Ad Code

अध्याय XXII - वृद्धावस्था का अपमान


अध्याय XXII - वृद्धावस्था का अपमान

< पिछला

अगला >

1. [ श्रीराम उवाच ।

अपर्याप्तं हि बालत्वं बलात्पिबति यौवनम् ।
यौवनं च जरा पश्चात्पश्य कर्कशतां मिथः ॥ १ ॥

śrīrāma uvāca |
aparyāptaṃ hi bālatvaṃ balātpibati yauvanam |
yauvanaṃ ca jarā paścātpaśya karkaśatāṃ mithaḥ || 1 ||

Boyhood has scarcely lost its boyishness when it is overtaken by youth, which is soon followed by a ruthless old age, devouring the other two. ]

लड़कपन अपना बचपन खोता ही नहीं कि जवानी आ जाती है, जिसके तुरंत बाद क्रूर बुढ़ापा आता है, जो बाकी दोनों को निगल जाता है।

2. [ हिमाशनिरिवाम्भोजं वात्येव शरदम्बुकम् ।

देहं जरा नाशयति नदी तीरतरुं यथा ॥ २ ॥

himāśanirivāmbhojaṃ vātyeva śaradambukam |
dehaṃ jarā nāśayati nadī tīrataruṃ yathā || 2 ||

Old age withers the body like a frost freezing the lake of lilies. It drives away the beauty of the person as a storm does the autumnal clouds; and it pulls down the body, as a current carries away a tree on the bank. ]

बुढ़ापा शरीर को उसी तरह कुम्हला देता है जैसे पाला लिली के फूलों की झील को जमा देता है। यह व्यक्ति की सुंदरता को उसी तरह दूर कर देता है जैसे तूफ़ान शरद ऋतु के बादलों को बहा ले जाता है; और यह शरीर को नीचे खींचता है, जैसे धारा किनारे के पेड़ को बहा ले जाती है।

3. [ जर्जरीकृतसर्वाङ्गी जरा जरठरूपिणी ।

विरूपतां नयत्याशु देहं विषलवो यथा ॥ ३ ॥

jarjarīkṛtasarvāṅgī jarā jaraṭharūpiṇī |
virūpatāṃ nayatyāśu dehaṃ viṣalavo yathā || 3 ||

The old man with his limbs slackened and worn out by age, and his body weakened by infirmity, is treated by women as a useless beast.]

वृद्ध पुरुष के अंग उम्र के कारण शिथिल और क्षीण हो गए हैं तथा शरीर दुर्बलता के कारण दुर्बल हो गया है, इसलिए स्त्रियाँ उसे निकम्मा पशु समझती हैं।

4. [ शिथिलादीर्णसर्वाङ्गं जराजीर्णकलेवरम् ।

समं पश्यन्ति कामिन्यः पुरुषं करभं यथा ॥ ४ ॥

śithilādīrṇasarvāṅgaṃ jarājīrṇakalevaram |

samaṃ paśyanti kāminyaḥ puruṣaṃ karabhaṃ yathā || 4 || ]

His whole body was loose and worn out, and weakened by old age. Sexy women look at men as if they were a handkerchief. 4॥

उसका पूरा शरीर ढीला और फटा हुआ था, और बुढ़ापे के कारण उसका शरीर क्षीण हो गया था। कामुक स्त्रियाँ पुरुष को उसी प्रकार देखती हैं जैसे वह रूमाल हो। 4॥

5. [ अनायासकदर्थिन्या गृहीते जरसा जने ।

पलाय्य गच्छति प्रज्ञा सपत्न्येवाहताङ्गना ॥ ५ ॥

anāyāsakadarthinyā gṛhīte jarasā jane |
palāyya gacchati prajñā sapatnyevāhatāṅganā || 5 ||

Old age drives a man's good sense, as a good wife is driven away by her step dame. ]

बुढ़ापा आदमी की अच्छी समझ को वैसे ही खत्म कर देता है, जैसे एक अच्छी पत्नी को उसकी सौतेली औरत भगा देती है।

