Ad Code

अध्याय XCV - अभिनेता और उसके कार्य की पहचान



अध्याय XCV - अभिनेता और उसके कार्य की पहचान



तर्क . यह कृत्यों के आदी पुरुषों को समझाने के लिए है कि अभिनेता की पहचान उसके कृत्यों से की जाती है।

वसिष्ठ ने कहा :—
1. [ श्रीवसिष्ठ उवाच ।
अभिन्नौ कर्मकर्तारौ सममेव परात्पदात् ।
स्वयं प्रकटतां यातौ पुष्पामोदौ तरोरिव ॥ १ ॥

śrīvasiṣṭha uvāca |
abhinnau karmakartārau samameva parātpadāt |svayaṃ prakaṭatāṃ yātau puṣpāmodau taroriva || 1 ||

Vasishtha said:—There is no difference of acts, from the agent, as they have sprung together from the same source of their creator: they are the simultaneous growth of nature like flowers and their odour. ]

कर्ता के कारण कर्मों में कोई अंतर नहीं है, क्योंकि वे अपने रचयिता के एक ही स्रोत से उत्पन्न हुए हैं: वे प्रकृति की एक साथ वृद्धि हैं, जैसे फूल और उनकी गंध। ( गीता कहती है: - कर्ता, कर्म और उसका प्रभाव, स्वाभाविक रूप से एक साथ जुड़े हुए हैं)।

2. [ सर्वसंकल्पनामुक्ते जीवा ब्रह्मणि निर्मले ।
स्फुरन्ति वितते व्योम्नि नीलिमेवाज्ञचक्षुषः ॥ २ ॥

sarvasaṃkalpanāmukte jīvā brahmaṇi nirmale |sphuranti vitate vyomni nīlimevājñacakṣuṣaḥ || 2 ||

When human souls are freed from their desires, they are united with the supreme soul of Brahma, as the blueness of the sky which appears distinct to the eyes of the ignorant, is found to be joined with the clear firmament. ] 

जब मानव आत्माएँ अपनी इच्छाओं से मुक्त हो जाती हैं, तो वे ब्रह्म परमात्मा के साथ एकाकार हो जाती हैं , जैसे आकाश का नीलापन, जो अज्ञानी की आँखों को स्पष्ट दिखाई देता है, निर्मल आकाश के साथ एकाकार हो जाता है। (मानव आत्मा परमात्मा की छाया है, जैसे नीलापन शून्यता की छाया है)।

3. [ अप्रबुद्धजनाचारो यत्र राघव दृश्यते ।
तत्र ब्रह्मण उत्पन्ना जीवा इत्युक्तयः स्थिताः ॥ ३ ॥

aprabuddhajanācāro yatra rāghava dṛśyate |tatra brahmaṇa utpannā jīvā ityuktayaḥ sthitāḥ || 3 ||

Know, O Rama! that it is for the understanding of the ignorant, that the living souls are said to have sprung from Brahma: when they are in reality but shadows of the same. ]

हे राम ! यह जान लो कि अज्ञानियों की समझ के लिए ही जीवात्माओं को ब्रह्मा से उत्पन्न कहा गया है, जबकि वास्तव में वे उसी की छाया मात्र हैं।

4. [ संप्रबुद्धजनाचारे वक्तुमेतन्न शोभनम् ।
यद्ब्रह्मण इदं जातं न जातं चेति राघव ॥ ४ ॥

saṃprabuddhajanācāre vaktumetanna śobhanam |yadbrahmaṇa idaṃ jātaṃ na jātaṃ ceti rāghava || 4 ||

Wherefore it is not right on the part of the enlightened to say that such and such things are produced from Brahma, when there is nothing that exists apart or separate from him. ]

इसलिए प्रबुद्ध लोगों के लिए यह कहना उचित नहीं है कि ऐसी और ऐसी चीजें ब्रह्म से उत्पन्न होती हैं, जब ऐसा कुछ भी नहीं है जो उससे अलग या पृथक हो (सभी अस्तित्वों की एकता और कर्ता और कार्य की एकता के कारण)।

5. [ काचिद्वा कलना यावन्न नीता राघव प्रथाम् ।
उपदेश्योपदेशश्रीस्तावल्लोके न शोभते ॥ ५ ॥

kācidvā kalanā yāvanna nītā rāghava prathām |upadeśyopadeśaśrīstāvalloke na śobhate || 5 ||

