosperity or adversity. ]

उसे शत्रुओं या मित्रों, स्वयं या अपने राज्य, माता या धन के प्रति कोई सम्मान नहीं होता, न ही वह समृद्धि या विपत्ति की परवाह करता है।

45. [ निरस्तास्थो निराशोऽसौ निरीहोऽसौ निरास्पदः ।

न मूढो न च मुक्तोऽसौ तेन तप्यामहे भृशम् ॥ ४५ ॥

nirastāstho nirāśo'sau nirīho'sau nirāspadaḥ |
na mūḍho na ca mukto'sau tena tapyāmahe bhṛśam || 45 ||

He is altogether quiescent, without any desire or effort, and devoid of a mainstay; he is neither captivated by any thing nor freed from worldly thoughts. These are the reasons which afflict us most. ] 

वह सर्वथा शान्त है, उसमें कोई इच्छा या प्रयास नहीं है, तथा वह किसी आधार से रहित है; वह न तो किसी वस्तु से मोहित है, न ही सांसारिक विचारों से मुक्त है। यही वे कारण हैं जो हमें सबसे अधिक परेशान करते हैं।

46. ​​[ किं धनेन किमम्बाभिः किं राज्येन किमीहया ।

इति निश्चयवानन्तः प्राणत्यागपरः स्थितः ॥ ४६ ॥

kiṃ dhanena kimambābhiḥ kiṃ rājyena kimīhayā |
iti niścayavānantaḥ prāṇatyāgaparaḥ sthitaḥ || 46 ||

He says, "what have we to do with riches, with our mothers, with this kingdom and all our activities." Under these impressions, he is about to give up his life. ]

वह कहता है, "हमें धन-संपत्ति, अपनी माताओं, इस राज्य और अपनी सभी गतिविधियों से क्या लेना-देना है।" इन भावनाओं के तहत, वह अपना जीवन त्यागने वाला है।

47. [ भोगेऽप्यायुषि राज्येषु मित्रे पितरि मातरि ।

परमुद्वेगमायातश्चातकोऽवग्रहे यथा ॥ ४७ ॥

bhoge'pyāyuṣi rājyeṣu mitre pitari mātari |
paramudvegamāyātaścātako'vagrahe yathā || 47 ||

As the chataka (swallow) grows restless at the obstruction of rains (by hurricanes), so has Rama become impatient (under the restraint) of his father and mother, his friends and kingdom, his enjoyments and even his own life. ]

जैसे चातक (अनिगल) वर्षा में बाधा पड़ने पर (तूफान के कारण) व्याकुल हो जाता है, वैसे ही राम (पिता, माता, मित्र, राज्य, भोग-विलास और यहाँ तक कि अपने जीवन के कारण) अधीर हो गए हैं।

48. [  इति तोके समायातां शाखाप्रसरशालिनीम् ।

आपत्तामलमुद्धर्तुं समुदेतु दयापरः ॥ ४८ ॥

iti toke samāyātāṃ śākhāprasaraśālinīm |
āpattāmalamuddhartuṃ samudetu dayāparaḥ || 48 ||

Now in compassion on thy son, incline to root out this chagrin which like a noxious creeper has been spreading its branches.]

अब अपने पुत्र पर दया करके इस क्रोध को जड़ से उखाड़ फेंको जो एक विषैली लता की तरह (उसके मन में) अपनी शाखाएँ फैला रहा है।

49. [तस्य तादृक्स्वभावस्य समग्रविभवान्वितम् ।

संसारजालमाभोगि प्रभो प्रतिविषायते ॥ ४९ ॥

tasya tādṛksvabhāvasya samagravibhavānvitam |
saṃsārajālamābhogi prabho prativiṣāyate || 49 ||

For notwithstanding his possession of all affluence, he looks upon the enjoyments of the world as his poison under such a disposition of his mind. ]

सभी ऐश्वर्यों से संपन्न होने पर भी, वह अपने मन की ऐसी प्रवृत्ति के कारण संसार के भोगों को विष के समान समझता है।

50. [ ईदृशः स्यान्महासत्त्वः क इवास्मिन्महीतले ।

प्रकृते व्यवहारे तं यो निवेशयितुं क्षमः ॥ ५० ॥

īdṛśaḥ syānmahāsattvaḥ ka ivāsminmahītale |
prakṛte vyavahāre taṃ yo niveśayituṃ kṣamaḥ || 50 ||

Where is that potent person in this earth, who can restore him to proper conduct. ]

इस पृथ्वी पर वह शक्तिशाली व्यक्ति कहाँ है, जो उसे उचित आचरण पर वापस ला सके (जैसे कि एक शक्तिशाली दवा द्वारा?)

51. [ मनसि मोहमपास्य महामनाः सकलमार्तितमः किल साधुताम् ।

सफलतां नयतीह तमो हरन् दिनकरो भुवि भास्करतामिव ॥ ५१ ॥

manasi mohamapāsya mahāmanāḥ sakalamārtitamaḥ kila sādhutām |
saphalatāṃ nayatīha tamo haran dinakaro bhuvi bhāskaratāmiva || 51 ||

Who is there, that like the sun removing the darkness of the world by his rays, will remove the errors that have been the cause of grief in Rama's mind, and thereby make his generosity effectual in his case. ] 

ऐसा कौन है, जो सूर्य की तरह अपनी किरणों से संसार का अन्धकार दूर कर देगा, तथा राम के मन में जो दुःख उत्पन्न हो गया है, उसे दूर कर देगा और उसके द्वारा अपनी उदारता को उनके लिए सफल कर देगा।


एक टिप्पणी भेजें

0 टिप्पणियाँ

Ad Code