6. [ दासाः पुत्राः स्त्रियश्चैव बान्धवाः सुहृदस्तथा ।

हसन्त्युन्मत्तकमिव नरं वार्धककम्पितम् ॥ ६ ॥

dāsāḥ putrāḥ striyaścaiva bāndhavāḥ suhṛdastathā |
hasantyunmattakamiva naraṃ vārdhakakampitam || 6 ||

A man in his state of tottering old age, is scoffed at as a dotard by his own sons and servants, and even by his wife, and all his friends and relations. ]

वृद्धावस्था में डगमगाते हुए मनुष्य को उसके अपने पुत्र, सेवक, यहाँ तक कि उसकी पत्नी, उसके सभी मित्र और सम्बन्धी भी बूढ़ा कहकर उसका उपहास करते हैं।

7. [ दुष्प्रेक्ष्यं जरठं दीनं हीनं गुणपराक्रमैः ।

गृध्रो वृक्षमिवादीर्घं गर्धो ह्यभ्येति वृद्धकम् ॥ ७ ॥

duṣprekṣyaṃ jaraṭhaṃ dīnaṃ hīnaṃ guṇaparākramaiḥ |
gṛdhro vṛkṣamivādīrghaṃ gardho hyabhyeti vṛddhakam || 7 ||

Insatiable avarice like a greedy vulture alights on the heads of the aged, when their appearance grows uncouth, and their bodies become helpless, and devoid of all manly qualities and powers. ]

अतृप्त लोभ एक लालची गिद्ध की तरह बूढ़ों के सिर पर बैठ जाता है, जब उनका रूप बदसूरत हो जाता है, और उनके शरीर असहाय हो जाते हैं, और सभी पुरुषोचित गुणों और शक्तियों से रहित हो जाते हैं।

8. [ दैन्यदोषमयी दीर्घा हृदि दाहप्रदायिनी ।

सर्वापदामेकसखी वार्धके वर्धते स्पृहा ॥ ८ ॥

dainyadoṣamayī dīrghā hṛdi dāhapradāyinī |
sarvāpadāmekasakhī vārdhake vardhate spṛhā || 8 ||

Appetite the constant companion of my youth, is thriving along with my age, accompanied with her evils of indigence, and heart-burning cares and restlessness. ]

भूख मेरी जवानी की निरंतर साथी है, जो मेरी उम्र के साथ-साथ बढ़ती जा रही है, साथ ही साथ दरिद्रता, हृदय को जलाने वाली चिंताएं और बेचैनी भी उसके साथ है।

9. [ कर्तव्यं किं मया कष्टं परत्रेत्यतिदारुणम् ।

अप्रतीकारयोग्यं हि वर्धते वार्धके भयम् ॥ ९ ॥

kartavyaṃ kiṃ mayā kaṣṭaṃ paratretyatidāruṇam |
apratīkārayogyaṃ hi vardhate vārdhake bhayam || 9 ||

Ah me! what must I do to remove my present and future pains? It is this fear which increases with old age, and finds no remedy. ]

हे प्रभु! मुझे अपने वर्तमान और भविष्य के दुखों को दूर करने के लिए क्या करना चाहिए? यह वही भय है जो बुढ़ापे के साथ बढ़ता है और जिसका कोई उपाय नहीं है।

10. [ कोऽहं वराकः किमिव करोमि कथमेव च ।

तिष्ठामि मौनमेवेति दीनतोदेति वार्धके ॥ १० ॥

ko'haṃ varākaḥ kimiva karomi kathameva ca |
tiṣṭhāmi maunameveti dīnatodeti vārdhake || 10 ||

What am I that am brought to this extremity of senselessness, what can I do in this state. I must remain dumb and silent. Under these reflections there is an increased sense of helplessness in old age. ]

मैं क्या हूँ जो इस अज्ञानता की चरम सीमा पर पहुँच गया हूँ, मैं इस अवस्था में क्या कर सकता हूँ। मुझे गूंगा और चुप रहना होगा। इन विचारों के तहत बुढ़ापे में असहायता की भावना बढ़ जाती है।

11. [ कथं कदा मे किमिव स्वादु स्याद्भोजनं जनात् ।

इत्यजस्रं जरा चैषा चेतो दहति वार्धके ॥ ११ ॥

kathaṃ kadā me kimiva svādu syādbhojanaṃ janāt |
ityajasraṃ jarā caiṣā ceto dahati vārdhake || 11 ||