It is a mere fiction of speech to speak of the world as creation or production, because it is difficult to explain the subject and object of the lecture, without the use of such fictitious language. ]

संसार को सृजन या उत्पादन कहना केवल वाणी की कल्पना है, क्योंकि ऐसी काल्पनिक भाषा (जैसे कर्ता और कार्य, निर्माता और निर्मित आदि) के प्रयोग के बिना व्याख्यान के विषय और वस्तु को समझाना कठिन है।

6. [ अतो भेददृशा दीनामङ्गीकृत्योपदिश्यते ।
ब्रह्मेदमेते जीवा वै वेति वाचामयं क्रमः ॥ ६ ॥

ato bhedadṛśā dīnāmaṅgīkṛtyopadiśyate |
brahmedamete jīvā vai veti vācāmayaṃ kramaḥ || 6 ||

Hence the language of dualists and pluralists is adopted in monotheistic doctrines, as the expressions, this one is Brahma, or divine soul, and these others are the living souls, as they are in use in the popular language. ]

इसलिए एकेश्वरवादी सिद्धांतों में द्वैतवादियों और बहुलवादियों की भाषा को अपनाया जाता है, जैसे कि अभिव्यक्तियाँ, यह ब्रह्म या दिव्य आत्मा है, और ये अन्य जीवित आत्माएँ हैं, जैसा कि वे लोकप्रिय भाषा में उपयोग में हैं।

7. [ इति दृष्टो निरासङ्गाद्ब्रह्मणो जायते जगत् ।
तज्जं तदेव तद्धेतुगतं दुरवबोधतः ॥ ७ ॥

iti dṛṣṭo nirāsaṅgādbrahmaṇo jāyate jagat |tajjaṃ tadeva taddhetugataṃ duravabodhataḥ || 7 ||

It has been seen (explained), that the concrete world has sprung from the discrete Brahma; because the production of something is the same with its material cause, though it seems different from it to common understandings. ]

यह देखा गया है (व्याख्या की गई है) कि मूर्त जगत पृथक ब्रह्म से उत्पन्न हुआ है; क्योंकि किसी वस्तु का उत्पादन उसके भौतिक कारण के साथ एक ही है, यद्यपि वह सामान्य समझ में उससे भिन्न प्रतीत होता है।

8. [ मेरुमन्दरसंकाशा बहवो जीवराशयः ।
उत्पत्योत्पत्य संलीनास्तस्मिन्नेव परे पदे ॥ ८ ॥

merumandarasaṃkāśā bahavo jīvarāśayaḥ |utpatyotpatya saṃlīnāstasminneva pare pade || 8 ||

Multitudes of living beings rising like the rocks of Meru and Mandara mountains, are joined with the main range from which they jut out. ] 

 मेरु और मंदराचल पर्वत की चट्टानों की तरह उठते हुए जीवों के समूह , उस मुख्य श्रेणी से जुड़े हुए हैं जहाँ से वे निकले हैं। (सभी एक अविभाजित संपूर्ण के अंश मात्र हैं। पोप।)

9. [ अथानन्ताः स्फुरन्त्येते जायमानाः सहस्रशः ।
नानाककुब्निकुञ्जेषु पादपेष्विव पल्लवाः ॥ ९ ॥

athānantāḥ sphurantyete jāyamānāḥ sahasraśaḥ |nānākakubnikuñjeṣu pādapeṣviva pallavāḥ || 9 ||

Thousands and thousands of living beings, are incessantly produced from their common source, like the innumerable sprigs of forest trees, filling the woodland sky with their variegated foliage. ]

हजारों-हजारों जीव अपने-अपने मूल स्रोत से निरंतर उत्पन्न होते रहते हैं, जैसे वन वृक्षों की असंख्य शाखाएँ अपने विविध पत्तों से वनों के आकाश को भर देती हैं। (इसी प्रकार सभी प्राणी परमात्मा के मूल वृक्ष की शाखाएँ हैं।)

10. [ जीवौघाश्चोद्भविष्यन्ति मधाविव नवाङ्कुराः ।
तत्रैव लयमेष्यन्ति ग्रीष्मे मधुरसा इव ॥ १० ॥

jīvaughāścodbhaviṣyanti madhāviva navāṅkurāḥ |tatraiva layameṣyanti grīṣme madhurasā iva || 10 ||

An infinity of living beings will continue to spring from the same, like blades of grass sprouting from the earth below; and they will likewise be reduced to the same, like the season plants of spring, dying away in the hot weather of Summer. ]

अनंत जीव उसी से उत्पन्न होते रहेंगे, जैसे नीचे धरती से घास के पत्ते उगते हैं; और वे उसी प्रकार उसी में सिमट जाएंगे, जैसे वसंत के मौसमी पौधे, ग्रीष्म ऋतु के गर्म मौसम में सूख जाते हैं।

11. [ तिष्ठन्त्यजस्रं कालेषु त एवान्ये च भूरिशः ।
जायन्ते च प्रलीयन्ते परस्मिञ्जीवराशयः ॥ ११ ॥

tiṣṭhantyajasraṃ kāleṣu ta evānye ca bhūriśaḥ |jāyante ca pralīyante parasmiñjīvarāśayaḥ || 11 ||

There is no counting of the living creatures that exist at any time, and what numbers of them, are being born and dying away at any moment: ]
किसी भी समय मौजूद रहने वाले जीवित प्राणियों की कोई गिनती नहीं है, और उनमें से कितने किसी भी क्षण पैदा हो रहे हैं और मर रहे हैं: (और पानी की लहरों की तरह प्रत्येक क्षण उठ रहे हैं और गिर रहे हैं)।

12. [ पुष्पामोदाविवाभिन्नौ पुमान्कर्म च राघव ।
परमेशात्समायाते तत्रैव विशतः शनैः ॥ १२ ॥

puṣpāmodāvivābhinnau pumānkarma ca rāghava |parameśātsamāyāte tatraiva viśataḥ śanaiḥ || 12 ||

Men with their duties proceed from the same divine source, like flowers growing with their fragrance from the same stem; and all these subside in the same receptacle whence they had their rise. ]

मनुष्य अपने कर्तव्यों के साथ एक ही दिव्य स्रोत से निकलते हैं, जैसे एक ही तने से सुगंध के साथ फूल उगते हैं; और ये सभी उसी पात्र में बस जाते हैं जहाँ से वे उत्पन्न हुए थे।

13. [ दृष्टमेते जगत्यस्मिन्दैत्योरगनरामराः ।
उद्भवन्त्यभवा भावैः प्रस्फुरन्ति पुनः पुनः ॥ १३ ॥

dṛṣṭamete jagatyasmindaityoraganarāmarāḥ |
udbhavantyabhavā bhāvaiḥ prasphuranti punaḥ punaḥ || 13 ||

We see the different tribes of demons and brutes, and of men and gods in this world, coming into existence from non-existence, and this is repeated without end. ]

हम इस संसार में राक्षसों और पशुओं तथा मनुष्यों और देवताओं के विभिन्न समूहों को अस्तित्वहीनता से अस्तित्व में आते हुए देखते हैं, और यह अंतहीन रूप से दोहराया जाता है।

14. [ हेतुर्विहरणे तेषामात्मविस्मरणादृते ।
न कश्चिल्लक्ष्यते साधो जन्मान्तरफलप्रदः ॥ १४ ॥

heturviharaṇe teṣāmātmavismaraṇādṛte |
na kaścillakṣyate sādho janmāntaraphalapradaḥ || 14 ||

We see no other cause of their continuous revolution in this manner, except the forgetfulness of their reminiscence, which makes them oblivious of their original state, and conform with every mode of their metempsychosis into new forms. ]

हम उनके इस प्रकार निरन्तर परिभ्रमण का कोई अन्य कारण नहीं देखते, सिवाय उनके स्मरण की विस्मृति के, जो उन्हें उनकी मूल अवस्था से विस्मृत कर देती है, और उनके प्रत्येक प्रकार के आभास के अनुरूप नए रूप धारण कर लेती है। (अन्यथा, उसकी मूल अवस्था और पूर्व संस्कारों का ज्ञान उसे उसी आदिम शुद्धता की अवस्था में जीवित रखता, और उसे सभी देहान्तरणों से मुक्त रखता)।

राम ने कहा :—
15. श्रीराम उवाच ।
अविसंवादिनार्थे यद्यत्प्रामाणिकदृष्टिभिः ।
वीतरागैर्विनिर्णीतं तच्छास्त्रमिति कथ्यते ॥ ३५ ॥

śrīrāma uvāca |
avisaṃvādinārthe yadyatprāmāṇikadṛṣṭibhiḥ |
vītarāgairvinirṇītaṃ tacchāstramiti kathyate || 35 ||

As the ink ceases to be ink, without its inky blackness, so the mind ceases to exist, without the action of its mental operations.