How and when and what shall I eat, and what is sweet to taste? These are the thoughts which trouble the mind of one when old age comes upon him. ]

मैं कैसे, कब और क्या खाऊँगा, तथा क्या खाने में मीठा है? ये वे विचार हैं जो बुढ़ापे में मनुष्य के मन को परेशान करते हैं।

12. [ गर्धोऽभ्युदेति सोल्लासमुपभोक्तुं न शक्यते ।

हृदयं दह्यते नूनं शक्तिदौस्थ्येन वार्धके ॥ १२ ॥

gardho'bhyudeti sollāsamupabhoktuṃ na śakyate |
hṛdayaṃ dahyate nūnaṃ śaktidausthyena vārdhake || 12 ||

There is an insatiable desire for enjoyments, but the powers to enjoy them are lacking. It is the want of strength which afflicts the heart in old age. ]

भोगों की अतृप्त इच्छा रहती है, किन्तु उन्हें भोगने की शक्ति का अभाव रहता है। वृद्धावस्था में हृदय में शक्ति की कमी रहती है।

13. [ जराजीर्णबकी यावत्कायक्लेशापकारिणी ।

रौति रोगोरगाकीर्णा कायद्रुमशिरःस्थिता ॥ १३ ॥

jarājīrṇabakī yāvatkāyakleśāpakāriṇī |
rauti rogoragākīrṇā kāyadrumaśiraḥsthitā || 13 ||

Hoary old age sits and shrieks as a heron on the top of the tree of this body, which is infested within it by the serpents of sickness. ]

बूढ़ा बुढ़ापा इस शरीर रूपी वृक्ष के शिखर पर बगुले की तरह बैठा और चिल्लाता है, जिसके भीतर रोग रूपी सर्पों ने आक्रमण कर रखा है।

14. [ तावदागत एवाशु कुतोऽपि परिदृश्यते ।

घनान्ध्यतिमिराकाङ्क्षी मुने मरणकौशिकः ॥ १४ ॥

tāvadāgata evāśu kuto'pi paridṛśyate |
ghanāndhyatimirākāṅkṣī mune maraṇakauśikaḥ || 14 ||

As the grave owl—the bird of night, appears unexpectedly to our sight soon as the evening shades cover the landscape, so does the solemn appearance of death overtake us in the eve of our life. ]

जैसे रात्रि का पक्षी - गंभीर उल्लू, शाम की छाया के परिदृश्य को ढंकते ही अप्रत्याशित रूप से हमारी दृष्टि में आ जाता है, वैसे ही मृत्यु का गंभीर आभास हमारे जीवन की पूर्व संध्या पर हमें घेर लेता है।

15. [ सायंसंध्यां प्रजातां वै तमः समनुधावति ।

जरां वपुषि दृष्ट्वैव मृतिः समनुधावति ॥ १५ ॥

sāyaṃsaṃdhyāṃ prajātāṃ vai tamaḥ samanudhāvati |
jarāṃ vapuṣi dṛṣṭvaiva mṛtiḥ samanudhāvati || 15 ||

As darkness prevails over the world at the eve of the day, so doth death overtake the body at the eve of the life. ]

जैसे दिन की पूर्व संध्या पर संसार में अंधकार छा जाता है, वैसे ही जीवन की पूर्व संध्या पर मृत्यु शरीर को पकड़ लेती है।

16. [ जराकुसुमितं देहद्रुमं दृष्ट्वैव दूरतः ।

अध्यापतति वेगेन मुने मरणमर्कटः ॥ १६ ॥

jarākusumitaṃ dehadrumaṃ dṛṣṭvaiva dūrataḥ |
adhyāpatati vegena mune maraṇamarkaṭaḥ || 16 ||

Death overtakes a man in his hoary old age, just as an ape alights on a tree covered with pearly flowers. ]

मृत्यु मनुष्य को उसके बुढ़ापे में वैसे ही पकड़ लेती है, जैसे कोई बंदर मोती के फूलों से लदे वृक्ष पर बैठ जाता है।