  इस प्रकार के स्मरण के अभाव में, मैं समझता हूँ कि ऋषियों द्वारा प्रतिपादित तथा वेदों के प्रमाण पर आधारित अचूक शास्त्रों के निर्देशों का पालन ही मानव जाति के उद्धार का सबसे सुरक्षित मार्ग है।

16. [ महासत्त्वगुणोपेता ये धीराः समदृष्टयः ।
अनिर्देश्यकलोपेताः साधवस्त उदाहृताः ॥ १६ ॥

mahāsattvaguṇopetā ye dhīrāḥ samadṛṣṭayaḥ |anirdeśyakalopetāḥ sādhavasta udāhṛtāḥ || 16 ||

And I reckon those men as holy and perfect, who are possest of the virtues of the great, and have magnanimity and equanimity of their souls, and have received the light of the unknowable Brahma in them. ]

और मैं उन पुरुषों को पवित्र और पूर्ण मानता हूँ, जो महात्माओं के गुणों से युक्त हैं, जिनकी आत्मा में उदारता और समता है, और जिन्होंने अपने अन्दर अज्ञेय ब्रह्म का प्रकाश प्राप्त कर लिया है। (ऐसे पुरुष पुनर्जन्म के दुःख से मुक्त हैं)।

17. [ द्वयं हि दृष्टिर्बालानां सिद्धये सर्वकर्मणाम् ।
साधुवृत्तं तथा शास्त्रं सर्वदैवानुवर्तते ॥ १७ ॥

dvayaṃ hi dṛṣṭirbālānāṃ siddhaye sarvakarmaṇām |sādhuvṛttaṃ tathā śāstraṃ sarvadaivānuvartate || 17 ||

I reckon two things as the two eyes of the ignorant, for their discernment of the path of salvation. The one is their good conduct, and the other their knowledge of the Sastras, which follows the former. ]

मोक्षमार्ग के ज्ञान के लिए मैं अज्ञानियों की दो आँखें मानता हूँ। एक तो उनका सदाचार है, और दूसरा उनका शास्त्रों का ज्ञान, जो पहले वाले का अनुसरण करता है।

18. [ साधुसंव्यवहारार्थं शास्त्रं यो नानुवर्तते ।
बहिःकुर्वन्ति तं सर्वे स च दुःखे निमज्जति ॥ १८ ॥

sādhusaṃvyavahārārthaṃ śāstraṃ yo nānuvartate |bahiḥkurvanti taṃ sarve sa ca duḥkhe nimajjati || 18 ||

Because one who is righteous in his conduct only, without joining his righteousness with his knowledge also, is never taken into account;and is slighted by all to be plunged into insignificance and misery. ]

क्योंकि जो व्यक्ति केवल आचरण में ही धर्मी है, और अपने धर्म को ज्ञान के साथ नहीं जोड़ता, वह कभी भी विचारणीय नहीं होता; और सब लोग उसे तुच्छता और दुःख में डुबो देते हैं। (अशिक्षित पुण्यात्मा, विद्वान दुष्ट के समान ही तुच्छ है।)

19. [ इह लोके च वेदे च श्रुतिरित्थं सदा प्रभो ।
यथा कर्म च कर्ता च पर्यायेणेह संगतौ ॥ १९ ॥

iha loke ca vede ca śrutiritthaṃ sadā prabho |yathā karma ca kartā ca paryāyeṇeha saṃgatau || 19 ||

Again Sir;—it is the joint assent of men and the Veda, that acts and their actors come one after the other; and not as you said of their rising simultaneously from their divine origin. ]

श्रीमान्;—यह मनुष्यों और वेदों की संयुक्त सहमति है कि कर्म और उनके कर्ता एक के बाद एक आते हैं; न कि जैसा आपने कहा कि वे अपने दिव्य उद्गम से एक साथ उत्पन्न होते हैं। (अर्थात्, बुद्धिमानों द्वारा स्थापित आचार और पवित्र शास्त्रों द्वारा स्थापित सद्गुण ही सत्कर्मों और उनके प्रेक्षकों के मार्गदर्शक हैं, जो हमारे स्वभाव या उद्देश्य का स्वतःस्फूर्त विकास नहीं हैं)।

20. [ कर्मणा क्रियते कर्ता कर्त्रा कर्म प्रणीयते ।
बीजाङ्कुरादिवन्न्यायो लोकवेदोक्त एव सः ॥ २० ॥

karmaṇā kriyate kartā kartrā karma praṇīyate |bījāṅkurādivannyāyo lokavedokta eva saḥ || 20 ||

It is the act which makes the actor, and the actor who does the work. Thus they follow one another on the analogy of the seed and the tree which produce one another. This mutuality of both is seen in the practice of men and ordinances of the Veda. ]

कर्म ही कर्ता को बनाता है और कर्ता ही कर्म करता है। इस प्रकार वे बीज और वृक्ष की उपमा पर एक-दूसरे का अनुसरण करते हैं जो एक-दूसरे को उत्पन्न करते हैं। दोनों की यह परस्परता मनुष्य के आचरण और वेद के विधानों में दिखाई देती है।

21. [ कर्मणो जायते जन्तुर्बीजादिव नवाङ्कुरः ।
जन्तोः प्रजायते कर्म पुनर्बीजमिवाङ्कुरात् ॥ २१ ॥

karmaṇo jāyate janturbījādiva navāṅkuraḥ |jantoḥ prajāyate karma punarbījamivāṅkurāt || 21 ||

Acts are the causes of animal births, as the seed gives birth to the sprouts of plants; and again works proceed from living beings as the sprouts produce the seeds. ]

कर्म ही प्राणियों के जन्म का कारण हैं, जैसे बीज से पौधों के अंकुर उत्पन्न होते हैं; और फिर कर्म ही जीवों के जन्म का कारण हैं, जैसे अंकुर से बीज उत्पन्न होते हैं। (इस प्रकार दोनों बारी-बारी से एक-दूसरे के कारण और कार्य हैं, और कभी एक साथ उत्पन्न नहीं होते)।

22. [ यया वासनया जन्तुर्नीयते भवपञ्जरे ।
तद्वासनानुरूपेण फलं समनुभूयते ॥ २२ ॥

yayā vāsanayā janturnīyate bhavapañjare |tadvāsanānurūpeṇa phalaṃ samanubhūyate || 22 ||

The desire that prompts a person to his particular pursuit in his prison house of this world, the same yields him the like fruits and no other. ]

जो इच्छा मनुष्य को इस संसार रूपी बंदीगृह में उसके विशेष कार्य के लिए प्रेरित करती है, वही उसे वैसा ही फल देती है, अन्य कोई नहीं। (मनुष्य को वही मिलता है जो उसके हृदय में है, उसके अतिरिक्त कुछ नहीं)।

23. [ एवं स्थिते कथं नाम जन्मबीजेन कर्मणा ।
विनोत्पत्तिस्त्वया प्रोक्ता भूतानां ब्रह्मणः पदात् ॥ २३ ॥

evaṃ sthite kathaṃ nāma janmabījena karmaṇā |vinotpattistvayā proktā bhūtānāṃ brahmaṇaḥ padāt || 23 ||

Such being the case, how was it sir, that you said of the production of animals from the seed of Brahma, without the causality of their prior acts, which you say to be simultaneous with the birth of animal beings. ]

ऐसी स्थिति में, श्रीमान्, आपने ब्रह्मा के बीज से पशुओं की उत्पत्ति के बारे में कैसे कहा, उनके पूर्व कर्मों की कारणता के बिना, जिसे आप पशु प्राणियों के जन्म के साथ-साथ होना कहते हैं।

24. [ पक्षेणानेन भगवन्भवता जन्मकर्मणोः ।
तिरस्कृता जगज्जाता साऽविनाभावितैतयोः ॥ २४ ॥

pakṣeṇānena bhagavanbhavatā janmakarmaṇoḥ |tiraskṛtā jagajjātā sā'vinābhāvitaitayoḥ || 24 ||

On one hand you have set at naught the law of antecedence and sequence of birth and action to one another, by your position of their simultaneity. ]

एक ओर तो आपने जन्म और कर्म की एक साथ होने की स्थिति से उनके पूर्वजन्म और अनुक्रम के नियम को नष्ट कर दिया है।

25. [ ब्रह्मण्यकारणे ब्रह्मन्ब्रह्मादिषु फलेषु च ।
कर्मणां फलमस्तीति द्वयं लोके प्रमार्जितम् ॥ २५ ॥

brahmaṇyakāraṇe brahmanbrahmādiṣu phaleṣu ca |
karmaṇāṃ phalamastīti dvayaṃ loke pramārjitam || 25 ||