17. [ शून्यं नगरमाभाति भाति च्छिन्नलतो द्रुमः ।

भात्यनावृष्टिमान्देशो न जराजर्जरं वपुः ॥ १७ ॥

śūnyaṃ nagaramābhāti bhāti cchinnalato drumaḥ |
bhātyanāvṛṣṭimāndeśo na jarājarjaraṃ vapuḥ || 17 ||

Even a deserted city, a leafless tree and parched up land may present a fair aspect, but never does the body look well that is pulled down by hoary age. ]

निर्जन नगर, पत्ती रहित वृक्ष और सूखी भूमि भी सुन्दर दिखाई देती है, किन्तु वृद्धावस्था से क्षीण हुआ शरीर कभी भी सुन्दर नहीं लगता।

18. [ क्षणान्निगरणायैव कासक्वणितकारिणी ।

गृध्रीवामिषमादत्ते तरसैव नरं जरा ॥ १८ ॥

kṣaṇānnigaraṇāyaiva kāsakvaṇitakāriṇī |
gṛdhrīvāmiṣamādatte tarasaiva naraṃ jarā || 18 ||

Old age with its hooping cough lays hold on a man, just as a vulture seizes its prey with loud shrieks in order to devour it. ]

बुढ़ापा अपनी कर्कश खाँसी से मनुष्य को वैसे ही पकड़ लेता है, जैसे गिद्ध अपने शिकार को खाने के लिए जोर से चिल्लाता है।

19. [ दृष्ट्वैव सोत्सुकेवाशु प्रगृह्य शिरसि क्षणम् ।

प्रलुनाति जरा देहं कुमारी कैरवं यथा ॥ १९ ॥

dṛṣṭvaiva sotsukevāśu pragṛhya śirasi kṣaṇam |
pralunāti jarā dehaṃ kumārī kairavaṃ yathā || 19 ||

As a girl eagerly lays hold on a lotus flower whenever she meets with one, and then plucks it from its stalk and tears it to pieces, so does old age overtake the body of a person and break it down at last. ]

जैसे कोई कन्या कमल का फूल मिलते ही उसे ललचाकर पकड़ लेती है और फिर उसे डंठल से तोड़कर टुकड़े-टुकड़े कर देती है, वैसे ही बुढ़ापा मनुष्य के शरीर को पकड़कर अंत में उसे तोड़ डालता है।

20. [ सीत्कारकारिणी पांसुपरुषा परिजर्जरम् ।

शरीरं शातयत्येषा वात्येव तरुपल्लवम् ॥ २० ॥

sītkārakāriṇī pāṃsuparuṣā parijarjaram |
śarīraṃ śātayatyeṣā vātyeva tarupallavam || 20 ||

As the chill blast of winter shakes a tree and covers its leaves with dust, so does old age seize the body with a tremor and fill all its limbs with the rust of diseases. ]

जैसे शीत ऋतु की ठण्डी हवा वृक्षों को हिला देती है और उनके पत्तों को धूल से ढक देती है, वैसे ही बुढ़ापा शरीर को कम्पित कर देता है और उसके सभी अंगों को रोगों की जंग से भर देता है।

21. [ जरसोपहतो देहो धत्ते जर्जरतां गतः ।

तुषारनिकराकीर्णपरिम्लानाम्बुजश्रियम् ॥ २१ ॥

jarasopahato deho dhatte jarjaratāṃ gataḥ |
tuṣāranikarākīrṇaparimlānāmbujaśriyam || 21 ||

The body overtaken by old age becomes as pale and battered, as a lotus flower beaten by frost becomes withered and shattered. ]

बुढ़ापे से ग्रसित शरीर ऐसा पीला और जर्जर हो जाता है, जैसे पाले से मारा गया कमल का फूल मुरझा कर बिखर जाता है ।

22. [ जरा ज्योत्स्नोदितैवेयं शिरःशिखरिपृष्ठतः ।

विकासयति संरब्धं वातकासकुमुद्वती ॥ २२ ॥

jarā jyotsnoditaiveyaṃ śiraḥśikharipṛṣṭhataḥ |
vikāsayati saṃrabdhaṃ vātakāsakumudvatī || 22 ||

As moon-beams contribute to the growth of Kumuda flowers on the top of mountains, so does old age produce grey hairs resembling casla flowers on the heads of men. ] 

जैसे चन्द्रमा की किरणें पर्वतों की चोटियों पर कुमुद पुष्पों को उत्पन्न करती हैं , वैसे ही बुढ़ापे में मनुष्य के सिर पर (आंतरिक कफ और वात रोग से ग्रस्त) कासल पुष्प के समान बाल उग आते हैं।

23. [ परिपक्वं समालोक्य जराक्षारविधूसरम् ।

शिरःकूष्माण्डकं भुङ्क्ते पुंसां कालः किलेश्वरः ॥ २३ ॥

paripakvaṃ samālokya jarākṣāravidhūsaram |
śiraḥkūṣmāṇḍakaṃ bhuṅkte puṃsāṃ kālaḥ kileśvaraḥ || 23 ||

Death the lord of all beings, views the grey head of a man as a ripe pumpkin seasoned with the salt of old age, and devours it with zest. ]

समस्त प्राणियों का स्वामी मृत्यु, मनुष्य के सफ़ेद सिर को बुढ़ापे के नमक से सने पके कद्दू के समान देखता है, और उसे बड़े चाव से खा जाता है।

24. [ जराजह्नुसुतोद्युक्ता मूलान्यस्य निकृन्तति ।

शरीरतीरवृक्षस्य चलत्यायुषि सत्वरम् ॥ २४ ॥

jarājahnusutodyuktā mūlānyasya nikṛntati |
śarīratīravṛkṣasya calatyāyuṣi satvaram || 24 ||

As the Ganges upsets a neighbouring tree by its rapid course, so does old age destroy the body, as the current of our life runs fast to decay. ]

जैसे गंगा अपने वेग से पड़ोसी वृक्ष को नष्ट कर देती है, वैसे ही बुढ़ापा शरीर को नष्ट कर देता है, क्योंकि हमारे जीवन की धारा क्षय की ओर तेजी से बहती है।

25. [ जरामार्जारिका भुङ्क्ते यौवनाखुं तथोद्धता ।

परमुल्लासमायाति शरीरामिषगर्धिनी ॥ २५ ॥

jarāmārjārikā bhuṅkte yauvanākhuṃ tathoddhatā |
paramullāsamāyāti śarīrāmiṣagardhinī || 25 ||

Old age which preys on the flesh of the human body, takes as much delight in devouring its youthful bloom as a cat does in feeding upon a mouse. ]

बुढ़ापा जो मानव शरीर के मांस को खाता है, उसके युवापन को खाने में उतना ही आनंद लेता है जितना कि एक बिल्ली चूहे को खाने में लेती है ।

26. [ काचिदस्ति जगत्यस्मिन्नामङ्गलकरी तथा ।

यथा जराक्रोशकरी देहजङ्गलजम्बुकी ॥ २६ ॥

kācidasti jagatyasminnāmaṅgalakarī tathā |
yathā jarākrośakarī dehajaṅgalajambukī || 26 ||

Decrepitude raises its ominous hoarse sound of hiccough in the body, as the jackal sends forth her hideous cry amidst the forest. ]

जब सियार जंगल में अपनी भयंकर चीख निकालता है, तब जरावस्था शरीर में हिचकी की अशुभ कर्कश ध्वनि उत्पन्न करती है।

कासश्वासससीत्कारा दुःखधूमतमोमयी ।

जराज्वाला ज्वलत्येषा यस्यासौ दग्ध एव हि ॥ २७ ॥

kāsaśvāsasasītkārā duḥkhadhūmatamomayī |
jarājvālā jvalatyeṣā yasyāsau dagdha eva hi || 27 ||

Dotage as an inward flame consumes the living body as a wet log of wood, which thereupon emits its hissing sounds of hiccough and hard breathing, and sends up the gloomy fumes of woe and sighs. ]

बुढ़ापा एक आंतरिक ज्वाला की तरह जीवित शरीर को एक गीली लकड़ी के रूप में भस्म कर देता है, जो उसके बाद हिचकी और कठिन साँस की फुफकारती हुई आवाजें निकालता है, और दुःख और आहों का उदास धुआँ भेजता है ।