And again to say, that Brahma is not the origin of actions, and that Brahma and other living beings are subjected to their several actions, are self contradictory propositions and opposed to common sense. (For the acts do not originate from Brahma, they cannot be binding on others; and if the actions do not proceed from that source, whence do they come to take place). This question upsets the doctrine of Free Will. ]

और फिर यह कहना कि ब्रह्म कर्मों का मूल नहीं है, और ब्रह्म तथा अन्य जीव अपने-अपने कर्मों के अधीन हैं, स्वयं विरोधाभासी प्रस्ताव हैं और सामान्य बुद्धि के विरुद्ध हैं। (क्योंकि कर्म ब्रह्म से उत्पन्न नहीं होते, इसलिए वे दूसरों पर बाध्यकारी नहीं हो सकते; और यदि कर्म उस स्रोत से उत्पन्न नहीं होते, तो वे कहाँ से घटित होते हैं)। यह प्रश्न स्वतंत्र इच्छा के सिद्धांत को उलट देता है।

26. [ संजाते संकरे लोके कर्मस्वफलदायिषु ।
मात्स्यन्याये विलसति नाश एवावशिष्यते ॥ २६ ॥

saṃjāte saṃkare loke karmasvaphaladāyiṣu |mātsyanyāye vilasati nāśa evāvaśiṣyate || 26 ||

And also to say that living beings are born together with their actions (by predestination), and are bound to them to no purpose, would be to apply to them the analogy of fishes which are caught by the baits they cannot devour, but cause their death. ]

और यह भी कहना कि जीव अपने कर्मों के साथ (पूर्वनियति द्वारा) जन्म लेते हैं, और उनसे किसी उद्देश्य के लिए बंधे नहीं होते, उनके लिए मछलियों के समान होगा जो ऐसे चारे में फँस जाती हैं जिसे वे खा नहीं पातीं, बल्कि अपनी मृत्यु का कारण बनती हैं। (अतः मनुष्य को अपने कर्मों के चारे से व्यर्थ ही बंधे रहना होगा, यदि उन्हें अपने कर्मों का फल भोगना ही है)।

27. [ किं तत्कृतं भवत्येव भगवन्ब्रूहि तत्त्वतः ।
एनं मे संशयं स्फारं छिन्धि वेद्यविदांवर ॥ २७ ॥

kiṃ tatkṛtaṃ bhavatyeva bhagavanbrūhi tattvataḥ |enaṃ me saṃśayaṃ sphāraṃ chindhi vedyavidāṃvara || 27 ||

Therefore please to tell me sir, about the nature of acts, for you are best acquainted with the secrets of things, and can well remove my doubts on the subject. ]

अतः कृपया मुझे कर्मों के स्वरूप के विषय में बताइये, क्योंकि आप ही वस्तुओं के रहस्यों से भली-भाँति परिचित हैं, तथा इस विषय में मेरे संदेहों को दूर कर सकते हैं।

वशिष्ठ ने उत्तर दिया :—

28. [ श्रीवसिष्ठ उवाच ।
साधु राघव पृष्टोऽस्मि त्वया प्रश्नमिमं शुभम् ।
शृणु वक्ष्यामि ते येन भृशं ज्ञानोदयो भवेत् ॥ २८ ॥

śrīvasiṣṭha uvāca |
sādhu rāghava pṛṣṭo'smi tvayā praśnamimaṃ śubham |śṛṇu vakṣyāmi te yena bhṛśaṃ jñānodayo bhavet || 28 ||

Vasishtha replied:—You have well asked, my good Rama! about this intricate subject, which I will now explain to you in a manner that will enlighten your understanding. ]

हे राम! तुमने इस जटिल विषय के बारे में ठीक ही पूछा है, जिसे मैं अब तुम्हें इस प्रकार समझाऊँगा कि तुम्हारी समझ में प्रकाश आ जाएगा।

29. [ मानसोऽयं समुन्मेषः कलाकलनरूपतः ।
एतत्तत्कर्मणां बीजं फलमस्यैव विद्यते ॥ २९ ॥

mānaso'yaṃ samunmeṣaḥ kalākalanarūpataḥ |etattatkarmaṇāṃ bījaṃ phalamasyaiva vidyate || 29 ||

It is the activity of the mind which forms its thoughts and intentions, which are the roots or seed of actions; and it is its passivity, which is the recipient of their results. (So says the.