28. [ जरसा वक्रतामेति शुक्लावयवपल्लवा ।

तात तन्वी तनुर्नृणां लता पुष्पानता यथा ॥ २८ ॥

jarasā vakratāmeti śuklāvayavapallavā |
tāta tanvī tanurnṛṇāṃ latā puṣpānatā yathā || 28 ||

The body like a flowering creeper, bends down under the pressure of age, turns to grey like the fading leaves of a plant, and becomes as lean and thin as a plant after its flowering time is over. ] 

शरीर एक फूलदार लता की तरह, उम्र के दबाव से झुक जाता है, एक पौधे की मुरझाती पत्तियों की तरह ग्रे हो जाता है, और अपने फूल का समय समाप्त होने के बाद एक पौधे की तरह दुबला और पतला हो जाता है।

29. [ जराकर्पूरधवलं देहकर्पूरपादपम् ।

मुने मरणमातङ्गो नूनमुद्धरति क्षणात् ॥ २९ ॥

jarākarpūradhavalaṃ dehakarpūrapādapam |
mune maraṇamātaṅgo nūnamuddharati kṣaṇāt || 29 ||

As the infuriate elephant upsets the white plantain tree in a moment, so does old age destroy the body that becomes as white as camphor all over. ]

जैसे क्रोधित हाथी क्षण भर में सफेद केले के वृक्ष को उलट देता है, वैसे ही बुढ़ापा कपूर के समान सफेद हो जाने वाले शरीर को नष्ट कर देता है ।

30. [ मरणस्य मुने राज्ञो जराधवलचामरा ।

आगच्छतोऽग्रे निर्याति स्वाधिव्याधिपताकिनी ॥ ३० ॥

maraṇasya mune rājño jarādhavalacāmarā |
āgacchato'gre niryāti svādhivyādhipatākinī || 30 ||

Senility, O sage! is as the standard bearer of the king of death, flapping his chowry of grey hairs before him, and bringing in his train an army of diseases and troubles. ] 

हे ऋषिवर! बुढ़ापा मृत्यु के राजा के ध्वजवाहक के समान है, जो अपने सफेद बालों की चौरियाँ उसके आगे फड़फड़ाता है, और अपने साथ रोगों और कष्टों की सेना लेकर आता है।

31. [ न जिताः शत्रुभिः संख्ये प्रविष्टा येऽद्रिकोटरे ।

ते जराजीर्णराक्षस्या पश्याशु विजिता मुने ॥ ३१ ॥

na jitāḥ śatrubhiḥ saṃkhye praviṣṭā ye'drikoṭare |
te jarājīrṇarākṣasyā paśyāśu vijitā mune || 31 ||

The monster of old age, will even overcome those that were never defeated in wars by their enemies, and those that hide themselves in the inaccessible caverns of mountains. ]

वृद्धावस्था का यह राक्षस उन लोगों को भी जीत लेगा जो अपने शत्रुओं से कभी युद्ध में पराजित नहीं हुए तथा जो पर्वतों की दुर्गम गुफाओं में छिपे रहते हैं।

32. [ जरातुषारवलिते शरीरसदनान्तरे ।

शक्नुवन्त्यक्षशिशवः स्पन्दितुं न मनागपि ॥ ३२ ॥

jarātuṣāravalite śarīrasadanāntare |
śaknuvantyakṣaśiśavaḥ spandituṃ na manāgapi || 32 ||

As infants cannot play in a room that has become cold with snow, so the senses can have no play in the body that is stricken with age. ]

जैसे शिशु बर्फ से ठण्डे कमरे में नहीं खेल सकते, वैसे ही वृद्धावस्था से ग्रसित शरीर में इन्द्रियाँ खेल नहीं सकतीं।

33. [ दण्डतृतीयपादेन प्रस्खलन्ती मुहुर्मुहुः ।

कासाधोवायुमुरजा जरा योषित्प्रनृत्यति ॥ ३३ ॥

daṇḍatṛtīyapādena praskhalantī muhurmuhuḥ |
kāsādhovāyumurajā jarā yoṣitpranṛtyati || 33 ||

Old age like a juggling girl, struts on three legs at the sound of coughing and whiffing, beating as a tymbal on both sides.]