मन की क्रियाशीलता ही उसके विचारों और संकल्पों का निर्माण करती है, जो कर्मों का मूल या बीज है; और उसकी निष्क्रियता ही उनके परिणामों की प्राप्तकर्ता है। (ऐसा भगवान कहते हैं।)

श्रुति ने कहा :—
जो कुछ मन में सोचा जाता है, वही शब्दों में व्यक्त होता है और वही कार्य होता है।

30. [ यदैव हि मनस्तत्त्वमुत्थितं ब्रह्मणः पदात् ।
तदैव कर्म जन्तूनां जीवो देहतया स्थितः ॥ ३० ॥

yadaiva hi manastattvamutthitaṃ brahmaṇaḥ padāt |tadaiva karma jantūnāṃ jīvo dehatayā sthitaḥ || 30 ||

Therefore no sooner did the principle of the mind spring from the essence of Brahma, than it was accompanied by its thoughts and actions in the bodies, which the living beings assumed, according to their prior deserts and in-born desires. ]

इसलिए जैसे ही मन का सिद्धांत ब्रह्म के सार से उत्पन्न हुआ, वैसे ही यह अपने विचारों और कार्यों के साथ शरीरों में प्रकट हुआ, जिन्हें जीवों ने अपने पूर्व कर्मों और जन्मजात इच्छाओं के अनुसार धारण किया।

31. [ कुसुमाशययोर्भेदो न यथा भिन्नयोरिह ।
तथैव कर्ममनसोर्भेदो नास्त्यविभिन्नयोः ॥ ३१ ॥

kusumāśayayorbhedo na yathā bhinnayoriha |tathaiva karmamanasorbhedo nāstyavibhinnayoḥ || 31 ||

As there is no difference between the self-same flower and its fragrance; in the same manner there is no distinction of the mind, from its actions which are one and the same thing. ]

जिस प्रकार एक ही फूल और उसकी सुगंध में कोई अंतर नहीं है, उसी प्रकार मन और उसके कर्मों में भी कोई अंतर नहीं है, क्योंकि वे एक ही वस्तु हैं।

32. [ क्रियास्पन्दो जगत्यस्मिन्कर्मेति कथितो बुधैः ।
पूर्वं तस्य मनो देहं कर्मातश्चित्तमेव हि ॥ ३२ ॥

kriyāspando jagatyasminkarmeti kathito budhaiḥ |pūrvaṃ tasya mano dehaṃ karmātaścittameva hi || 32 ||

It is the exertion of bodily activity, which we call an action here; but it is well known to the wise to be preceded by a mental action, which is called its thought in the mind. ]

यह शारीरिक गतिविधि का प्रयास है, जिसे हम यहां एक क्रिया कहते हैं; लेकिन यह बुद्धिमानों के लिए अच्छी तरह से ज्ञात है कि यह एक मानसिक क्रिया से पहले होता है, जिसे मन में उसका विचार कहा जाता है ( चित्त का चित्ता या सोच सिद्धांत का विचार) ।

33. [ न स शैलो न तद्व्योम न सोऽब्धिश्च न विष्टपम् । अस्ति यत्र फलं नास्ति कृतानामात्मकर्मणाम् ॥ ३३ ॥

na sa śailo na tadvyoma na so'bdhiśca na viṣṭapam |asti yatra phalaṃ nāsti kṛtānāmātmakarmaṇām || 33 ||

It is possible to deny the existence of material objects, of the air and water, the hill and others; but it is impossible to deny the operations of our mental faculties, of which we have subjective evidence in ourselves. ]

भौतिक वस्तुओं, हवा और पानी, पहाड़ और अन्य के अस्तित्व को नकारना संभव है; लेकिन हमारी मानसिक क्षमताओं के संचालन को नकारना असंभव है, जिनके लिए हमारे पास स्वयं व्यक्तिपरक प्रमाण हैं।

34. [ ऐहिकं प्राक्तनं वापि कर्म यद्रचितं स्फुरत् ।
पौरुषोऽसौ परो यत्नो न कदाचन निष्फलः ॥ ३४ ॥

aihikaṃ prāktanaṃ vāpi karma yadracitaṃ sphurat |pauruṣo'sau paro yatno na kadācana niṣphalaḥ || 34 ||