बुढ़ापा करतब दिखाने वाली लड़की की तरह, खांसने और खर्राटों की आवाज सुनकर तीन पैरों पर चलता है, और दोनों तरफ से झांझ की तरह धड़कता है।

34. [ संसारसंसृतेरस्या गन्धकुट्यां शिरोगता ।

देहयष्ट्यां जरानाम्नी चामरश्रीर्विराजते ॥ ३४ ॥

saṃsārasaṃsṛterasyā gandhakuṭyāṃ śirogatā |
dehayaṣṭyāṃ jarānāmnī cāmaraśrīrvirājate || 34 ||

The tuft of grey hairs on the head of the aged body, represents a white flapper (chowry) fastened to the top of a handle of white sandal wood, to welcome the despot of death. ]

वृद्ध शरीर के सिर पर भूरे बालों का गुच्छा, मृत्यु के तानाशाह का स्वागत करने के लिए सफेद चंदन की लकड़ी के एक हैंडल के शीर्ष पर बांधे गए एक सफेद फ्लैपर (चॉवरी) को दर्शाता है ।

35. [ जराचन्द्रोदयसिते शरीरनगरे स्थिते ।

क्षणाद्विकासमायाति मुने मरणकैरवम् ॥ ३५ ॥

jarācandrodayasite śarīranagare sthite |
kṣaṇādvikāsamāyāti mune maraṇakairavam || 35 ||

As hoary age makes his advance like moon-light on the site of the body, he calls forth the hidden death to come out of it, as the moon-light makes the nilumbium to unfold its buds. ]

जैसे वृद्धावस्था शरीर के स्थान पर चन्द्रमा की रोशनी की तरह आगे बढ़ती है, वैसे ही वह उसमें से छिपी हुई मृत्यु को बाहर आने के लिए बुलाता है, जैसे चन्द्रमा की रोशनी नीलम की कलियों को खिलने के लिए प्रेरित करती है।

36. [ जरासुधालेपसिते शरीरान्तःपुरान्तरे ।

अशक्तिरार्तिरापच्च तिष्ठन्ति सुखमङ्गनाः ॥ ३६ ॥

jarāsudhālepasite śarīrāntaḥpurāntare |
aśaktirārtirāpacca tiṣṭhanti sukhamaṅganāḥ || 36 ||

Again as the white wash of old age whitens the outer body, so debility, diseases and dangers become its inmates in the inner typo apartment. ]

जैसे बुढ़ापे की सफेदी बाहरी शरीर को सफेद कर देती है, वैसे ही दुर्बलता, रोग और खतरे आंतरिक कक्ष में निवास करते हैं।

37. [ अभावोऽग्रेसरी यत्र जरा जयति जन्तुषु ।

कस्तत्रेह समाश्वासो मम मन्दमतेर्मुने ॥ ३७ ॥

abhāvo'gresarī yatra jarā jayati jantuṣu |
kastatreha samāśvāso mama mandamatermune || 37 ||

It is the extinction of being that is preceded by old age; therefore I as a man of little understanding, can have no reliance in old age (though extolled by some)

बुढ़ापे से पहले सत्ता का नाश होता है; इसलिए मैं अल्पज्ञ व्यक्ति होने के कारण बुढ़ापे पर भरोसा नहीं कर सकता (यद्यपि कुछ लोग इसकी प्रशंसा करते हैं) 

38. [ किं तेन दुर्जीवितदुर्ग्रहेण जरागतेनापि हि जीव्यते यत् ।

जराजगत्यामजिता जनानां सर्वैषणास्तात तिरस्करोति ॥ ३८ ॥

kiṃ tena durjīvitadurgraheṇa jarāgatenāpi hi jīvyate yat |
jarājagatyāmajitā janānāṃ sarvaiṣaṇāstāta tiraskaroti || 38 ||

What then is the good of this miserable life, which lives under the subjection of old age? Senility is irresistable in this world, and defies all efforts to avoid or overcome it. ]

तो फिर इस दुःखमय जीवन का क्या लाभ है, जो बुढ़ापे के अधीन रहता है? इस संसार में बुढ़ापा अप्रतिरोध्य है, और इसे टालने या दूर करने के सभी प्रयास विफल हो जाते हैं।


एक टिप्पणी भेजें

0 टिप्पणियाँ

Ad Code