No deliberate action of the present or past life goes for nothing;all human actions and efforts are attended with their just results, to which they are properly directed. ]

वर्तमान या पूर्वजन्म का कोई भी जानबूझकर किया गया कर्म व्यर्थ नहीं जाता; सभी मानवीय कर्म और प्रयास अपने उचित परिणामों के साथ उपस्थित होते हैं, जिनके लिए उन्हें उचित रूप से निर्देशित किया जाता है। (सावधानं अनुष्ठानं)

35. [ कृष्णतासंक्षये यद्वत्क्षीयते कज्जलं स्वयम् ।
स्पन्दात्मकर्मविगमे तद्वत्प्रक्षीयते मनः ॥ ३५ ॥

kṛṣṇatāsaṃkṣaye yadvatkṣīyate kajjalaṃ svayam |
spandātmakarmavigame tadvatprakṣīyate manaḥ || 35 ||

As the ink ceases to be ink, without its inky blackness, so the mind ceases to exist, without the action of its mental operations. ]

जैसे स्याही अपनी स्याह काली के बिना स्याही नहीं रहती, वैसे ही मन भी अपनी मानसिक क्रियाओं के बिना अस्तित्वहीन हो जाता है।

36. [ कर्मनाशे मनोनाशो मनोनाशो ह्यकर्मता ।
मुक्तस्यैव भवत्येव नामुक्तस्य कदाचन ॥ ३६ ॥

karmanāśe manonāśo manonāśo hyakarmatā |muktasyaiva bhavatyeva nāmuktasya kadācana || 36 ||

Cessation of mental operation, is attended with desinence of thought, and quiescence of the mind, is accompanied with discontinuance of actions. The liberated are free from both of these; but the unemancipate from neither. ]

मानसिक क्रियाओं के निरोध के साथ विचार का निरोध होता है, और मन की निश्चलता के साथ कर्मों का निरोध होता है। मुक्त पुरुष इन दोनों से मुक्त होते हैं; किन्तु अमुक्त पुरुष किसी से भी मुक्त नहीं होते ( अर्थात मुक्त पुरुष उन विचारों और कर्मों से रहित होते हैं, जो एक-दूसरे के सहवर्ती हैं)।

37. वह्न्यौष्णयोरिव सदा श्लिष्टयोश्चित्तकर्मणोः ।
द्वयोरेकतराभावे द्वयमेव विलीयते ॥ ३७ ॥

vahnyauṣṇayoriva sadā śliṣṭayościttakarmaṇoḥ |
dvayorekatarābhāve dvayameva vilīyate || 37 ||

The mind is ever united with its activity as the fire with its heat, and the want of either of these, is attended to worldlings with the extinction of both.

मन सदैव अपनी क्रियाशीलता के साथ उसी प्रकार एकीभूत रहता है, जैसे अग्नि अपनी ऊष्मा के साथ, और इनमें से किसी एक का भी अभाव होने पर संसारी लोग दोनों के लुप्त हो जाने पर प्रसन्न होते हैं।

38. [ चित्तं सदा स्पन्दविलासमेत्य स्पन्दैकरूपं ननु कर्मविद्धि ।कर्माथ चित्तं किल धर्मकर्मपदं गते राम परस्परेण ॥ ३८ ॥

cittaṃ sadā spandavilāsametya spandaikarūpaṃ nanu karmaviddhi |
karmātha cittaṃ kila dharmakarmapadaṃ gate rāma paraspareṇa || 38 ||

The mind being ever restless in itself, becomes identified with the actions proceeding from its activity. The actions also whether good or bad, become identified with the mind, which feels their just rewards and punishments. Hence you see Rama! The inseparable connection of the mind and acts, in reciprocating their actions and reactions upon each other. ]

मन स्वयं में सदैव चंचल रहता है, और अपनी गतिविधियों से उत्पन्न होने वाले कर्मों के साथ एकाकार हो जाता है। कर्म भी, चाहे अच्छे हों या बुरे, मन के साथ एकाकार हो जाते हैं, जो उनके उचित फल और दंड का अनुभव करता है। इसीलिए आप राम को देखते हैं! मन और कर्मों का अविभाज्य संबंध, जो एक-दूसरे पर अपनी क्रियाओं और प्रतिक्रियाओं का आदान-प्रदान करता है।


एक टिप्पणी भेजें

0 टिप्पणियाँ

Ad Code